J. Markoš: Sila rozumu v bláznivej dobe (Čitateľský denník 5/2020)
Predstavme si panelák, v ktorom žije sto typických Slovákov a Sloveniek. (…) Mnohí ľudia v tomto paneláku trpia viacerými trápeniami súčasne. Sú chorí a chudobní, úzkostní i osamelí, alkoholici s exekúciami na krku. Na druhej strane, tento fakt zvyšuje aj počet ľudí, ktorí žiadny z podobných problémov nemajú.
Koľko ľudí v tomto dome si nájde čas kriticky sledovať politické a spoločenské dianie? Koľkí z nich sú nahnevaní na svoj osud? Koľkí z nich už prestali veriť, že žijú v najlepšom z možných svetov?
Ako by asi dopadli parlamentné voľby v takomto paneláku?
Možno ste si po prečítaní posledných odsekov povedali, že ste na tom vlastne dobre. Lotéria osudu mnohým z nás pridelila šťastné čísla, sme zdravší, bohatší a azda i vzdelanejší, než väčšina ľudí, s ktorými žijeme v tejto krajine. Tento fakt však so sebou prináša určitú formu zodpovednosti: ak sa my — čo máme energiu, čas i možnosť sledovať veci verejné — nebudeme správne rozhodovať, ak nedokážeme správne dekódovať mediálne signály, ak nebudeme správne voliť, kto iný to môže dokázať?
Nechcelo sa mi veľmi do tejto knihy — na tému kritického myslenia, totalitarizmu a sociálnych sietí som ich už zopár prečítal a bál som sa, že dostanem zase to isté. Navyše to má takmer tristo strán a celkom veľký formát, že? Nakoniec som to ale dal za tri dni — a bolo to dobré!
Ján Markoš, šachový veľmajster a evanjelický teológ, začína od slova. Alebo takto — prvé kapitoly sú venované dôležitosti slov. Že to nie sú len nejaké zhluky písmen bez farby a príchute, ale že naozaj budujú (alebo búrajú) identitu i komunitu.
Od slov prechádza k vetám i celým textom — a k tomu, ako skreslene často krát vnímame realitu a svet okolo. Rozoberá tu aj značné množstvo argumentačných faulov, dezinformácie, vzťah k občianskej spoločnosti a nebezpečenstvo sociálnych sietí. Úplne na konci je všetko zhrnuté v niekoľkých bodoch — napríklad na pojem „stoka“ len tak ľahko nezabudnem.
Veľmi sa mi ľúbi, že autor nie je (napriek názvu knihy) ten povýšenecký mestský posmievač typu: „hej vy, nevzdelaná luza, keby ste sa boli lepšie učili, neťahali by ste našu krajinu do prúserov“. Práve naopak — citlivo popisuje problémy veľkej časti našej spoločnosti, ktoré vysvetľujú apatiu a znechutenie, ktoré tu vládne. A upriamuje pozornosť na tých, ktorí sa majú lepšie. Na tých, ktorí nesú zodpovednosť za slabších.
Taktiež nevyvyšuje rozum (napriek názvu knihy) nadovšetko. Na príklade Adolfa Eichmanna, nacistického zločinca, poukazuje na to, že čistý rozum a racionalita bez lásky, empatie a súcitu, môžu nabrať doslova diabolské rozmery. A zostať pri tom navýsosť funkčnými a systematickými.
Takže pecka! Veľa by sa dalo ešte, ale už sa mi nechce. Ukončíme to takto: je to kniha do každej rodiny a každej poličky. Lebo doba je ozaj bláznivá.
Howg!
J. Markoš: Sila rozumu v bláznivej dobe
N Press, 2019
255 strán
*
90 %
Moje písačky a ďalšiu prácu môžete sledovať aj tu.
