Denník N

Ako Milan Uhrík z ĽSNS vo svete kultúrny šok zažil.

Pobyt mimo svojho domova a naučených situácií zvláda každý rôzne. Kultúrny šok je psychický, čiastočne aj fyzický ,,prechod” spôsobený zmenou životného a kultúrneho zázemia. Kultúrny šok je najlepšie pozorovateľný pri dlhodobom pobyte mimo domova.

Predstavitelia našich politických strán objavili čaro videa a Vlogingu a či už v Británii, Francúzsku, či Belgicku nesmelo navštevujú štvrte, v ktorých prisťahovalci „vytláčajú“ domácu populáciu.

Žiaľ o konkrétnej situácii informujú s dôvodov vlastného prospechu skôr tendenčne. Pri filmovaní konkrétnych spotov používajú veľmi jednoduchú marketingovú techniku a to Framing – po slovensky Rámovanie. Ide o manipuláciu situácie takému výsledku, ktorý si želám, bez komplexného pomenovania súvislostí a vzťahov. A tak môžeme vidieť v ich videách autobusovú zastávku v Londýne, na ktorej čaká 6 moslimských žien s deťmi v kočíkoch a celá situácia nám je predaná ako sociálna genocída na pôvodnom obyvateľstve., alebo štvrte ako St. Dennis v Paríži, či bruselský Molenbeek Sint-Jans, ktorý nám  predstavujú fakticky ako ďzungľu bez Homo Sapiens.

Nič netrvá ale večne a možno sa páni po dlhodobejšom pobyte v zahraničí adaptujú v novej krajine natoľko, že zvládnu kultúrny šok oveľa lepšie.

Samotné prejavy kultúrneho šoku sú veľmi individuálne. Závisia od nastavenia samotného človeka, konkrétnej situácie, času, spoločenstva,  úloh ktoré plnia a od jeho sociálnych a komunikačných zručností.

Prvou fázou je nadšenie. To nastáva hneď po príchode do nového prostredia. Pocit nadšenia vyvoláva takmer všetko: odlišné správanie ľudí, iné návyky, jedlo, životný štýl, počasie, objavovanie nových miest. Zvyčajne sa jedná o najkratšiu časť, ktorá trvá približne 3 – 4 týždne.

Nasledovať bude otrávenie, ktoré je najhoršou fázou zo všetkých. Práve tu nastáva prechod, ktorý sa v ďalších fázach kryštalizuje. Všetky veci, ktoré spočiatku spôsobovali nadšenie, začnú teraz neskutočne ,,liezť na nervy”. Od prejavov ľudí, cez TV programy až po jazyk, v podstate všetko, čo je iné ako doma.

Na rad príde zvykanie si. Dĺžka fázy je o niečo dlhšia ako pri nadšení a pravdepodobne ide o najpríjemnejšie obdobie. Postupne sa s vecami, ktoré vás ešte nedávno „žrali“, vyrovnávate, zžijete sa s kultúrou, prijímate zvyky a stávate sa súčasťou danej krajiny.

Nastane kompletný prerod s neobmedzenou dĺžkou trvania. Stáva sa z vás/nás človek, ktorý pochopil odlišnú kultúru a pritom má stále v sebe zakódovanú tú svoju. Kedykoľvek sa vrátite do danej krajiny, budete schopný prepnúť a žiť s miestnymi obyvateľmi. Multikultúrna komunita vám otvorí dvere k sebe a mnohým novým situáciám.

Poslednou fázou je takzvaný obrátený kultúrny šok. Nastane po návrate domov a trvá niekoľko týždňov. Počas tejto doby prebiehajú všetky vyššie spomenuté fázy v kratšom čase a silnejšej intenzite. Po dovŕšení sa človek stane naozaj tolerantným. No keď sa vrátite späť domov, už nebudete prechádzať ulicami svojho mesta bez toho, aby ste si nevšimli to všetko, čo ste vnímali predtým automaticky. Zmeníte svoj prístup k ľuďom, pohľady na vec a celkovo Vaše myslenie sa zmení na pozitívnejšie. Pomôže vám to spraviť inventúru Vašich priateľov.

Začnete si uvedomovať, všímať a porovnávať systém fungovania vecí a ľudí tam, a doma.

Aj na Slovensku máme cudzincov a jeden by sa čudoval, že sú pre tú našu (pre nich cudziu) spoločnosť prínosom. V nasledujúcom videu nájdete úprimné rozprávanie chlapíka menom Douglas Hyde, ktorý sa rozhodol vymeniť najznámejšiu pláž sveta austrálsku Bondi Beach za slovenské mesto Šaľa. Tu učí na gymnáziu našich študentov ako sa pozerať na svet z inej perspektívy.

Teraz najčítanejšie

Krok vpred

Roman Hutira

Verím, že každý z nás je strojcom svojho štastia. Sami si vieme ovplyvniť vlastný osud a tým ďalej pomôcť druhým.