Slovenskí branci a edukačné riziko

Na edukáciu detí vplýva množstvo faktorov. Primárne však za plnenie školského kurikula nesú zodpovednosť učitelia škôl a vedenie. Popri pedagógoch dostávajú priestor v školách aj zaujímavé osobnosti. Ide zväčša o odborníkov vo svojich oblastiach, ktorí môžu študentov obohatiť.

Zaujímavosťou týchto dní je, že do škôl sa nám dostávajú osoby, ktoré nielenže prinášajú zdesenie vo forme armádneho zjavu, ale v prvom rade demagógia a neodborníci. Nový paradox, kedy do škôl prichádzajú zavádzajúci šarlatáni od rostasovských priaznivcov cez brancov, získavajúci si spoločenský vplyv a mladých nasledovníkov. Ide o problém pedagógov mnohých škôl, ktorí takto legitimizujú aktivity okrajových skupín spoločnosti.

Nie je Slovan ako Slovan

Evidentne Slovenským brancom robí veľký problém chápanie národa, pričom je ťažké povedať z ktorého uhla pohľadu naň nahliadajú.

Ak sa teda pripustíme do debaty o Slovanoch ako etnickej a jazykovej skupine, v tom prípade mladým brancom akosi unikli aj iné slovanské národy, žijúce na iných územiach, než sú znázornené v prezentácii. Azda nepočítajú medzi slovanské národy Lužických Srbov na území Nemecka, či Goranov, ktorí síce najpočetnejšie žijú v Srbsku, Macedónsku či Kosove, no v zopár tisíc z nich aj v Albánsku? Samozrejme, že Kosovo na mape nie je označené ako samostatná krajina, veď Slovensko ju neuznalo. Ak by sme ho aj uznali, otázne by bolo či by figurovalo na tejto mape ako územie, kde žijú Slovania, keďže vieme, že je zväčša obývané moslimskými Albáncami…

Zaujímavosťou je napríklad také Podnestersko štát uznaný iba Ruskom, kde drvivú väčšinu obyvateľstva tvoria rusky hovoriaci Slovania – Ukrajinci a Rusi, avšak na mapku sa už nedostali.

Keďže nie sú na mape vyznačení Lužickí Srbi a predpokladáme, že zrejme zabudli aj na Goranov, čo takí Kašubovia, Pomoranskí Slovinci, Rusíni, Slezania či Moravania? Ako pristupujú branci k týmto menším slovanským etnickým jazykovým skupinám?

Teda, metodika výpočtu krajín, ako napovedá nadpis, kde žije náš národ a jej zobrazenie na mape, je z tohto uhla pohľadu problematická.

Nie je Slovák ako Slovák

Pokiaľ však novodobí experti na identitu mysleli národ ako Slovákov, tak aj s ich rozmiestnením v Európe majú viacero ťažkostí, pretože v tom prípade Slovákom poškodili.

Áno, vo všetkých znázornených krajinách žijú aj Slováci, teda istá slovenská menšina, o ktorej veľkosti by sme mohli polemizovať.

Poškodili však autochtónnym slovenským menšinám. Tým, ktorí sa Slovákmi žijúcimi v zahraničí stali vplyvom spoločensko-politických udalostí po roku 1918, na ktoré nemali reálny dosah.

Slovenskí branci zrejme vnímajú Slovensko a Slovákov ako niečo nemenné a vždy tu existujúce. Ako krajinu od Michaloviec po Skalicu, od Tatier k Dunaju. Ak by ich poznanie Slovákov, slovenského národa a slovenskej histórie bolo hlbšie, určite by vedeli aj o veľmi významných autochtónnych slovenských menšinách v Rumunsku či Maďarsku. A v takom prípade by boli zaznačené aj tieto krajiny, pretože aj v nich žije nezanedbateľné obyvateľstvo slovenskej národnosti. Najväčšia slovenská autochtónna menšina žije vo Vojvodine v autonómnej oblasti na severe Srbska, menšie sú v Chorvátsku, v Podkarpatskej Rusi či v južnom Poľsku, no tieto krajiny sú na mape označené.

Vysvetlili Slovenskí branci študentom v škole aj tieto súvislosti?

Budúcnosť národa

Problémom dnešnej doby je svojvoľné legitimizovanie diletantných skupín. Tragédiou našej spoločnosti je dezinterpretácia dejín, zavádzanie a vytváranie pseudohistórie.

Práve inštitúcie, ktoré majú mienkotvornosť v náplni práce, im otvárajú cesty na masírovanie verejnej mienky. Už nie len cez médiá, najnovšie ich máme aj v školách.

Mám veľké obavy, že nás čaká osud z preambuly zákona o pamäti národa: „Ten, kto nepozná svoju minulosť, je odsúdený ju opakovať.“