Denník N

Vedľajšie dejové línie slovenských volieb

Porážka Smeru a fašistov je nutnou, nie však postačujúcou podmienkou úspechu Slovenska po marcových voľbách.

Typická epizóda televízneho sitkomu ako Friends či Seinfeld zvykne mať hlavnú dejovú líniu a jednu alebo dve vedľajšie. Podobne sú na tom tohtoročné parlamentné voľby. Tou hlavnou líniou je nesporne to, či Slovensko dokáže povedať jasné „nie“ kleptokracii Smeru. V tom je väčšina pozorovateľov optimistická a aj prieskumy sú konzistentné v tom, že demokratická opozícia bude mať v parlamente väčšinu.

O čosi menej jasné je rozuzlenie vedľajších dejových línií. Aký výsledok dosiahnu fašisti z ĽSNS? Azda ešte dôležitejšou, aj keď viac skrytou líniou je súťaž myšlienok v rámci demokratickej opozície. Pre úspech budúcej vlády i Slovenska záleží na tom, kto bude mať v budúcej koalícii navrch.

Ak to má byť s prehľadom politická sila s internetovou anketou namiesto programu, tak máme zarobené na malér. Rizikom sú i latentné reakčné nálady naprieč viacerými opozičnými stranami. Európska únia i NATO totiž dnes stoja pred vážnymi rozhodnutiami a budúca slovenská koalícia k nim môže zaujať rôzne postoje. Najdôležitejší slovenský záujem je úspech oboch týchto zoskupení. Pre mnohých však môže byť lákavejšie vytĺkať politické body vymedzovaním sa voči Bruselu či volaním po radikálnych zmenách, ktorými má byť podmienené i naše zotrvanie v EÚ. Ako ukazuje absurdná debata o hrozbe, ktorú vraj pre slovenské rodiny predstavuje Istanbulský dohovor – svojou povahou hádam najmenej kontroverzná medzinárodná norma, akú si možno predstaviť – najľahšie sa body vytĺkajú bičovaním protibruselských nálad v kultúrno-etických otázkach.

Princetonský politológ Jan-Werner Müller napísal: „Orbán a jemu blízki sa snažia viesť celoeurópsku kultúrnu vojnu, protože ju vidia ako ako účinný spôsob odpútania pozornosti od kleptokratických autokracií, ktoré vytvorili. Tým, že svojich oponentov vykresľujú ako bláznivých progresívcov pretláčajúcich svadby rovnakého pohlavia a čoraz pochybnejšie formy politiky identít, dokážu sa vyhnúť akejkoľvek debate o vlastnom klientelizme, politizácii súdnictva a kontrole médií.“

Maďarské a poľské vymedzovanie sa voči Bruselu, často v umelých a hyperbolizovaných konfliktoch, preradilo obidve krajiny na perifériu európskeho rozhodovania. Pre poľskú budúcnosť je v tomto kontexte jediným šťastím jeho pevný bezpečnostný a geopolitický kompas. Ten Maďarsku chýba. Ak sa u nás podarí odstaviť Smer od moci a zabrániť triumfu fašistov, nie je zďaleka vylúčené, že časť budúcej koalície bude pociťovať potrebu sa opičiť po neliberálnych demokraciách na juh a sever od nás. To bude výzva.

Problém môže nabrať rôzne formy: od vyšehradskej súdržnosti v otázkach, kde je slovenským záujmom byť od našich susedov čo najďalej, cez rôzne formy ekonomického nacionalizmu až po „reformy“ justície, ktoré ju v mene boja s korupciou spolitizujú tak ako u našich susedov. Aj preto pamätajme aj na túto dejovú líniu volieb. Veľmi skoro sa môže ukázať rovnako dôležitá ako prvé dve.

Teraz najčítanejšie

Dalibor Roháč

Kandidát koalície PS-SPOLU do NRSR s číslom 23. Ekonóm, zahraničnopolitický analytik a publicista, ktorý sa po rokoch práce v thinktankoch na oboch stranách Atlantiku vracia na Slovensko. Najnovšia kniha: In Defense of Globalism (Rowman & Littlefield, október 2019).