Denník N

Paradoxy (ne)prestupov

Veronika Remišová a Miroslav Sopko. Foto – TASR
Veronika Remišová a Miroslav Sopko. Foto – TASR

Občas sa stretávam s výčitkami, vraj ako môžem hovoriť o Veronike Remišovej ako o optimálnej premiérke pre Slovensko. Je to preto, lebo sa vždy a vo všetkom prihováram za rovnováhu: a jedna liberálnejšia dáma ako prezidentka, druhá konzervatívnejšia dáma ako premiérka by mohla byť pre Slovensko v tejto chvíli tá správna kombinácia.

Aby som odhalil „celý svoj vzťah“ k OĽaNO: v roku 2012, keď Matovič ponúkol miesto na kandidátke Mojžišovi, Kordovi, Mikloškovi a spol., tak ma tento ústretový krok ohúril, že som sa za OĽaNO prihlásil ako člen okrskovej volebnej komisie. Pritom som nebol voličom OĽaNO, a ani Mikloška som nikdy nevolil za prezidenta – ale ak ma niečo dokáže nadchnúť, je to myšlienka zjednocovania.

Bol som aj na prípravnom stretnutí členov volebných komisií v podzemí bývalého kina Slovan na Námestí SNP. Pristúpil som k stolíku, kde už sedeli zástupcovia ostatných strán, a predstavil som sa: „Dobrý deň! Som obyčajný okrskár.“

Pravdaže, potom – ešte pred voľbami – nastal krach. Zdesený som bežal na staromestský úrad, aby ma, preboha, vyškrtli zo zoznamu členov volebných komisií – že s OĽaNO nechcem mať nič spoločné. Odvtedy si od nich udržiavam dištanc a nikdy som ich nevolil. Preto dodnes neviem, aké je to byť členom volebnej komisie.

U Veroniky Remišovej vnímam postupom rokov len samé pozitívne kroky – napríklad prestup z Matovičovho čudného združenia do Kiskovej strany.

Celé roky som Remišovú ľutoval: „Chudinka, tak by som jej doprial, aby bola premiérka, ale keď je zašitá u Matoviča, nemá šancu!“

Keď Remišová prestúpila ku Kiskovi, pomyslel som si: „To je ono! Teraz už sa priblížila k premiérskemu kreslu!“ (Že na Kisku vytiahnu tesne pred voľbami ďalšie škandály, domnelé či skutočné, bolo jasné.)

Lenže čo sa nestalo? Reality šou z CannesCypru… a všetko sa zvrtlo a postavilo na hlavu.

Keby Remišová dnes bola ešte v OĽaNO, už by „polovicou zadku“ sedela na premiérskej stoličke! Lenže aj to platí len dnes – veď do volieb ešte zostáva 8 dní, počas ktorých sa zase všetko môže zvrhnúť (napríklad hnedým smerom).

Práve som sa zapojil do tipovacej súťaže k výsledku volieb, kde som tipoval OĽaNO 18 %, Kotlebovi 17,9 %, Smeru 16,5 %, PS/Spolu dramaticky 7,1 % – a SaS, KDH aj SNS mimo parlamentu, takže opozícii by to ešte tesne (s Kollárom) vyšlo na novú vládu. Ale ktovie, ako to dopadne.

V podobnej situácii ako Remišová (ale bez prestupu ku Kiskovi) je, resp. bola osoba, ktorú považujem za výborného kandidáta na ministra školstva: Miroslav Sopko.

Celé roky si hovorím: „Taká škoda toho Sopka, že je zašitý u Matoviča, lebo od neho má mizivé šance, že sa ministrom školstva naozaj stane!“

A pozrime sa – tak sa situácia zvrtla, že (momentálne!) je to celkom realistické. Aspoň v tomto zmysle (hoci OĽaNO ani tentoraz voliť nebudem) držím Sopkovi palce. Na druhej strane, aj KDH má skvelého odborníka na školstvo – Bohdana Hroboňa. Aj Sopko, aj Hroboň by pre slovenské školstvo boli požehnaním po tom, ako ho (s prestávkami) tri desaťročia decimovali najmä nominanti SNS.

Sám zatiaľ neviem, koho budem budúcu sobotu voliť (hoci ešte pred mesiacom som si myslel, že to viem naisto) – ale OĽaNO, PS/Spolu ani SaS to nebudú (o terajšej vláde, jej klonoch a sympatizantoch ani nehovoriac).

Zvažujem „záchrannú operáciu“ na 5-percentnej hranici, hoci začiatkom 90. rokov – keď som takto riskantne hlasoval naposledy, môj hlas prepadol a ešte posilnil Mečiara – som sa zaprisahal, že už nikdy v živote za stranu v pásme ohrozenia na vstup do parlamentu hlasovať nebudem.

Uvidím, čo prinesie najbližších 8 dní. Asi sa definitívne rozhodnem až v meteorologicky posledný zimný deň, o ktorom treba dúfať, že Slovensku po 40 rokoch komunistického a 30 rokoch postkomunistického marazmu prinesie ozajstnú (a na rozdiel od tej v roku 1968 nie iba prechodnú) jar.

Teraz najčítanejšie

Alexander Avenarius

Prekladateľ, korektor, tlmočník, učiteľ jazykov, správca serverov. Milovník elektronickej literatúry a mobilných prístrojov (čiže digitálny knihomoľ), študent filozofie a filmov, polyglot, grafoman, hobby-recenzent. Tvorca alternatívneho rozloženia slovenskej klávesnice. Môj alternatívny blog je na adrese extempore.avenarius.sk. Svoje knižné, filmové a iné recenzie posielam – vzhľadom na prehlbujúcu sa nefunkčnosť portálov IMDb a Amazon – aj do blogu kritik.avenarius.sk.