Denník N

Nečakajme na blesky hromu!

Vražda novinára a jeho priateľky prišla ako blesk z jasného neba a prebudila Slovákov k občianskej zodpovednosti.
Vražda novinára a jeho priateľky prišla ako blesk z jasného neba a prebudila Slovákov k občianskej zodpovednosti.

2 roky. Toľko času prešlo od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Až smrť dvoch mladých ľudí prebudila občanov našej krajiny. Prečo sme dovtedy mali na očiach klapky? A prečo ich máme na očiach teraz?

Štát by mal byť v 21. storočí pre ľudí zárukou bezpečnosti a miestom, kde sa môžu všetci slobodne a bez strachu venovať svojmu povolaniu. Štát by mal byť tým najväčším nepriateľom mafie, extrémizmu, nenávisti a hnevu. Štát by mal svojim občanom zabezpečiť ochranu pred kriminálnikmi a spravodlivosť pre tých, ktorým bolo ublížené. Štát by mal byť takýmto miestom. To by však nemohli jeho najvyšší predstavitelia s mafiou priamo spolupracovať. To by však nemohli ruka v ruke páchať jeden trestný čin za druhým. To by však…

Keď som dnes stál na námestí a spolu s ďalšími ľuďmi spieval národnú hymnu, telom mi prechádzali zimomriavky. To Slovensko naše posiaľ tvrdo spalo, ale blesky hromu… Prečo sme čakali až na blesky? Prečo museli umrieť dvaja mladí ľudia aby sme sa konečne spamätali? A nemáme na očiach klapky ešte stále? Na uliciach sa nám totiž začínajú vynárať skupinky ľudí, ktoré boli až doteraz skryté. Majú oholené hlavy, majú radi alkohol, násilie, šíria nenávisť a xenofóbiu. Zneužívajú demokraciu a slobodu slova na propagovanie dezinformácií a nenávisti ku každému, kto im nevyhovuje. A my si na to postupne zvykáme. Keď by tu pred 20 rokmi niekto hajloval, či vypisoval šeky na 1488 eur, hanbil by sa chodiť medzi ľudí. Dnes sa vďaka úsiliu vládnych strán zostať pri moci stáva xenofóbia a rasová nenávisť bežnou vecou. V štáte kde zomierajú mladí ľudia „rukou“ mafiánov je najdôležitejšou témou ochrana pred migrantmi a homosexuálmi. A to je živná pôda pre neonacistov. Tí sa viac nemusia skrývať, veď ich podporujú predstavitelia náboženstiev, vláda a zástupy sklamaných občanov.

Poučme sa preto z chýb, ktoré sme urobili. Nečakajme na blesky hromu, nečakajme na to, kým sa stane niečo hrozné. Nečakajme kým sa náckovia dostanú k moci a budú vládnuť spoločne s oligarchami a mafiánmi. Nečakajme na čas, kedy už nebude možné zvrátiť následky našej ignorácie. Nečakajme na čas, kedy bude násilie našim chlebom každodenným, kedy sa budeme báť ísť večer ulicami našich miest, nie preto, žeby nás ohrozovali hordy migrantov, ale naši vlastní spoluobčania zneužívajúci kultúru nášho národa na šírenie nenávisti a vyžívanie sa v násilí. Nedajme sa oklamať oblekmi a lacnými populistickými heslami. Títo ľudia sa vôbec nezmenili. Rovnako ako pred pár rokmi, keď tu pochodovali v gardistických uniformách aj dnes, hoci už v zelených polokošeliach, sú to stále násilníci, kriminálnici a hlavne zbabelci. Sú tak „hrdí“ na svoju ideológiu, že keď majú za ňu niesť pred štátom zodpovednosť, zrazu im je cudzie všetko, o čom tak vášnivo kričia na pódiách.

Už 29.2. dostaneme príležitosť zmeniť Slovensko
Už 29.2. dostaneme príležitosť zmeniť Slovensko

Už o malú chvíľu dostane každý z nás do rúk kúsok demokracie. Dostane príležitosť dokázať, že sme sa ako krajina prebudili, a že máme odvahu postaviť sa mafii, oligarchom a fašistom. Že sa nenecháme zastrašiť násilím, nadávkami ani vyhrážkami. Že sa nenecháme oklamať sociálnymi balíčkami, ktoré nezmyjú krv z rúk vrahov vysedávajúcich v budove parlamentu. Že sa dokážeme znova ako krajina postaviť zlu a spoločne vybojovať bezpečné a spravodlivé Slovensko pre všetkých.

 

Teraz najčítanejšie

Timotej Süč

Som študentom FEI na Technickej univerzite v Košiciach, politický a klimatický aktivista, vášnivý čitateľ a bloger.