Denník N

O utečencoch a Slovákoch žijúcich v zahraničí

Ohľadom politiky starostlivosti o Slovákov v zahraničí v svojom programe najviac bodov má OĽANO. Chceli by novelizovať Zákon o Slovákoch žijúcich v zahraničí, vypracovať novú stratégiu spolupráce so Slovákmi žijúcimi v zahraničí. Čoraz častejšie sa ozývajú ohlasy, že treba sformovať Ministerstvo pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Ministerstvo by sa zaoberalo stupňom práv a slobôd Slovákov žijúcich v zahraničí ako aj Slovákmi zo zahraničia, ktorí sa vrátili žiť na Slovensko. Po trpkej skúsenosti Spolku Slovákov v Poľsku, nasledovali trpké skúsenosti Slovákov v Báčskom Petrovci v roku 2019. Našinci, krajania, čiže príslušníci slovenského národa žijúci v zahraničí si určite spoluprácu so Slovenskom predstavujú trochu inak. Môže Saková obviňovať krajanov, že sú mobilizovaný opozíciou, ale pravda je taká, že ich vlastne zmobilizoval Smer SD takým laxným prístupom voči Slovákom v zahraničí. Saková v prvom rade nech sa radšej pozrie do vlastných radov. A v posledný februárový deň Slovensko pre niektorých bude hora nárekov. Slovensko v budúcnosti voči diaspóre musí pristúpiť s otvorenou náručou, úprimne a od srdca. Lebo štát môže mať dobré zákony, ale ak absentuje skutočný záujem o diaspóru dobré výsledky sa nemôžu dosiahnuť.

Utečenci

Časopis The Economist zverejnil údaje o odlive mozgov- train brain. Údaje sú za rok 2018 v súvislosti s globalnou konkurenčnosťou: Lídrom podľa počtu odchodu mladých do sveta je Venezuela, na druhej priečke je Haity, tretia krajina Bosna a Hercegovina (BaH), nasleduje Chorvátsko, Rumunsko, Jemen, Moldavsko, Severné Macedónsko, Benin a Srbsko. V prvej desiatke je 5 krajín z blízkeho regiónu- štyri krajiny bývalej Juhoslávie a Rumunsko. Keďže sú údaje z roku 2018, trendy sú také, že dnes je ten odchod mladých a vzdelaných do zahraničia  ešte intenzívnejší. V niektorých z týchto krajín v top ten žije aj slovenský národ- v BaH máme menšie etické zoskupenia našincov v meste (Prnjavor a Bijeljina) , kým v Chorvátsku, Rumunsku a Srbsku majú Slováci status menšiny. Depopulácia vrcholí. Doba sa mení a my tiež. Ak sa však progres ľudstva otočí do protismeru, je to výstraha. Mal by sa v nás aktivovať alarm. Môže to totiž znamenať, že sa smeruje k zániku našich komunít v spomenutých krajinách.  Aké sú ekonomické následky pre tieto krajiny ked sa inteligencia natrvalo vysťahuje a už sa nevráti?  Začiatkom februára Európska komisia schválila novú stratégiu rozširovania  pre krajiny západného Balkánu. Či je nová stratégia EU nová šanca pre región? V odporúčaniach európskeho parlamentu pri priprave na sumita „EU – západný Balkán“ ktorý sa uskutoční v máji 2020, bude sa trvať na  „volebných reformách, ktoré zabezpečia slobodné, poctivé a transparentné voľby, ako aj na vláde práva“. Či tento systém odstráni blokády a nastolí konečne efektívny systém? Sny mladých sa dajú naplniť aj napríklad na západnom Balkáne. Ak je vôľa, vytrvalosť a mnoho práce. Skratka k úspechu vždy bola tá správna stranícka knižka, alebo to správne číslo nejakého vplyvného politika-decision makera uložené v telefóne. Ináč, veľmi je dôležité cestovať po svete. Čítal som  Kuran v ktorom  píše „cestujte po svete“. Cestovanie obahacuje človeka. Na konci cestovania by mal byť návrat domov. Lenže v roku 2019 Srbsko opustilo nenávratne vyše 52 000 osôb. Čiže, každodenne za lepším chlebom odchádzalo 144 ľudí, teda asi za štyri autobusy, alebo prepočítané na hodiny, každú hodinu sa zo Srbska odsťahovalo šesť osôb. Ešte stále si neuvedomujeme rozmery tejto katastrofy. Zrejme, ide o hromadný odchod, exodus s dlhodobými následkami. Z Vojvodiny na Slovensko,  ale aj do tretích krajín masovo odchádzajú aj krajania.

Slováci žijúci v zahraničí

Ľudské zdroje sú najväčšom bohatstvom krajiny a národa. Čo Slovenská republika musí urobiť, aby svojich Slovákov zo zahraničia zapojila do rozvoju krajiny? Občianske združenia nezávislých expertov, Migrácia SK, Nadácia Národný pamätník slovenského vysťahovalcov sú na Slovensku inštitúcie, ktoré sa dlhodobo zaoberajú problematikou slovenskej diaspóry vo svete. Podľa výskumov krajiny, ktoré úspešne zapoja  diaspóru môžu dosiahnuť dodatočný rast HDP vo výške do +1,4%. Iba tento údaj by mal byť motívom, aby sa podnikali opatrenia v tomto smere. Dôvodov je veľa- rozšírenie siete kontaktov, cez šírenie know how až po hospodársku spoluprácu.

Podľa výskumov krajiny, ktoré úspešne zapoja  diaspóru môžu dosiahnuť dodatočný rast HDP vo výške do +1,4%.

Nevyhnutné je pripraviť Rámcový dokument (Platformu) spolupráce so Slovákmi v zahraničí. To by mal byť základný dokument, ktorým sa SR zaviaže, že vytvorí lepšiu komunikáciu so Slovákmi v zahraničí.

V tom rámcovom dokumente (platforme) by mohli byť zaradené niektoré z nasledovných bodov:

1) Zmena štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom v zahraničí (vo volebnom programe to má OĽANO, PS/SPOLU),

2) Zmena Zákona  o Slovákoch žijúcich v zahraničí ( vo volebnom programe to  má OĽANO, PS/SPOLU)

3)  Zmena zákona o štátnom občianstve a volebného zákona ( OĽANO, PS/SPOLU, Sas),

4) takzvaná, návratová politika  ktorú v svojich programoch majú OĽANO, PS/SPOLU, Sas, Dobrá voľba)

5) Podpora vzdelania v slovenskom jazyku v zahraniči  (OĽANO, Sme rodina a KDH),

6) Zapojenie krajanov do verejnej správy a diplomatických služieb (OĽANO, PS/SPOLU),

7) Znižovanie vysťahovalectva z ekonomických dôvodov ( OĽANO, Sme rodina)

8) Zvýšenie finančnej podpory pre aktivity Slovákov v zahraničí (OĽANO)

9) Zariadenie osobitnej komisie pre Slovákov žijúcich v zahraničí v NR SR (OĽANO, Sas, KDH)

10) Ochraná občanov SR v zahraničí s osobitným dôrazu na Spojené kráľovstvo ( Sme rodina),

11) Podpora kultúry a kultúrneho dedičstva (OĽANO, Sme rodina)

12) Zriadenie múzea a Pamätníka slovenského vysťahovalectva v Bratislave (OĽANO, Sme rodina),

13) Zrušenie Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí  USŽZ (Sas)

Ohľadom politiky starostlivosti o Slovákov v zahraničí v svojom programe najviac bodov má OĽANO 11 bodov, Sme rodina 5 bodov, PS/Spolu 4 body, Sas 4 body, KDH 3 body a Dobrá voľba 1 bod.

V prvom rade treba novelizovať Zákon o Slovákoch žijúcich v zahraničí. a vypracovať novú stratégiu spolupráce so   Slovákmi žijúcimi v zahraničí. Čoraz častejšie počuť krajanov,  že treba sformovať Ministerstvo pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Ministerstvo by sa zaoberalo stupňom práv a slobôd Slovákov žijúcich v zahraničí ako aj Slovákmi zo zahraničia, ktorí sa vrátili žiť na Slovensko. V súčasnosti síce existuje Rada vlády pre krajanské otázky (RVKO) a zasadá spravidla dva krát ročne, čo je nedostatočne. V roku 2019 zasadala 23. mája a 16. októbra  a absentuje futbalovým žargónom povedané – priamy ťah na bránu s konkrétnou víziou a misiou ako konkrétne, a nie iba verbálne pomôcť Slovákom žijúcim v zahraničí. RVKO je poradným a konzultačným orgánom vlády SR v oblasti starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a strategicky usmerňuje aktivity  Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ). Predsedom RVKO je minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a členmi sú štátni tajomníci MZVEZ SR, MŠVVŠ SR, MK SR, MV SR a MF SR a predseda USŽZ.

Trpká skúsenosť Spolku Slovákov v Poľsku

V súvislosti s pracovnou návštevou a rokovaniami p. Miroslava Lajčáka, ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, vo Varšave v dňoch 13. a 14. decembra 2018, sa ozval Ľudomír Molitoris generálny tajomník  Spolku Slovákov v Poľsku (SSP) s informáciou, že veci sú v mimoriadne zlom stave. „Stalo sa akoby už tradíciou, že sľuby, ktoré nám počas rokovaní v Bratislave dávajú niektorí slovenskí politici sa nenapĺňajú. Jedno hovoria nám a robí sa úplne niečo iné. Veľmi zreteľne to vidieť v prípade konania pána ministra Miroslava Lajčáka, MZVaEZ SR, ktorý vyhlási jedno a urobí niečo úplne iné. Tak koná od prevzatia pod svoju gesciu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v roku 2012. Konanie ministra zahraničných vecí potvrdzuje, že v oblasti politiky k zahraničným Slovákom nie sú na MZVaEZ SR stanovené žiadne smernice a priority. Tak ďalej predsa nemôže byť a musí byť zjednaná zmena tohto stavu.“

Na toto reagoval aj Vladimír Skalský predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí SZSZ: „Ak však dávaš prednosť menej formálnemu postupu, môžem sľúbiť Tebe a Slovákom v Poľsku, že túto vec zmienim v liste, ktorý tak ako tak v najbližších dňoch zašlem ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, pánovi Miroslavovi Lajčákovi. V súlade s uznesením orgánov SZSZ tam chcem okrem iných aktuálnych tém vyjadriť našu nespokojnosť s tým, že sa predstavitelia SR pri svojich zahraničných cestách len v malej a zmenšujúcej sa miere stretávajú s krajanskými komunitami a že nie sú patrične navštevované ani naše podujatia na Slovensku. Okrem toho, že by sme radi nadviazali na dávnejší návrh pána ministra Lajčáka, ktorý sa nerealizoval, aby sa uskutočňovali pravidelné koordinačné schôdzky ministra s vedením SZSZ, napríklad dvakrát ročne. Aby sme aj takýmto poľutovaniahodným nedorozumeniam zabránili. Pri takomto stretnutí sa k téme určite vrátime.“

Následne veľvyslanec SR vo Varšave v liste predsedovi SSP prof. Jozefovi Čongvovi obvinil PhDr. Ľudomíra Molitorisa    z
rôznych vecí a imputoval mu skutky, ktoré  v jeho  vyhlásení neboli. Tvrdí, že „uvedený text obsahuje celý rad nepravdivých tvrdení a vykonštruovaných obvinení voči Ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitosti SR, jeho vedúcemu predstaviteľovi ministrovi M. Lajčákovi a teda aj voči Veľvyslanectvu SR a Slovenskému inštitútu (SI)vo Varšave a Generálnemu konzulátu v Krakove ako organizačným zložkám MZVaEZ SR“, čo je priam škandalózne a ukazuje stav podpory zahraničných Slovákov.

Vo svojom vyhlásení zo 17.12.2018 Molitoris totiž ani len nespomenul Veľvyslanectvo SR vo Varšave, SI   vo Varšave a Generálny konzulát v Krakove, s ktorými SSP do príchodu pána ministra Lajčáka do Poľska mal veľmi dobru spoluprácu.
MZVaEZ Molitoris vo vyhlásení spomenul dvakrát: raz, že práve Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky je od roku 2012 zodpovedné (novelizácia kompetenčného zákona 287/2012 Z. z. z 11. septembra 2012) za
starostlivosť o zahraničných Slovákov a žiaľ, svoje ústavné kompetencie nenapĺňa (čo vedia všetci) a druhýkrát, že fond na
podporu kultúry zahraničných Slovákov pod gesciou MZVaEZ SR klesol o cca 50%, čo taktiež krutá pravda. Tvrdenie Molitorisa, a jeho konštatácia voči ministrovi M. Lajčákovi, že nezaradil problematiku krajanov do rokovania s poľskou stranou, bola pravdivým tvrdením, lebo tak vskutku bolo.

Trpké skúsenosti Slovákov v Báčskom Petrovci

Ľubica Laššáková zrušila návštevu Báčskeho Petrovca 20. februára 2019  na poslednú chvíľu. Ministerka kultúry Slovenskej republiky musela údajne návštevu náhle zrušiť z dôvodu neočakávaných pracovných povinností vyplývajúcich z pôsobenia vo Vláde SR. Slováci v Báčskom Petrovci márne na ňu čakali. Veľvyslanectvo SR nedalo vedieť stepujúcim novinárom na mestskej radnici, že ministerka vôbec nepríde. Siedma sila sa pobúrila kvôli ľahostajnému prístupu Zastupiteľského úradu, medzi nimi aj TV Petrovec. Slováci v Báčskom Petrovci (nie len novinári) si to vysvetlili, že je to (ne)vedomá arogancia a ignorancia. Márne čakali na ministerku, aby jej ukázali Gymnázium Jána Kollára, založené v roku 1919, Maticu slovenskú založenú v roku 1932, TV Petrovec ako jedinú súkromnú televíziu vysielajúcu v slovenčine mimo hraníc SR, a futbalový klub Slovenský športový klub Petrovec založený v roku 1923 a chýrečnú štipľavú klobásu.

Po faux pas Laššákovej nasledoval  ďalší pán na holenie, predseda vlády SR Peter  Pellegrini, ktorý v auguste 2019 bol na Slovenských národných slávnostiach v Báčskom Petrovci si urobiť reklamu. Keď mu miestny sedemdesiatdvaročný doyen rozprával o tých najpálčivejších  problémoch komunity, ani sa nesnažil vnímať , že ich trápi ekonomická migrácia, že drasticky ubúda slovenská komunita, ale odvetil, že „poďme počúvať hudbu, je krásny večer“. Prišiel do Petrovca bez snahy si tých krajanov aspoň vypočuť.  Tých krásnych večierkov už mali dosť. Práve také ťahy dvoch ministrov Lajčáka, Laššákovej a  premiéra Pellegriniho najviac mobilizovali krajanov, aby volili opozičné strany. Môže Saková obviňovať krajanov, že sú mobilizovaný opozíciou, ale pravda je taká, že ich vlastne zmobilizoval Smer SD takým laxným prístupom voči Slovákom v zahraničí. Saková v prvom rade nech sa radšej pozrie do vlastných radov. O tempora o mores.

To čo stvárala táto vládnuca kamarila je naozaj na hanbu sveta. Určite si pamätáte, že vlani v čase prezidentských volieb mnoho slovenských občanov zo zahraničia  protestovalo proti tomu, že nemôžu  voliť prezidenta. Vtedy z vládnych miest sľubovali, že sa na to pozrú a postarajú sa, aby sa mohlo voliť aj zo zahraničia. Ani lístok sa nepohol,  neurobili v tomto smere vôbec nič. Neveria ľuďom, boja sa ich.

Boja sa Slovákov v Poľsku, boja sa Slovákov vo Vojvodine, boja sa vlastných investigatívnych novinárov, boja sa vlastných občanov a preto skončia. Nepotrebujeme takých čo sa boja, ale my chceme takých čo sa za nás postavia a za nás zabojujú. Úprimne a odvážne. Ani sa netreba čudovať , že Smer SD medzi 2016 a 2020, klesol vo volebných preferenciách z 29% na 17%. Ako do hory voláš – tak sa Ti z hory ozýva. A v posledný februárový deň Slovensko pre niektorých bude hora nárekov.

Slováci žijúci v zahraničí vedia svoje. Slovákov na západnom Balkáne ťaží sociálna situácia a nezamestnanosť. Našinci, krajania, čiže príslušníci slovenského národa žijúci v zahraničí si určite spoluprácu so Slovenskom predstavujú trochu inak. A asi si aj zaslúžia, aby boli rovnocennými partnermi Slovenska v tých krajinách v ktorých žijú.  Nič viac, ale aj nič menej. Aby neboli chápaní zo strany ministrov iba ako „lacná pracovná sila, ktorá síce vymiera, ale ešte stále ovláda slovenský jazyk.“ Očividne niektorí ministri vo vláde Smeru SD veľmi podcenili diaspóru. Zobudili sa až keď si všimli, že 60 tisíc voličov bude voliť zo zahraničia. Dokonca krajania mohli neraz počuť, že „nie sú prioritou zahraničnej politiky SR“.  A ja si práve myslím, že Slováci v zahraničia musia byť jednou z priorít, z prostého dôvodu, že ak sa nepodniknú opatrenia tak nás už viac nebude. A potom bude neskoro lamentovať a nariekať. Nad rozliatym mliekom sa neoplatí plakať.

Odporúčanie: Do krajín, v ktorých žijú Slováci,  pri voľbe veľvyslanca musia byť konzultované inštitúcie krajanov. Dokonca predstavitelia krajanov by mali byť v NR SR keď poslanci vo Zahraničnom výbore „grilujú“ kandidáta na veľvyslanca. Tým pádom vyvarovali by sme sa chýbam, ktoré sa stávajú v praxi, keď sa v krajine v ktorej žije početná diaspóra ocitne  veľvyslanec  nezainteresovaný (ľahostajný) voči slovenskej komunite.  A neboli to ojedinelé prípady. V niektorých krajinách efekt práce veľvyslancov bol, že za svojich mandátov oslabili komunity Slovákov. Alebo to urobili naschvál, alebo sú neschopní. A možno niekto naschvál vysiela neschopných.

Najdôležitejšie je, aby prišlo k zodpovednej zmene kurzu. Slovensko  v budúcnosti voči diaspóre musí pristúpiť s otvorenou náručou, úprimne a od srdca. Lebo štát môže mať dobré zákony, ale ak absentuje skutočný záujem o diaspóru dobré výsledky sa nemôžu dosiahnuť.

Slováci z Báčskeho Petrovca v národných košeľách, v roku 2018

 

 

Teraz najčítanejšie

Michal Spevak

Michal Spevák, Slovák žijúci v zahraničí, občan sveta. Venuje sa krajinám západného Balkánu. Autorom je viacerých publikácií a vedeckých prác. Študoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a postgraduálne štúdium ukončil na Fakulte politických vied na Univerzite Čiernej Hory. Kandiduje za poslanca do NR SR, lebo chce robiť veci úprimne, poctive a odvážne.