Denník N

Ako sa v štátnych podnikoch prideľujú zákazky – a čo s tým

Koľko dali na dotácie, dary a sponzoring štátne firmy v roku 2004 (v eurách)
Koľko dali na dotácie, dary a sponzoring štátne firmy v roku 2004 (v eurách)

Slovenská pošta v decembri 2019 podpísala zmluvu na projektovanie a stavebné práce vo svojich pobočkách s novovzniknutou firmou Sytiq, ktorú údajne spoluvlastní oligarcha blízky Smeru Miroslav Výboh. V zmluve nie je vyčíslená predpokladaná hodnota zákazky ani žiadny limit. Ako zvýšiť efektívnosť a hospodárnosť v 95 štátnych podnikoch po desaťročiach plytvania? Strana ZA ĽUDÍ na to myslela vo svojom programe.

Slovenská pošta v decembri 2019 podpísala zmluvu na projektovanie a stavebné práce vo svojich pobočkách s novovzniknutou firmou Sytiq, ktorú spoluvlastní oligarcha blízky Smeru Miroslav Výboh. V zmluve nie je vyčíslená predpokladaná hodnota zákazky ani žiadny limit. Nie je tam napísané, čo presne má firma robiť. V registri zmlúv sa ako hodnota zákazky uvádza nula. Slovenská pošta pri výbere firmy Sytiq použila netransparentný postup – obchodnú verejnú súťaž, ktorú nemusí zverejniť vo vestníku Úradu pre verejné obstarávanie, takže sa o nej dozvie len užší okruh firiem. Podpredseda strany ZA ĽUDÍ Juraj Šeliga hneď podal podnet na Úrad pre verejné obstarávanie a Najvyšší kontrolný úrad, či bola zmluva podpísaná podľa zákona.

Tento nedávny príklad je len malou ukážkou toho, ako sa za posledných vlád šafári s verejným majetkom v štátnych firmách. Ani v porovnaní s najväčšími kauzami typu mýtny tender nie je téma štátnych podnikov okrajová. Slovenská republika vlastní prostredníctvom orgánov štátnej správy 95 podnikov, ktoré zamestnávajú približne 86 tisíc zamestnancov. Vybraných 63 štátnych podnikov spravuje aktíva v objeme približne 40 miliárd eur, čiže viac ako jeden ročný štátny rozpočet Slovenskej republiky. Kvôli absencii akejkoľvek snahy o reformu za posledné desaťročie má však verejnosť o manažovaní štátnych podnikov oveľa menej informácií ako o iných oblastiach verejných financií.

Socializmus v 21. storočí v praxi

Podľa analýzy Útvaru hodnoty za peniaze pri MF SR z decembra 2018 je ziskovosť štátnych firiem relatívne nízka aj napriek dobrému predaju tovarov a služieb, až 37% má silné finančné problémy a porovnanie piatich najväčších štátnych podnikov (Železnice SR, Slovenská pošta, Železničná spoločnosť Cargo, Železničná spoločnosť Slovensko a Sociálna poisťovňa) s náprotivkami v ČR ukazuje neefektivitu, niekedy výraznú. Zisky štátnych podnikov v zásade klesajú. Ešte v roku 2009 tridsať najväčších štátnych podnikov generovalo tržby viac ako päť miliárd, ku koncu roka 2016 to už bolo o celú miliardu menej.

Z vyše 125 manažérov štátnych podnikov, ktorí odovzdávajú majetkové priznania do Národnej rady, boli v roku 2017 najlepšie platení členovia vedenia Transpetrolu. S ročnými príjmami od 160 do 202 tisíc eur predbehli dokonca aj viacerých členov bankovej rady Národnej banky Slovenska. Vrcholoví manažéri v stratových štátnych podnikoch tiež mali nadpriemerné platy. Železničná spoločnosť Cargo Slovakia ukončila rok 2015 so stratou takmer 5,5 milióna eur. Jej generálny riaditeľ a predseda predstavenstva zarobil za ten čas na plate a odmenách 134.366 eur. Takéto platy sú v mnohých prípadoch neprimerané a odtrhnuté od reality. Meradlom by mali byť platy, efektívnosť a náročnosť vykonávaných funkcií v príbuzných sektoroch súkromného sektora.

Okrem neúmerne vysokým platom a odmenám manažmentu a štatutárnych orgánov môžu byť príčinami neefektivity aj netransparentné obstarávanie a zlaté padáky pre členov dozorných rád, predstavenstva a manažmentu. Navyše do rozhodovania často vstupujú politické ciele, ako napríklad neprepúšťať neefektívnych zamestnancov a nezvyšovať tak štatistiky nezamestnanosti.

Netransparentne prideľovanie darov a sponzorstva je ďalšou príčinou neférovosti a nehospodárnosti, tvrdí Transparency International vo svojej rozsiahlej štúdii. Napríklad len do roku 2015 dostal bratislavský hokejový klub Slovan spolu od troch štátnych firiem – Tiposu, Transpetrolu a Slovenskej pošty minimálne 1,5 milióna eur. Išlo nielen o priame dary, ale aj o reklamné služby či predaj skyboxov. Presná výška sa nedá ani zistiť, lebo štátne firmy nezverejnili všetky zmluvy.

Naše riešenia

V strane ZA ĽUDÍ sa expertný tím pre hospodárstvo a inovácie za posledné mesiace stretával s dvoma desiatkami podnikateľov, vlastníkov, manažérov súkromných i verejne obchodovaných spoločností doma aj v zahraničí v rôznych oblastiach hospodárstva. Spolu sme identifikovali päť najdôležitejších opatrení, ako zmeniť status quo a zlepšiť hospodárenie štátnych podnikov. Jedným z najdôležitejším opatrení je:

#658 Zvýšime efektívnosť a hospodárnosť: podobne ako pri verejne obchodovaných spoločnostiach, štátne podniky a ich manažment musia (po odsúhlasení štatutárnymi orgánmi) zverejňovať krátkodobé, strednodobé a dlhodobé podnikateľské plány, skladať pravidelný odpočet a zverejňovať, na základe akých kritérií sú udeľované odmeny manažérom.

V praxi toto opatrenie znamená:

  1. Zverejňovanie podnikateľských plánov: podobne ako verejne obchodované spoločnosti, štátne podniky a ich manažment musia predložiť štatutárnym orgánom a príslušnému výboru NR SR podnikateľský plán a skladať pravidelný odpočet. Dlhodobá stratégia rozvoja a ciele vzhľadom k zisku, či dividendám, musia byť určené príslušnými štatutárnymi orgánmi v súčinnosti s fiškálnou a hospodárskou politikou štátu.
  2. Zavedenie jasných pravidiel a ich kontroly štatutárnymi orgánmi pre dotácie, dary a sponzoring štátnych firiem voči tretím stranám.
  3. Odmeňovanie manažmentu: variabilná zložka odmien manažérov musí byť priamo úmerná cieľom, kvantifikovaná a vopred určená, naviazaná na podnikateľský plán.
  4. Benchmarking: platy manažérov a členov predstavenstva by mali byť benchmarkované voči súkromnými firmám v danej oblasti.
  5. Výkonnostný audit: po desaťročiach neefektivity je načase ukončiť v štátnych firmách socializmus. To sa dá dosiahnuť aj pomocou výkonnostného auditu externej konzultantskej firmy. Napríklad v roku 2017 vykonala spoločnosť BCG výkonnostný audit Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP) a identifikoval dôvody, ktoré znižujú efektivitu tohto stále stratového podniku. Postupným zavádzaním efektívnejších postupov ako optimalizácia nákupov alebo racionalizácia flotily by SVP do konca roku 2020 mohla znížiť svoje ročné prevádzkové náklady o 20 miliónov eur a do roku 2022 o ďalších 10 miliónov eur ročne.

V strane ZA ĽUDÍ vidíme, že v posledných v súčasnosti štát, cez Ministerstvo financií, nevykonáva a ani nechce vykonávať akcionárske práva ako informovaný a aktívny vlastník. Je zjavné, že po desaťročiach politických nominácií, neefektívnosti a prezamestnanosti, netransparentného obstarávania a odmien odtrhnutých od reality vrátane zlatých padákov v stovkách tisícov eur vyvolá zmena celkového prístupu štátu v štátnych podnikoch veľký odpor profitujúcich strán. V strane ZA ĽUDÍ však pracujeme tvrdo na tom, aby sme po 29. februári 2020 mali pripravenú skupinu čestných a pracovitých odborníkov, ktorí dokážu predkladané opatrenia zrealizovať a prispieť tak k tomu, aby sa zo Slovenska zase stala krajina, na ktorú môžu byť jej obyvatelia zase hrdí.

Celý program strany ZA ĽUDÍ pre oblasť hospodárstva a inovácií pod garanciou Mareka Antala (kandidát č. 13 na našej kandidátke) si môžete prečítať tu.

Martin Oravec, CFA

Volený člen predsedníctva strany ZA ĽUDÍ

Autor (1979) študoval, pracoval a žil v rokoch 1998 až 2016 v Českej republike, Nemecku, USA, Veľkej Británii a Švajčiarsku. Pracoval ako konzultant pre poradenskú firmu vo Washingtone DC, ako manažér pre fond v Londýne a v súčasnosti pôsobí ako Chief Investment Officer vo verejne obchodovanej spoločnosti v Toronte a Štokholme. Je členom CFA inštitútu. S manželkou a dvoma deťmi žije v Bratislave.

Teraz najčítanejšie

Martin Oravec

Autor (1979) študoval, pracoval a žil v rokoch 1998 až 2016 v Českej republike, Nemecku, USA, Veľkej Británii a Švajčiarsku. Pracoval ako konzultant pre poradenskú firmu vo Washingtone, DC, ako manažér pre fond v Londýne a v súčasnosti pôsobí ako Chief Investment Officer vo verejne obchodovanej spoločnosti v Toronte a Štokholme. Dva roky pomáhal ako dobrovoľník s problematikou Slovákov v zahraničí v neziskovej organizácii LEAF. S manželkou a dvoma deťmi žije v Bratislave.