Denník N

Apokalypsa: Čo by sa stalo, ak by Kotleba vyhral voľby?

Kotlebova premena
Kotlebova premena

V noci sa mi sníval nepekný sen: Kotleba vyhral voľby, zostavil vládu so Smerom, SNS a Vlasťou a dostal sa k moci. No možno to nebol iba sen, ale akési varovanie. Čo by sa mohlo stať, ak by mali Kotlebovi násilní fašisti moc?

Píše sa rok 2024. Nie, nevrcholí práve predvolebná kampaň. Opozičné strany prakticky neexistujú, iba občas niekto na ulici zakričí „Fašistov tu nechceme!“, no iba v ojedinelých prípadoch sa kričiaci dožije ďalšieho rána. Voľby sú zrušené, hlavný veliteľ Slovenska, veľkopremiér Kotleba (pre koktavých iba Marian) bude vládnuť, kým sa neodvolá sám. Podľa nového ústavného zákona, za ktorý hlasovali všetci poslanci, aj keď ich v sále parlamentu bolo len niečo cez tridsať.

Počet obyvateľov na Slovensku dramaticky poklesol. V roku 2020 najprv zmizla väčšina vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Najšťastnejší unikli za hranice (od apríla Slovensko vystúpilo z EÚ, od mája z NATO), šťastnejších zastrelili, menej šťastní dodnes pracujú v koncentračných táboroch vo Veľkom Krtíši, Turzovke, Novákoch a Stropkove. V roku 2021 na Slovensku absolútne chýbalo zastúpenie zdravotne postihnutých ľudí, ľudí rómskeho etnika a maďarskej národnosti. Ostala len takzvaná čistá biela rasa. Škaredé ženy v spoločnosti prakticky nemajú šancu.

Políciu vedie generál Mazurek, justíciu generál Harabin. Ministerstvo školstva a životného prostredia sú zrušené, aby ostali peniaze na domobranu. Všetky firmy sú štátne, ľudia pracujú bez nároku na mzdu, každý deň dostanú iba svoj prídel jedla. Ako inak, všetko dopestované na Slovensku. Keďže ale zmena klímy neúprosne pokročila, na Slovensku sa momentálne pestuje iba pomelo, okra a mangosten. Ľudia nezvyknutí na tropickú stravu umierajú od hladu, OSN už vydala správu o tom, že situácia na Slovensku je horšia ako v Jemene, Južnom Sudáne alebo Sýrii. Ročne zomrie viac detí, ako sa stihne narodiť.

Veľkopremiér Kotleba sa pohodlne pomrví vo svojom zlatom kresle na Bratislavskom hrade. V zrkadle na protiľahlom konci sály si v zrkadle obzrie svoje čerstvo ostrihané fúzy. Úzky pásik pod nosom, presne tak, ako jeho hrdina Adolf. Je hrdý, že Slovensko je sebestačné. Neobchoduje so svetom, presne tak, ako ľuďom sľuboval. Oproti nemu stoja Fico, Pellegrini, Danko a Harabin, čakajúci na rozkazy, ktoré zatiaľ vždy splnili do poslednej bodky. Možno na malú chvíľu zapochybujú, či toto je to, čo skutočne chceli. Milióny na ich účtoch však odohnajú všetky pochybnosti. Toto si Slovensko zaslúžilo. „Na stráž!“ zakričia zborovo so vztýčenou pravicou.

V tom najhoršom som sa prebudil. Našťastie. Nedovoľme, aby toto bol skutočný obraz Slovenska o štyri roky. Poďme spolu v sobotu rozhodnúť o tom, že chceme demokratické Slovensko.

Teraz najčítanejšie

Tomáš Paulďuro

Som nahnevaný občan Slovenskej republiky, pretože aj keď som sa zúčastnil protestov Za slušné Slovensko, do dnešného dňa mi neprišli od Sorosa žiadne peniaze.