Denník N

(Ne)transparentnosť štátnych firiem – a čo s tým

Informácie o platoch a odmenách výkonného manažmentu
Informácie o platoch a odmenách výkonného manažmentu

Poznáte nejakú firmu, ktorej majiteľ nevyžaduje:
1) Správu o plnení plánovaných finančných a výkonnostných kritérií za minulý rok?
2) Informácie o výške ročného platu a odmien riaditeľa a konateľov?
3) Zaslanie výsledkov rokovaní firemných orgánov?
4) Odsúhlasenie zoznamu subjektov, ktorým firma vypláca dotácie, sponzoring alebo podporu z 2 percent?
Máme pre vás zlú správu – nielen, že také firmy poznáte a denne prichádzate s nimi do styku, ale vy ste aj jedným z majiteľov. Podľa Transparency International Slovensko až 55% verejných firiem nevyhodnocuje plnenie finančných a výkonnostných kritérií verejne, dve tretiny odmieta poskytnúť informácie o platoch ich predstaviteľov, až 84% nezverejňuje výsledky rokovaní zo žiadneho z ich orgánov a okolo troch štvrtín spoločností neposkytuje zoznam dotácií a sponzoringu. V strane ZA ĽUDÍ to považujeme za veľký nedostatok a mysleli sme na to pri písaní nášho programu pre hospodárstvo a inovácie.

Slovensko v roku 2019: Iba 10 % firiem odpovedalo, že ich najvyšší manažér prešiel pri výbere verejným vypočutím

Transparency International Slovensko (TIS) každé tri-štyri roky analyzuje otvorenosť slovenských verejných firiem. Pre účely analýzy TIS definuje verejné firmy ako firmy, kde zriaďovateľom je štát (zriadené zákonom), alebo ministerstvá, MH Manažment (nástupca FNM), mestá, župy a univerzity, a rozdeľuje ich na štátne, mestské, župné, univerzitné a vodárenské. Výsledky posledných troch analýz (2012, 2015, 2019) sú alarmujúce.

Slovenské štátne a verejné firmy sú v priemere stále veľmi málo otvorené voči verejnej kontrole. V rebríčku transparentnosti z roku 2015 dosiahli len 44 percent bodov. Zahraničné firmy sú v priemere dvakrát transparentnejšie. Až 36% slovenských firiem nemalo na webstránke zverejnené mená manažérov. Na žiadosť občana podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám zákonne nereagovala až štvrtina firiem. Viac ako 25% firiem neprijímala zamestnancov cez výberové konania. Len každá desiata verejná firma zverejňovala, koho podporuje reklamou či darom.

Trend sa však len veľmi pomaly smeruje k zlepšeniu. Z analýzy v roku 2019 vyplýva, že podiel firiem so zverejneným etickým kódexom stúpol len z každej ôsmej na každú tretiu. Podiel firiem, ktoré majú pravidlá na poskytovanie dotácií, darov a sponzoringu, stúpol síce päťnásobne, ale iba na súčasných 25%. Štyri z piatich firiem stále nezverejňujú životopisy členov štatutárnych a kontrolných orgánov. Kľúčové dokumenty o hospodárení slovenských verejných firiem tiež na ich internetových stránkach chýbajú. Výročnú správu pravidelne zverejňovalo v minulosti na webe len sedem z desiatich, výkaz ziskov a strát a súvahu len dve tretiny.

Naše riešenia

V strane ZA ĽUDÍ sa expertný tím pre hospodárstvo a inovácie za posledné mesiace stretával s dvoma desiatkami podnikateľov, vlastníkov, manažérov súkromných i verejne obchodovaných spoločností doma aj v zahraničí v rôznych oblastiach hospodárstva. Spolu sme identifikovali päť najdôležitejších opatrení, ako zmeniť status quo a zlepšiť hospodárenie štátnych podnikov. Jedným z opatrení je:

#655 Zvýšime transparentnosť: zavedieme zverejňovanie všetkých kľúčových dokumentov, ktorých predmetom nie je obchodné tajomstvo, napríklad mená, životopisy a odmeňovanie manažérov a členov štatutárnych orgánov, podnikateľské plány, sponzorovanie a dary.

V praxi toto opatrenie znamená:

  1. Prijatie novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorá zmení vnímanie verejných podnikov. Doteraz sa manažéri tvárili, že to nie sú verejné financie, ale základné obchodné imanie. Novela toto uvažovanie mení tak, že sú to verejné peniaze a občan má právo pýtať sa, ako sa s nimi nakladá. Tento zákon tiež zakotví povinnosť zverejňovať peňažné a nepeňažné odmeny manažmentu vo verejných podnikoch a kritériá, na základe ktorých boli odmeny udelené.
  2. Povinné zverejňovanie informácií podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám o poskytnutom sponzorstve, dotácii, grante, finančnom príspevku alebo inej obdobnej finančnej alebo nefinančnej podpore. Štátne podniky často slúžia ako peňaženky, z ktorých môžu čerpať prostriedky spriaznené osoby alebo združenia bez riadneho a transparentného procesu. V zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám by sa mali zverejňovať podmienky, ktoré musí záujemca o podporu splniť, na základe akých kritérií sa budú jednotlivé žiadosti posudzovať, označenie každej poskytnutej podpory spolu so sumou, čo môže mať zásadný význam pri následnom posudzovaní výsledkov aktivít, na ktoré bola podpora poskytnutá.
  3. Posilnenie aktívneho zverejňovania informácií štátnymi podnikmi. Zverejníme najmä všetky predpisy a pravidlá, ktoré regulujú procesy v danej inštitúcii, pracovný program zástupcov subjektov verejnej moci a jeho organizácií, všetky relevantné informácie o verejných funkcionároch a vedúcich zamestnancoch orgánov štátneho podniku (odmeny, životopis, majetkové priznania).

V strane ZA ĽUDÍ veríme, že po 29. februári 2020 sa nám podarí zmeniť správanie štátnych podnikov a ich manažérov tak, aby verejnosť mohla kontrolovať nakladanie s verejnými financiami rovnako ako v prípade štátneho rozpočtu a v iných sférach verejného života. Pripravujeme skupinu čestných a pracovitých odborníkov, ktorí dokážu predkladané opatrenia zrealizovať a prispieť tak k tomu, aby sa zo Slovenska zase stala krajina, na ktorú môžu byť jej obyvatelia zase hrdí.

Celý program strany ZA ĽUDÍ pre oblasť hospodárstva a inovácií pod garanciou Mareka Antala (kandidát č. 13 na našej kandidátke) si môžete prečítať tu.

Martin Oravec, CFA

Volený člen predsedníctva strany ZA ĽUDÍ

Autor (1979) študoval, pracoval a žil v rokoch 1998 až 2016 v Českej republike, Nemecku, USA, Veľkej Británii a Švajčiarsku. Pracoval ako konzultant pre poradenskú firmu vo Washingtone DC, ako manažér pre fond v Londýne a v súčasnosti pôsobí ako Chief Investment Officer vo verejne obchodovanej spoločnosti v Toronte a Štokholme. Je členom CFA inštitútu. S manželkou a dvoma deťmi žije v Bratislave.

Teraz najčítanejšie

Martin Oravec

Autor (1979) študoval, pracoval a žil v rokoch 1998 až 2016 v Českej republike, Nemecku, USA, Veľkej Británii a Švajčiarsku. Pracoval ako konzultant pre poradenskú firmu vo Washingtone, DC, ako manažér pre fond v Londýne a v súčasnosti pôsobí ako Chief Investment Officer vo verejne obchodovanej spoločnosti v Toronte a Štokholme. Dva roky pomáhal ako dobrovoľník s problematikou Slovákov v zahraničí v neziskovej organizácii LEAF. S manželkou a dvoma deťmi žije v Bratislave.