Denník N

Týždeň v manželstve Duša a Michala. #sobota

Michal už spí. Pozerám sa na neho a je mi trochu do smiechu. Môj muž sa totiž do paplóna pred spaním zabalí ako do spacáka a vytvorí tak nepreniknuteľnú kuklu. Spí na chrbáte, ruky zopäté na hrudi, na tvári vznešený výraz. Vyzerá ako Tutanchamón.

#sobota

Na toho pána sa pamätám úplne presne, hoci som ho stretol iba dvakrát a sú to už dva roky. Mal dobrácky výraz, takmer žiadne vlasy a guľaté brucho gurmána. Prvýkrát sme sa stretli na pive. Bol október, babie leto. Sedeli sme na terase jednej z útulných mestských krčiem. Pýtal sa nás, ako sme sa zoznámili, čo máme jeden na druhom radi a čo nám ide na nervy. Zaujímalo ho, či by sme na sebe niečo zmenili a aký je najistejší spôsob, ako vieme tomu druhému urobiť radosť. Trval na tom, že za pivo zaplatí, hoci sme ho na stretnutie pozvali my.

Druhýkrát sme sa stretli v sobášnej sieni radnice v centre Luxemburgu. Mal elegantný modrý oblek a blahobytný pás mal obviazaný šerpou v národných luxemburských farbách. Stál oproti mne a Michalovi, naši rodinám a kamarátom. Hovoril o láske a o manželstve a do príhovoru vo vhodných momentoch pridával informácie o našom vzťahu, ktoré sme mu o sebe povedali na pive pár dní pred tým. Bola to krásna chvíľa. Miško bol vystresovaný a pamätá si náš svadobný deň len útržkovite. Ale na luxemburského pána poslanca, ktorý nás oddával, sa pamätá dobre. Volal sa Marc Angel.

Teraz tú príhodu rozprávam kamarátovi na narodeninovej oslave. Pýta sa na našu svadbu a je zvedavý, aký to vôbec malo význam, keď sme vedeli, že budeme žiť na Slovensku.

Vravím mu, že to pre nás bol dôležitý rituál.

„Stojíš v najkrajšej radničnej miestnosti, ktorú Ti mesto poskytne z úcty voči tvojmu vzťahu. Za tebou sú Tvoji súrodenci ako svedkovia, tvoji rodičia a ľudia, na ktorých Ti záleží. Je to celé krásne a normálne cítiš silu toho verejného sľubu, ktorý tam vyslovíš.“

„Nuž, rituály majú zmysel, nikdy som si to nemyslel, ale už tomu verím“, dodám s úsmevom.

„A oddávajúci je ešte k tomu Marc Angel. To sa preste nedá brať na ľahkú váhu!“…smeje sa Michal a kamarát vraví, že to s manželkou počas svojej svadby cítili rovnako.

Na oslave nezostávame dlho. Zajtra je síce nedeľa, ale obaja máme dosť práce a budeme musieť skoro vstávať. Doma rýchlo upracem kuchyňu a pozriem si na mobile počet krokov, ktoré som dnes prešiel. Michal kričí z kúpeľne, aby som mu pomohol votrieť do vlasov jojobový olej. Má na hlave suchú pokožku a zdá sa, že olej mu pomáha. Predstieram, že som kaderníčka a dávam teatrálne pokyny ako zakloňte hlavu, nemykajte sa mi tu, nechichúňajte sa. Obaja máme sklony k šaškovaniu a sme jeden pre druhého vďačné publikum.

Idem ešte rýchlo na instagram a všimnem si, že fotku, na ktorej s Miškom varíme obed, lajkol môj predchádzajúci partner. Rozmýšľam, čo asi teraz robí. Pred Michalom som mal len jeden vážny vzťah a som rád, že môj ex je stále prítomný v mojom živote. Pomyslím si, ako sme počas spoločných rokov niekedy vedeli jeden druhého potrápiť, lebo sme to skrátka nevedeli inak. A ako chyby zo vzťahu z minulosti pomáhajú zvládnuť kritické momenty vzťahu v súčasnosti.

Miško už je v posteli, ja ešte cvičím cviky na chrbát. Väčšinou chodíme spať naraz, dnes to nejak nevyšlo. Keď vojdem do spálne, Michal už spí. Pozerám sa na neho a je mi trochu do smiechu. Môj muž sa totiž do paplóna pred spaním zabalí ako do spacáka a vytvorí tak nepreniknuteľnú kuklu. Spí na chrbáte, ruky zopäté na hrudi, na tvári vznešený výraz. Vyzerá ako Tutanchamón. Nie je ľahké sa k nemu cez ten sarkofág dostať, ale perina sa napokon poddá.

Nedarí sa mi zaspať, a tak sa rovnako ako pri meditácii sústredím na dych. Pomáha mi to upokojiť myšlienky, ktoré sa pred spaním zletia okolo postele ako kŕdeľ pestrofarebných motýľov. Moja mama pôjde zajtra určite kamsi rozdávať volebné letáky. Snáď sa jej podarí zažiť nejaký mikrookamih šťastia. Otec mi iste zavolá, ako dopadol pracovný pohovor.

Myšlienky začínajú mať sureálnu podobu, cítim, že spánok je blízko. Marc Angel páruje v sobášnej sieni ponožky. Babkine šišky sa vznášajú nad košickým dómom ako vzducholode. Nádych, výdych, nádych, výdych…

Teraz najčítanejšie

Dušan Martinčok

Vyštudoval som právo a niekoľko rokov som sa venoval právnemu prekladu na Súdnom dvore EÚ v Luxemburgu. V roku 2010 som vytvoril komunitný projekt Susedia na dvore, ktorý podporuje medziľudské vzťahy v mestských susedstvách. Spolu s Táňou Sedlákovou a ďalšími priateľmi som založil občianske združenie Zrejme, ktoré sa venuje medzigeneračnému dialógu. S Táňou som napísal knihu Záhrebská. Opisuje príbeh súžitia klientov a klientiek stacionára pre seniorov na Záhrebskej a tamojšej susedskej komunity a dáva konkrétne príklady a tipy, ako sa dá naštartovať medzigeneračné spolužitie v našich mestách a obciach. V roku 2017 som uzavrel manželstvo so svojím partnerom Michalom Huštatym v Luxemburgu.