Denník N

Nestavajme ostnatý drôt okolo nášho zdravotníctva

Jednou z hlavných predvolebných tém strany SMER-SD je snaha obmedziť možnosti zdravotníkov odísť po štúdiu na slovensku pracovať do zahraničia, čo by mohlo výrazne prispieť k odchodu maturantov na zahraničné vysoké školy. Niekoľko myšlienok k tomuto návrhu spolu s dôvodmi pár študentov, ktorí vysvetlujú svoje rozhodnutie študovať medicínu na Slovensku, prípadne v Česku, nájdete v tomto článku.

Súčasná vláda prichádza v posledných týždňoch pred voľbami s nápadmi, nad ktorými by sa nejednému mohla pozastaviť myseľ. Znovu a znovu ukazuje, že na presadenie systémových a nedajbože prepracovaných riešení nemá kapacitu alebo vôľu, čo výrazne kompenzuje návrhmi zaváňajúcimi populizmom asi ako stánky s dobrotami na tradičnom slovenskom jarmoku.

Myšlienka stojaca za týmito nápadmi pritom nemusí byť zlá, čo môže nejedného presvedčiť o ich dobrých úmysloch. Prepracovanie návrhu však pripomína výtvor 3 ročného dieťaťa, ktorému ste dali do rúk pastelky so zadaním narysovať technický plán lietadla. Výsledok síce môže byť chutný, ale pri pokuse zrealizovať ho aj rovnako smrteľný.

Jedným zo spomínaných návrhov je aj zavedenie povinného poplatku pre študentov, ktorí vyštudovali medicínu na slovensku a po skončení štúdia sa rozhodli odísť do zahraničia. Nejde o nič nové, spomínaný nápad v Česku a na Slovensku prišiel už niekoľkokrát, z rôznych politických smerov.

Pretože sa dá predpokladať, že spomínaný návrh by predstavoval ďalší (a výrazný) argument proti začatiu štúdia medicíny na Slovensku, znížil by už aj tak naštrbenú konkurencieschopnosť slovenských lekárskych fakúlt. Výsledkom by bolo, že ešte väčší počet slovenských školákov by priamo po maturite volilo štúdium v zahraničí, napríklad v susednom Česku, kde je štúdium zadarmo. Toto by platilo nielen pre tých, ktorí primárne uvažujú o emigrácii, ale aj pre tých, ktorí by radi na slovensku ostali, nemajú však chuť upísať svoju dušu Mefistovi. Návrh tak súčasnú situáciu s nedostatkom lekárov nielen že nerieši, práve naopak, priamo ohrozuje jej záchranu.

Donútil ma ale zamyslieť sa nad dôvodmi, prečo som sa pred šiestimi rokmi rozhodol Slovensko opustiť a svoje štúdium medicíny absolvovať na pražskej Univerzite Karlovej, z čoho vyšiel tento článok.

Čo návrhu dáva zmysel?

Zahraniční študenti za štúdium naozaj platia čiastku okolo 58 000 eur (pokiaľ sa pred štúdiom nenaučia slovenčinu a neprejdú klasickými prijímacími skúškami, čiže študujú po anglicky, v anglickej forme štúdia).

Počas štúdia nám niekoľko krát opakovali, že toto sú peniaze, z ktorých sa platí štúdium nám (študentom v českej alebo slovenskej forme štúdia), pretože štátny príspevok na chod fakulty nepostačuje.

Toto poukazuje na podfinancovanie systému, ktorý musí následne odučiť väčšie množstvo študentov, než by musel, keby dostatok financií od štátu mal. Z týchto študentov anglickej formy na slovensku nezostáva nikto, za štúdium si však zaplatili, preto je to v poriadku. Berú však tiež učebné, priestorové a časové kapacity fakulty.

To sa následne prejaví napríklad v následnej situácii (celkom vtipná anekdota, bohužiaľ som to videl na vlastné oči): Prednáška, ktorá je povinná pre celý ročník, čiže cca 350 ľudí, sa koná v prednáškovej sále s kapacitou asi 150 miest. Na vyriešenie tohto príkladu nepotrebujete doktorát z matematiky, ba dokonca ani dokončenú strednú školu. Výsledkom je, že študenti prídu, podpíšu sa a odídu. A všetci sú spokojní. A keď vy nie, očividne máte zlé svedomie, pretože dobrých ľudí sa všade veľa zmestí.

No mne to evokuje problém s financovaním vzdelávacieho systému (a to nehovorím o zdravotníctve ako takom). Nedostatok učebných kapacít sa podľa viacerých zdrojov prejavuje aj na cvičeniach, praktická stránka výuky veľmi zaostáva. Viac financií v systéme by teda rozhodne prospelo (ak by sa využili tam, kde sa majú).

Socializmu odzvonilo

Časy keď človek po skončení štúdia dostal umiestnenku a musel držať háky na operačnom sále a ústa sú (našťastie) preč. Naši rodičia dlho bojovali za možnosť sebaurčenia pre svoje deti. Naša generácia kladie dôraz na možnosť sebarealizácie a slobody pri rozhodovaní.

Držať ľudí za plotom sa prieči mojim morálnym hodnotám. A podmieniť možnosť ísť do zahraničia, čo je všade inde vo svete značkou získavania skúseností a vedomostí, vyplatením 55 násobku priemernej mzdy v štáte podľa mňa výstavbu plotu rozhodne predstavuje.

Žijeme v trhovom hospodárstve, kde kvalita výrobku a marketing určujú dopyt. Prečo neskúsime na slovensku vylepšiť podmienky pre zdravotníkov, tak aby nemuseli odchádzať, prípadne aby sme prilákali zahraničných pracovníkov?

Asi pred týždňom som sa o tejto téme rozprával s kamarátom. Po chvíli sa na mňa obrátil a vraví: “ale veď ten Fico má pravdu. Vyštudoval si za peniaze tohoto štátu, máš teda povinnosť tu ostať.”

A proti tomuto tvrdeniu sa naozaj nepriečim. Lenže aj on vyštudoval na Slovensku, a teraz pracuje v Prahe, predtým v Bruseli. Rovnako ako stovky iných informatikov, biológov alebo chemikov.

Je pochopiteľné, že ľudí sa viac dotýkajú čakacie doby u lekára a úroveň vyšetrenia, ako výsledky výskumu či vývoja technologickej firmy. Máme tu slobodu, preto všetci môžu ísť kam chcú a zadarmo, ale…. lekári… tí musia platiť. Kto to bude nabudúce… inžinieri? psychológovia? Čo ak by to bol práve váš odbor?

Nechápte ma zle. Osobne som zástancom zavedenia školného na vysokých školách. Ale systematicky a celoplošne. Premyslene. Primerane priemernému zárobku v našej vlasti a s dostatočnou sociálnou podporou pre študentov, ktorí to potrebujú.

A pokojne nech ľudia (vrátane lekárov), ktorí na slovensku ostanú dostanú poďakovanie od štátu v podobe úľav na daniach vo výške tohto školného.

Prosím ale, nestrašme študentov, ktorí sa náhodou odvážia uplatniť svoje právo na šťastie a dodržiavanie pracovnej doby, pokutou za tento krok.

Naopak, pracujme, na tom, aby sa u nás študenti a zamestnanci cítili dobre a nemuseli odchádzať.

 

Na krížnych cestách

V ďalšej časti článku nájdete odpovede študentov na otázku, prečo sa rozhodli ostať študovať na slovensku, respektíve odísť do zahraničia.

Dôvody ostať

Odpoveď je veľmi jednoduchá. V SR som zostala hlavne kvôli vzťahom: svojej rodine, kamarátom a kresťanskému spoločenstvu, v ktorom slúžim. A teraz sa pridal ďalší dôvod, a to môj snúbenec. Myslím, že je to všetko o prioritách a o tom, čo v živote chceme a na čo kladieme dôraz. Viem, že dobrou lekárkou môžem byť, aj keď zostanem v SR. Nevylučujem, že nepôjdem niekam na stáž do zahraničia.

Martina H., 6. Ročník Všeobecné lekárstvo, UNIBA

Pre štúdium som sa rozhodoval medzi SR a ČR. Samozrejme lepšie ohlasy boli pre ČR. Ísť študovať ďalej do zahraničia som neplánoval. Jednak kvôli tomu, že by som si asi netrúfol študovať v angličtine hneď od začiatku, nemčina nepripadala do úvahy.

Čo ma asi najviac prinútilo ostať na SR bolo to, že som sa prihlásil na prípravné kurzy, ktoré boli orientované na prijímačky na LF UK v Bratislave a to, že na prijímačkách do Česka je aj fyzika a necítil som sa byť tak pripravený, aby som to spravil. Nakoniec som sa dostal na LF UK bez ťažkostí, za čo vďačím v mojom prípade hlavne tým kurzom, lebo osobne viem, že také kvantum informácií by som sa asi nedonútil naučiť sám a hlavne toľkokrát preopakovať.

To, ktorá škola je najlepšia, a prečo je najlepšia nejdem súdiť. Podľa môjho názoru je všade niečo dobré a niečo zlé, väčšina ľudí chce niečo na danej fakulte inovovať, ale nie vždy to ide tak, ako má. Samozrejme, že umiestnenie VŠ v celosvetovom rankingu o niečom vypovedá. Ale aby som mohol porovnať z osobného pohľadu 2 rôzne lekárske fakulty, a to či študovať v SR alebo v zahraničí, musel by som aspoň chvíľu, ak nie celé štúdium, študovať na oboch, aby som si mohol vytvoriť objektívny názor. Čo tam je a čo nie je výhodnejšie, a to nie je zrovna najreálnejšia možnosť :).  Reči niekoho iného sú jedna vec, no vlastná skúsenosť u mňa osobne väčšinou prevyšuje.

Počas štúdia som bol na 2 letných zahraničných stážach, kde som mohol zhruba vidieť, ako to chodí na iných klinikách. V podstate LF UK ponúka dosť príležitostí aktívnym študentom vycestovať do zahraničia, či už na Erasmus, vedecké alebo klinické stáže a to aj vďaka IFMSA.

Osobne neľutujem, že som tu študoval. Dostal som adekvátne vzdelanie, ktoré zodpovedá úrovni zdravotníctva a školstva, dostupným študijným materiálom a taktiež aj motivácii VŠ pedagógov a doktorov vyučovať mladých doktorov. Taktiež som sa stretol s mnohými názormi na to, či zostať alebo ísť do zahraničia. Rozhodol som sa zamestnať na Slovensku. Ako to bude do budúcna. to sám uvidím.

Igor P., 1. Rok praxe, štúdium na UNIBA

Dôvody pre odchod

Do Česka som išla študovať na vysokú školu primárne kvôli motivácii pokračovať vo výskume, na ktorom som začala spolupracovať na strednej škole. V tej dobe ešte nebolo zvykom umožňovať študentom stredných škôl stáže vo výskumných laboratóriách na Slovensku. Ako spomínajú vo svojich vyjadreniach aj zástupcovia popredných slovenských univerzít, nevedia zaujať perspektívnych študentov stredných škôl. Po roku štúdia molekulárnej biológie som sa rozhodla zmeniť odbor a začala študovať všeobecné lekárstvo. Tým, že s podmienkami v Českej republike som bola spokojná, aj štúdium medicíny som sa rozhodla absolvovať v tejto krajine, akurát na inej fakulte – na 2.lekárskej fakulte Karlovej univerzity, na ktorej sa mi páčilo spojenie prostredia najväčšej nemocnice Motol a fakulty a menšieho počtu študentov. Vďaka tomu som počas štúdia mala možnosť vidieť postupy a výkony na najvyššej úrovni súčasného poznania medicíny.“

Emília P., Všeobecné lekárstvo, UK v Prahe, 6. ročník

 

V Čechách som po maturite začala študovať molekulárnu biológiu na prírodovedeckej fakulte Karlovej Univerzity. Primárnou motiváciou bola možnosť študovať už na bakalárskej úrovni špecializáciu, ktorá ma zaujímala. Na Slovensku bolo v tej dobe možné študovať len všeobecnú biológiu, ktorá ma nelákala. V druhom ročníku som sa rozhodla prihlásiť ešte na medicínu, pretože ide o skvele sa doplňujúce odbory. Nechcela som prerušovať ani ukončiť štúdium na prírodovedeckej fakulte, preto som sa hlásila len na lekárske fakulty priamo v Prahe a vybrala som si 2. Lekársku fakultu, na ktorej som tou dobou už druhý rok dochádzala do laboratória. Kombinácia prezenčného štúdia dvoch fakúlt jednej univerzity v jednom meste mi umožnila venovať sa naplno obom odborom. Pre podobné prípady majú české štátne vysoké školy oproti slovenským veľkú výhodu: nie je nutné za štúdium viacerých odborov platiť v prípade, že študent všetky odbory úspešne ukončí. Podobný model štúdia by ma na Slovensku stál poplatky za druhé štúdium. Nakoľko bola pre mňa od začiatku vysokoškolského štúdia prioritou finančná nezávislosť na rodičoch, nutnosť platiť za druhé štúdium by mi možnosť oboch štúdií efektívne znemožnila.

  Alžbeta H., Všeobecné lekárstvo, UK v Prahe, 6. ročník

 

A prečo som sa rozhodol v ČR študovať ja?

Pred maturitou som sa rozhodoval medzi štúdiom medicíny a molekulárnej biológie, keďže ma vždy zaujímalo nielen fungovanie ľudského tela, ale aj jeho liečenie. Jedným z hlavných rozhodujúcich faktorov bola preto aj úroveň vedy na mojej budúcej alma mater a jej rebríčkové hodnotenie, na ktoré sa mnohí budúci zamestnávatelia pozerajú. V tomto bode mali jednoznačne navrch české školy.

Moje rozhodovanie do veľkej miery ovplyvnili aj osobné rozhovory s viacerými profesormi, docentmi či študentami na slovenských univerzitách, väčšina z ktorých mi v dobrom úmysle radila odísť študovať do zahraničia.

Na neposlednom mieste rozhodla sympatia k mestu a moja láska k pražskej architektúre a histórii.

Záverom

Podľa viacerých vyjadrení majú slovenské univerzity problém nalákať talentovaných študentov, predovšetkým kvôli skostnatenému spôsobu výuky a nedostatočnému hodnoteniu vysokých škôl v subjektívnych, ako aj objektívnych meraniach.

Nedovoľme preto prosím k týmto dôvodom pridať ďalšiu zábranu pre študentov, ktorí by na slovensku radi študovali a nenúťme týmto opatrením takýchto študentov rozhodnúť sa pre zahraničie.

Naopak, snažme sa vytvoriť pozitívnu motiváciu ostať na slovensku: pracujme na študijných programoch a zaveďme do škôl viac praxe. Bojujme za lepšie ohodnotenie vedeckovýskumných pracovníkov a menšiu záťaž a lepšie pracovné podmienky pre lekárov ale aj ostatného zdravotníckeho personálu.

Pretože potom nielenže títo ľudia na slovensku ostanú, ale budeme dokonca schopní nalákať nových ľudí zo zahraničia. Zmierni sa nedostatok pracovnej sily v zdravotníctve. A týmto do systému prinesieme niečo, čo má oveľa väčšiu hodnotu ako 55 tisíc, ba dokonca aj milión eur. A to je kvalifikovaná a milá pracovná sila a adekvátna starostlivosť v zdravotníctve.

P.S. Uznávam, že premyslieť a dosiahnuť túto zmenu mesiac pred voľbami je nereálne, preto sa nad formátom tohoto návrhu neoplatí príliš sa rozhorčovať.  No nevoľte prosím populistov, ale premyslite, komu dáte svoj hlas. Ak vás zaujíma budúcnosť našeho zdravotníctva, určitou pomôckou môže byť aj hodnotenie volebných programov strán pre túto tému, ktoré nájdete tu.

Teraz najčítanejšie

Matej Pribiš

Autor je (ešte stále) študentom vysokej školy a zaujíma sa predovšetkým o ľudský mozog a jeho fungovanie. V súčasnej dobe nadobudol pocit, že má právo a chuť vyjadriť sa k určitým spoločenským témam, a preto založil tento blog.