V očakávaní
Dá sa povedať, že sme, ako vravia sestry Češky, “v očekávaní”. Nedá sa však ešte povedať, čo porodíme. Ťažko je totiž v tejto krajine predvídať, čo bude napríklad zajtra, keď nie sme schopní predvídať ani našu minulosť, teda minimálne tú od roku 1989, keď sme sa ako batoľatá začali motať pod nohami tej úžasnej idey slobody.
Veď, kto bol schopný predvídať zjavenie na našej politickej scéne takých gigantov ducha, ktorí mohli vystupovať aj ako svoje vlastné karikatúry, a ktorí už absolvovali záverečnú klaňačku na našej celkom zvrchovanej politickej scéne, napr.: Mečiar, Ľupták, Tóthová, A. M. Húska, Prokeš, Cuper, Slobodník, Krajči, Gašparovič, Slota, Keltošová, Andel, Hofbauer, Slota, Danko a viacero ďalších, teraz nemenovaných. . Ako predvídať niečo, čo sa horko-ťažko vôbec dalo prežiť? Ale aspoň konečne máme čím prispieť do svetového kultúrneho dedičstva.
Akurát, že Hieronym Bosch namaľoval svoj famózny obraz „Loď bláznov“ už koncom 15. storočia. Takže, neprešlo. Nevadí, možno o nejakých 500-600 rokov bude zasa niečo v ponuke.
Ak by hlúposť zapáchala (čo istým spôsobom aj robí, ak máte nainštalovaný ten správny senzor), viacerí z našich doteraz zvolených zástupcov by mohli súťažiť s tchorom v smrade. A všetci by si mysleli, že ich sa to netýka, ale vedia úplne presne, koho sa to určite týka.
To mi pripomína iného hňupa z minulosti: Včera sa hádal so sviňou, kto bude spať pri stene (na druhej strane tej steny možno spala iná Sviňa z iného filmu), a dnes sa rozťahuje na ÚV, resp. prespáva aj na ústredí nejakej politickej strany. Tým sa mimochodom sa zaradil do tej skupiny ľudí, ktorí prespali svoju dobu bez toho, aby ju oplodnili. Našťastie.
Ak už spomíname aktuálnu domácu scénu, ťažko sa na nej vyhnúť aktuálnej inkarnácii historicky nechvalne známeho pomocníka Alžbety Bátoryovej (vlastným menom Ján Ujvári). Ten má samozrejme vyššie ambície, na svetovej dramatickej scéne je pre neho ako ušitá postava Jaga v Othellovi. Nalíčenie ani nie je potrebné. Shakespeare tie jeho typické črty videl úplne jasne.
Senát Kongresu USA má svojho kaplána, svojho času ním bol istý Everett Hale. Raz sa ho ktosi spýtal: „Modlíte sa za senátorov, doctor Hale? Nie, dívam sa na senátorov a modlím sa za našu krajinu“. Ako by to neborák Dr. Hale preboha psychicky zvládol v Národnej rade SR?
Takže predikciám možného výsledku sa radšej vyhnime. Ale snáď sa zhodneme aspoň na tom, že Karl Popper nám tu zanechal dobrú radu: „Nesnažte sa nájsť najlepšieho možného vodcu, ale nastavte systém tak, aby ani ten najhorší možný nemohol spôsobiť veľké škody.“
Ak ho neuposlúchneme, opakovane sa vnucuje druhá možnosť. Táto krajina má totiž dlhodobo potlačený pud sebazáchovy a naopak, spontánny sklon k opuchu syndrómu masochizmu vteleného do slobodne zvolených politických predstaviteľov. K politickým nočným morám typu Mečiar, Slota, Fico, Danko, Kotleba sa nevraciame preto, že nás presahujú, ale preto, že apelujú na niečo archaické v nás. Nakoniec to skončí mafiánskou spodino-kraciou.
Dr. Everett Hale by nám možno povedal: Zlovoľné pazúre planej moci pustošia vaše duše a za vašu nehybnosť platíte na dvoch stranách:
- dobrovoľnou abdikáciou na ideály (niekedy až „fatálnu-morgánu“) vášho detstva, a
- budúcnosťou vašich detí.
Zostáva nám urputne dúfať, že sila sveta je v jeho krehkosti.
Kéž by nás Pán Bůh při zdravém rozumu zachovati ráčil!
Aspoň do soboty 29. 2. 2020
