Denník N

Timothy Snyder – Krvavé územie: Európa medzi Hitlerom a Stalinom

Uprostred 20. storočia v oblasti medzi Berlínom a Moskvou zavraždili sovieti a nacisti za 12 rokov 14 miliónov ľudí. Bol to výsledok cielenej politiky, ktorá priamo nesúvisela s bojovými operáciami.

Keď som bol mladší, často som so svojim otcom pozeral v televízii historické dokumenty. Nemalá čast z nich sa týkala obdobia druhej svetovej vojny. Niektoré scény si pamätám doteraz. Hlavne Leningrad, Stalingrad, vylodenie v Normandii alebo dobýjanie Berlína. Síce môj záujem o históriu z čias pozerania historických dokumentov s mojim otcom pretrval doteraz, obdobiu druhej svetovej vojny som sa z nejakého dôvodu dlhší čas vyhýbal. Zlom nastal, keď som na internetovej televízii Stream.cz objavil vynikajúcu dokumentárnu sériu Krvavá léta. Český bádateľ a spisovateľ Jiří Padevět v nej opisuje najtemnejšie obdobie v dejinách Československa z rokov 1938–1953. Bol som veľmi prekvapený čo všetko sa dialo na našom území. Štvalo ma, ze som o veľkej časti z týchto udalosti vôbec nevedel. Spomeniem napr. transporty smrti, koncentračne tábory na území protektorátu, operácia Antropoid, odsun a vyvražďovanie Nemcov po skončení vojny, komunistické lágre a mučiarne. Nepoznal som mená ako Jozef Gabčík, Jan Kubiš, Josef Mašín, Karl Hermann Frank alebo Jan Masaryk. Tento seriál znovunaštaroval môj záujem o obdobie druhej svetovej vojny, hlavne o to, čo sa dialo na území Československa a v jeho okolí.

O nejaký čas neskôr som čítal výbornú knihu „O tyranii: Dvadsať ponaučení z 20. storočia“, ktorej autorom je americký historik Timothy Snyder.Zistil som, že autor sa venuje aj obdobiu druhej svetovej vojny a že na túto tému napísal aj niekoľko kníh. Tak som sa dostal ku knihe Krvavé územie, v ktorej autor popisuje masové zabíjanie obyvateľstva na území medzi Berlínom a Moskvou v rokoch 1933-1945. Skúma Stalinove a Hitlerove motívy a metódy. Vychádza pritom z vedeckých poznatkov a rozprávanie dopĺňa aj výpoveďami obetí.

Ako krvavé územie autor označuje oblasť od stredného Poľska, Ukrajiny, Bieloruska, pobaltských štátov až po západné Rusko. Väčšinou z obetí vyvražďovania na tomto území boli Židia, Bielorusi, Ukrajinci a Poliaci. Obeťami tejto vražednej politiky neboli vojaci, ale civilisti, teda aj ženy, deti a starí ľudia. Zabíjanie na krvavom území malo viacero podôb. Ako autor upozorňuje, nepochopenie miest a metód masového vyvražďovania nám bráni postihnúť celú hrôzu 20. storočia.

Sovieti sú zodpovední za tretinu zo 14 miliónov zavraždených. Ide hlavne o obete hladomoru a popravených zastrelením. Autor v úvode opisuje kolektivizáciu v Sovietskom zväze. Jedným z jej hlavných dôsledkov bol politicky podmienený ukrajinský hladomor v rokoch 1932 a 1933. Počas tohto obdobia prišlo na Ukrajine v dôsledku vyhladovania o život 3,3 milióna ľudí. V rokoch 1937 a 1938 nasledoval Veľký teror. Išlo o triedny teror a teror proti národnostiam. Zabitých bolo 700 000 ľudí. Išlo najmä o roľníkov a príslušníkov národnostných menšín, hlavne Poliakov. Ak režim označil niekoho ako svojho nepriateľa, bol buď zastrelený alebo skončil v gulagu. Okrem zabíjania sa v tomto období uskutočňovali aj masové deportácie na územia dnešného Kazachstanu a na Sibír.

Autor ďalej opisuje často zabúdané sovietsko-nemecké spojenectvo a ich spoločné napadnutie Poľska v roku 1939. V období rokov 1939 až 1941 nacisti a sovieti zabili 200 tisíc poľských občanov. Veľkú časť z nich tvorili vzdelané vrstvy. Autor to nazýva ako sovietsko-nemecká snaha o „anti-osvietenstvo“. Súčasťou tohoto teroru boli aj masove deportácie poľských občanov a budovanie pracovných táborov a get. Sovieti na jar 1940 popravili v Katyni a iných miestach 22 tisíc poľských dôstojníkov. Dnes sa to nazýva ako Katynský masaker.

Po napadnutí sovietskeho zväzu Nemeckom nasleduje nová etapa teroru počas ktorej zahynuli 4 milióny ľudí. Nacisti spôsobili smrť 3 miliónov sovietskych vojnových zajatcov vyhladovaním. V dôsledku blokády Leningradu zomrel 1 milión osôb. Súčasťou teroru bolo zabíjanie civilistov v Bielorusku alebo Poľsku. Išlo o 500 tisíc zabitých civilistov, ktorý zomreli počas partizánskych bojov v Bielorusku a počas Varšavského povstania, kde nacisti zavraždili 100 tisíc civilistov – obyvateľov Varšavy. Pre mňa neznámym bol masaker v rokline Babyn Jar pri Kyjeve z septembra 1941 kde bolo zabitých 33 tisíc civilistov. Celkovo bolo v rokline zabitých 100 tisíc až 150 tisíc civilistov. Až 90 percent z nich boli Židia. Do tejto štatistiky sa nerátali deti do 3 rokov, ktoré tu tiež prišli o život, ale neboli zaradené v nacistických záznamoch. Podľa povojnových dôkazov prežilo popravu v Babom Jare 29 ľudí.

Nemecké vyvražďovanie prebiehalo nie na území Nemecka. Nacisti počas vojny zavraždili približne toľko židov ako nežidov. Hitlerovým plánom s východnou Európou bolo odstrániť obyvateľstvo aj priemysel a premeniť ho na poľnohospodársky región spravovaný nadradenou nemeckou rasou. Tento plán sa nazýva Generálny plán východ. a pozostával zo štyroch krokov:

  1. bleskové víťazstvo v lete 1941 a prevzatie kontroly nad Poľskom, Bieloruskom, Ukrajinou, západným Ruskom a oblasťou Kaukazu,
  2. hladový plán – vyhladovať na smrť 30 miliónov obyvateľov na tomto území, hlavne Slovanov,
  3. likvidácia židov ktorí prežili vyhladovanie,
  4. deportácie, zavraždenie, zotročenie alebo asimilácia ostávajúceho obyvateľstva.

Keďže sa vojna nevyvíjala podla plánov, tak si ich Nemci upravili. Vyhladovali vojnových zajatcov a Leningrad. Neskor pred vyhladovaním uprednostnili použitie zajatcov na nútene prace. Konečne riešenie uskutočnili ešte počas vojny, aj keď k nemu malo prísť až po jej ukončení. Nacisti zabili 5,4 milióna židov. O život prišli hlavne zastrelením alebo neskôr v plynových komorách. Východoeurópsky židia predstavujú 90 percent z obeti. Autor v závere opisuje aj udalosti po skončení vojny. Opisuje masové deportácie a presuny obyvateľstva, povojnové etnické čistky a aj stalinský antisemitizmus.

Kniha je plná informácií a veľmi významne rozšírila moje vedomosti ohľadom obdobia od konca prvej svetovej vojny až po koniec druhej svetovej vojny. Myslím, že na popisy udalostí z ukrajinského hladomoru alebo z masakrov v Katyni a v rokline Babyn Jar len tak ľahko nezabudnem. Rovnako si budem pamätať na obrovské množstvo násilne odsunutých obyvateľov z východnej Európy na Sibír a do Kazachstanu, na hrôzy Varšavského povstania, na príbehy bieloruských židov a partizánov a na továrne na smrť.

Teraz najčítanejšie

Daniel Kraic

Na blogu budem uverejňovať články o knihách, ktoré som čítal.