Denník N

Existuje aj lepšia možnosť ako gastrolístky

Ľudia polovicu gastrolístkov minú inde ako v stravovacích zariadeniach a ak by mali stravné v hotovosti, stravovali by sa zhruba rovnako či si viac nosili jedlo z domu.

Stravné lístky, známejšie ako gastrolístky sa stali bežnou súčasťou našich životov. Avšak gatrolístky nie sú najlepším riešením stravovania zamestnancov a zamestnankýň. Mesačne vás totiž stoja tri obedy. Ak máte šťastie, tak „iba“ jeden. Pre stravovacie zariadenia a zamestnávateľov predstavujú zbytočnú administratívu a poplatky a jedine prospešné sú pre gastrolístkové firmy. Preto navrhujeme zmenu tohto spôsobu vyplácania stravného.

Vo väčšine krajín Európskej únie nie je stravovanie zamestnancov a zamestnankýň riešené zákonom – zamestnanci/zamestnankyne majú stravu zahrnutú v platoch. Veľké podniky majú v kolektívnom vyjednávaní stravovanie obsiahnuté, avšak takéto dojednania zohľadňujú realitu. Dôležité je nielen to, aby zamestnanci/zamestnankyne mali šancu obed stihnúť, ale aj aby bol obed kvalitný. Stravovanie zamestnancov/zamestnankýň riešené priamo v zákone je špecifikom východnej Európy, stravné lístky sa využívajú iba v malej časti z nich.

Ak sa pozrieme na systém gastrolístkov u nás, nečudujme sa, že ho skoro nikde nemajú. Na Slovensku boli gastrolístkové firmy usvedčené z kartelu, ktorý stále pokračuje. I tendre na ministerstvách sú protizákonné. Za gastrolístky si viete kúpiť čokoľvek. A hlavne, veľa stoja a predražujú stravovanie.

Koľko nás teda gastrolístky stoja?

  • poplatky zamestnávateľov gastrofirmám: do 3 %,
  • poplatky reštaurácií gastrofirmám: 2 – 5 %,
  • náklady reštaurácií na nakôpkovanie: 2h roboty, 2 %,
  • stratené gastráče: jeden až tri ročne – 0,5 – 1,3 %.

Teda tri obedy mesačne. Možno iba jeden obed, ak máte šťastie. A to je dosť.

Gastrolístkové firmy v posledných rokoch tlačia na platobné terminály. Z pohľadu ľudí majú výhodu: menej papierikov, ale zas na druhej strane to znamená jednu kartu v peňaženke navyše. Zamestnanci/zamestnankyne už síce majú debetnú kartu z banky, ktorou vedia platiť za jedlo v reštaurácii, aj za potraviny, ale kvôli gastrolístkom musia mať túto extra kartu.

Z pohľadu reštaurácie je to horšie. Reštaurácia síce ušetrí na kôpkovaní papierových lístkov, ich skladovaní a fyzickom donesení do gastrofiriem. Platí však poplatky za terminál a poplatky za obrat a navyše musí veriť gastrofirme, že to zráta dobre. A hlavne, nemôže ísť do supermarketu nakúpiť suroviny za gastrolístky, a tak preniesť poplatky gastrofirme na niekoho iného. A keďže si supermarkety svojou silou vyjednali nižšie poplatky ako bežné malé reštaurácie, gastrofirmám sa nepáči, keď dostávajú nízke poplatky od supermarketov namiesto vysokých poplatkov od reštaurácií.

Takýto systém nikomu (okrem majiteľov gastrolístkových firiem) nepomáha.

Na mojej stránke som spravil prieskum o gastrolístkoch prostredníctvom dotazníka, do ktorého sa zapojilo 290 ľudí. Z toho počtu bolo 244 zamestnancov/zamestnankýň, a teda tých, ktorí/é používajú gastrolístky, 33 zamestnávateľov a 13 stravovacích zariadení.

Až 13,3 % z ľudí, ktorí sa zapojili do prieskumu, nevyužije žiaden z gastrolístkov, ktoré dostanú, v reštauráciách alebo stravovacích zariadeniach, čo by malo byť primárnym miestom ich uplatnenia. Celkovo iba okolo 55% gastrolístkov minú v reštauráciách či stravovacích zariadeniach. Nie je pre zamestnancov/zamestnankyne lepšie dostať stravné v takej podobe, aby si ho mohli uplatniť kedykoľvek a kdekoľvek podľa vlastného uváženia?

Na priamu otázku, či zamestnanci/zamestnankyne súhlasia s tým, aby zamestnávateľ dával sumu stravného priamo na ich účet, 62 % opýtaných odpovedalo súhlasne. Teda skoro dve tretiny zamestnancov by malo radšej hotovosť/peniaze na účte. Zhruba polovica zamestnávateľov by privítala vyplácanie stravného v rovnakej forme ako stravné počas služobných ciest.

Čo by ľudia robili, ak by mali stravné v hotovosti?

Ľudí sme sa pýtali, čo by robili, ak by mali stravné v hotovosti. Z náhodne rotovaných možností polovica odpovedala, že by sa stravovali zhruba rovnako. Tri percentá by začali chodiť do reštaurácií, kde neberú gastrolístky. 17 % by si viac varilo doma a jedlo by si nosili do práce. 11 % tvrdí, že by jedlo menej. A prišlo aj veľa kreatívnych odpovedí.

Zaujímavý je fakt, že na otázku, koľko neplatných gastrolístkov ste v roku 2019 našli, až 10 % opýtaných uviedlo, že ich našli, spolu až 163 kusov gastrolístkov. Ak by cena jedného z nich bola napríklad 4 eurá, prišli spolu až o 652 eur, teda skoro 3 eurá na jedného človeka. Boli nepozorní, zabudli na ne? Nie to je otázka. Ale faktom je, že každý z nich doslova stratil jeden obed. Otázkou je, prečo štát dovolí vytvárať časovo limitované financie. Nie je fér, že nás núti peniaze minúť do konkrétneho dátumu, v tomto prípade z ničoho nič 652 eur stráca svoju hodnotu, sú bezcenné.

Preto navrhujeme, aby zamestnávateľ mohol vyplácať stravné za bežný deň rovnako ako stravné počas služobných ciest – v hotovosti alebo na účet. Tým sa dá väčšia voľnosť zamestnancom a zamestnankyniam rozhodnúť sa o tom, ako chcú svoje stravné využiť a odstránia sa tak aj zbytočné poplatky a administratíva.

Aký je váš vzťah ku gastrolístkom?

Na tejto aktivite sme spolupracovali kandidáti do parlamentu:

Teraz najčítanejšie