Denník N

Dôchodcom pridali. Deťom a ich rodičom zase nedali nič.

Neschválenie prídavkov na deti výrazne znížilo politicko-spoločenský tlak na pani prezidentku a novú vládnu koalíciu v prípade 13-teho dôchodku. To by sa malo využiť na úprimnú diskusiu nielen so seniormi, ale všetkými občanmi, o nájdení zodpovedného a udržateľného prístupu k navyšovaniu sociálnych dávok.

Mimoriadna schôdza parlamentu, ktorá bola zvolaná za ústavno-legislatívne veľmi pochybných okolností doslova pár dní pred voľbami potvrdila, že nám posledné štyri roky vládla morálne, eticky a aj politicky veľmi pochybná koalícia, ktorá navyše našla na sklonku svojho mandátu vzájomnú súhru s fašistami.

Poslanci odchádzajúcej parlamentnej koalície Smeru a SNS, ktorú v nemalej miere otvorene podporili Kotlebovci, ku ktorej sa v rôznych momentoch pridávali raz odídenci zo SaS, inokedy zase Kollárovci alebo Druckerovci, sa správali vyslovene neslušne. Ich prístup sa dá porovnať k hosťom v reštaurácii, ktorí už končia, ale na účet stola, kde sedeli, ešte pred svojim odchodom naobjednávajú kopec jedla a pitia na účet budúcich hostí, ktorí si sadnú po nich. Alebo obyvateľom bytu, ktorí pred odsťahovaním ešte nakúpia nábytok a ďalšie zariadenie s tým, že ho zaplatia noví nájomníci, ktorí sa doň nasťahujú po ich odchode.

To, že ich návrhy na 13-ty dôchodok a dvojnásobné zvýšenie prídavkov na deti neboli vôbec myslené úprimne pre ľudí, ale ako prízemná predvolebná agitka, zachraňujúca ich prepadávajúce sa preferencie a zneužívajúca základné prirodzené ľudské potreby, ukázal výsledok schôdze. Dôchodcom akože schválili dodatočnú mesačnú dôchodkovú dávku, ale deťom a ich rodičom neschválili nič. Asociálne, pokrytecké a nespravodlivé konanie v priamom prenose.

Touto schôdzou, jej priebehom a hlavne výsledkom však paradoxne dali novej vláde a koalícii, ktorá vzíde z nadchádzajúcich volieb, ako aj pani prezidentke, namiesto „danajského“  finančného a politického daru veľmi zaujímavú východiskovú pozíciu na dialóg s občanmi nielen o týchto sociálnych opatreniach. Je jasné, že podstatou diskusie má byť reálne a udržateľné finančné krytie týchto dávok a oveľa väčšia hrozba práve pre tieto dve najslabšie sociálne skupiny – dôchodcov a deti s ich rodičmi – plynúca z faktu, že sa kvôli nim môže dostať štátny rozpočet a naša dlhová služba do neudržateľne narastajúcej špirály dlhov. To, že to nie je prázdne liberálno-pravicové strašenie, ukazuje pomerne nedávny príklad Grécka, na ktorý si ešte podstatná časť voličov všetkých vekových kategórií živo pamätá.

Pani prezidentka, ako aj nová parlamentná vládna väčšina, však musia v dialógu s našimi seniormi a ďalšími občanmi poukázať aj na iné súvislosti.  Malo by sa v prvom rade vyriešiť, či schôdza bola zvolaná naozaj v súlade s ústavno-legislatívnymi pravidlami. Z protiústavného a protiprávneho konania nemôže vzísť akokoľvek dobre mienené opatrenie, čo je dôležitý precedens aj pre budúcnosť.

V diskusii s občanmi si musíme jasne povedať, že výsledkom tejto schôdze sa prehĺbila priepasť medzi dôchodkami a prídavkami na deti. Je naďalej spoločensky a eticky neudržateľné neustále hovoriť len o zvyšovaní dôchodkov, ale nič nerobiť pre rodiny s deťmi. To naši starí rodičia určite veľmi dobre pochopia. Pričom riešením určite nie je navrhované okamžité dvojnásobné zvýšenie detských prídavkov, ak sa tým dostávame do spomínanej dlhovej špirály.

Ďalším vážnym, dlhodobým a systémovým faktorom je však dlhodobá dostupnosť finančných zdrojov  na postupné zvyšovanie sociálnych dávok tak, aby sme my všetci, vláda, poslanci aj občania, rozumeli ich limitovanej dostupnosti. Jedným z takýchto riešení môžu byť príjmy z hospodárenia podnikov, v ktorých má štát svoj podiel. Vytvorenie jasného transparentného zoznamu takýchto podnikov a podielov, a akéhosi pomyselného účtu v rámci štátneho rozpočtu, ktorý bude každoročne vykazovať svoje naplnenie z daňových (zo zisku) a dividendových príjmov z týchto podnikov. A následné použitie týchto prostriedkov na vyplácanie doplňujúcich prídavkov na deti a dôchodkov.

Takýto postup by mohol mať niekoľko pozitívnych efektov. Všetci by sme každý rok videli, aké máme reálne dostupné zdroje na doplňujúcu sociálnu politiku bez toho, aby sme sa museli neúmerne zadlžovať. Spravodlivo by sa tieto zdroje rozdelili medzi seniorov a deti. Čo je nemenej dôležité, vytvorilo by to prirodzený tlak na vládu, aby do manažmentu týchto podnikov vybrala profesionálov, ktorých počínanie takto bude pod verejnou kontrolou cez dosahované hospodárske výsledky. Niečo podobné, ako akcionári posudzujú kvalitu manažmentu podnikov, v ktorých majú svoj podiel, cez ich ukazovatele na burze. Akcionári – teda občania Slovenska – by tak mali nielen priamy úžitok z podielov štátu v podnikoch, ale by boli takto priamo zainteresovaní  sledovať ich výsledky a počínanie ich manažmentov, ako aj privátnych spoluakcionárov v tých podnikoch, kde je zmiešané štátno-privátne vlastníctvo. V neposlednom rade by takýto systém poskytol relevantné argumenty o tom, či má zmysel nejaká forma ich privatizácie, alebo naopak prípadné zvýšenie podielu štátu.

Postup končiacej koalície a hlavne neschválenie zvýšenia prídavkov na deti zásadne zredukovalo politický a spoločenský tlak na pani prezidentku a novú vládnu koalíciu po voľbách, aby museli automaticky odklepnúť 13-te dôchodky. Rýchle vyhlásenia typu, že určite po voľbách toto rozhodnutie končiaceho parlamentu ponecháme bez zmeny, sa mierou nezodpovedného predvolebného populizmu blíži tým, čo ho schválili. Nepodceňujme našich starkých, a nerobme zo seba populistických hazardérov, ktorí tiež chcú ťahať krajinu smerom na Peloponézsky polostrov. Len hlupák opakuje chyby iných, ten múdrejší a zodpovednejší sa z nich snaží poučiť.

Teraz najčítanejšie

Karel Hirman

  • Vyštudoval ťažbu ropy a plynu.
  • Pôsobil ako manažér a člen riadiacich orgánov niekoľkých slovenských energetických spoločností a v Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre.
  • Riadil projektový tím projektu energetickej efektívnosti ELENA financovaného EIB na VÚC v Prešove.
  • Bol externým poradcom pre energetiku ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka a premiérky Ivety Radičovej a ako expert pre energetiku členom tímu poradcov ukrajinského premiéra Volodymyra Hrojsmana.
  • Pôsobil v týždenníku Trend a pravidelne publikuje o energetike a otázkach medzinárodnej bezpečnosti.
  • Je členom Správnej rady SFPA.
  • Podniká v oblasti energetiky a medzinárodného obchodu.
  • Bol ministrom hospodárstva po odstúpení SaS z koaličnej vlády Eduarda Hegera a neskôr kandidoval za stranu Demokrati v predčasných parlamentných voľbách v roku 2023.