Drž sa Lojzo!
Tento blog som pôvodne chcel adresovať dôstojnému otcovi Marošovi Kufovi a začínal takto:
„Dôstojný otec Maroš Kufa, budem Ti tykať, lebo tykanie si mi niekedy sám navrhol a ja som ho so zahanbením prijal. Bolo to už dávno, v časoch, keď som bol tvoj nekritický obdivovateľ. Fascinovala ma tvoja nezlomná vôľa pomáhať druhým ľuďom postaviť sa späť na nohy. Viackrát som navštívil IKV v Žakovciach a s radosťou a pokorou som sledoval čo sa Ti s Božou pomocou podarilo vytvoriť. Občas som mal dokonca pocit, že nie som ani hoden, aby si mi venoval svoj čas, ktorý by si istotne vedel využiť aj inak.
Pamätám si ako si mi ukazoval poschodovú maštaľ, kde ste na každom poschodí chovali iné zvieratá a z každého poschodia sa dalo vyjsť von na lúku. Vysvetľoval si mi ako ste postupne nadstavovali jednotlivé poschodia, podľa toho koľko ste mali prostriedkov. Ukázal si mi aj chodník dláždený striedavo najrôznejšími druhmi dlažby. Vravel si, že ste použili jednoducho také aké Vám ľudia doviezli. Bola v tom skrytá krása. Z darov, zostatkov a milodarov sa Ti s Božou pomocou podarilo vytvoriť miesto dobra, kde ľudia dostávali druhú šancu a mohli začať odznova. Pamätám si to dobro čo som tam cítil ešte aj dnes.
Dôstojný otec Maroš. Dlho som za tebou nebol. Čiastočne je to preto, lebo sme sa odsťahovali a čiastočne preto, lebo mám pocit, že sa s Tebou niečo stalo. Nie naraz, ale tak nejako postupne. Mám pocit, že tvoj slovník sa zmenil, láska k blížnemu sa obmedzila na menšiu skupinu ľudí, namiesto Boha hovoríš čoraz viac o sebe. Dobré posolstvo nahrádza nenávisť a na presadzovanie svojich cieľov neváhaš spojiť svoje meno so stranou, ktorej členovia a sympatizanti posielajú na internete ľudí opačného názoru do plynu, či na smrť.“
Tu môj blog skončil a nevedel som ďalej. Nechcel som ďalej nikoho urážať, ani sa povyšovať, ani súdiť.
Spomenul som si však na jeden list, ktorý som čítal už dávno. List bol napísaný jednému z mysliteľov 20. storočia, C. G. Jungovi a napísal ho istý James Gibb, ktorý sa Jungovi predstavil, ako „len obyčajný robotník“ a prosil ho, aby ospravedlnil nedostatky jeho dopisu. Vo svojom liste tento človek písal o svojej predstave „zásobníka dobra“ a „zásobníka zla“. Pýtal sa ho na možnosť ako čeliť v dnešnej dobe moci zla, aby sa tým pomohlo tak národom ako aj jednotlivcom. Jung mu odpísal, že je tomu skutočne tak ako píše: existuje zrejme zásobník dobra a zásobník zla. Ďalej mu Jung píše, že to čo robí celý národ je výsledkom toho, čo robí množstvo jednotlivcov. Národ sa podľa neho nedá vychovávať. Je možné len zmeniť či poučiť srdce jednotlivého človeka.
Veľa ľudí, či už sú to veriaci alebo neveriaci akosi intuitívne cíti, že tu najskôr niečo také ako zásobník dobra existuje a sami sa snažia byť jeho súčasťou. Pre veriacich ľudí sa môže spájať s predstavou Boha ako absolútneho dobra. Americký ekológ Aldo Leopold tvrdil, že dobré je to čo prispieva ku kráse, stabilite a celistvosti spoločenstva. Pokiaľ teda človek nie je veriaci, takáto pekná definícia dobra je celkom na mieste.
Lojzo, ako predstaviteľovi strany, ktorá sa počas celej svoje histórie hlási ku kresťanskej podstate sa Ti chcem poďakovať. Chcem sa Ti poďakovať za to, že si nešiel cestou nenávisti, že si bol ochotný riskovať volebné preferencie, že si ochotný spolupracovať, hľadať čo dobrých ľudí spája. Chcem sa Ti poďakovať, že si odmietol cestu nenávisti, populizmu a klamstva. Chcem sa Ti poďakovať, že si sa vybral cestou, ktorá môže a dúfam že bude viesť ku kráse, stabilite a celistvosti spoločenstva. Som presvedčený, že Kresťanskodemokratické hnutie by malo byť súčasťou novej vládnej koalície. Lojzo prajem Ti dobrý výsledok v parlamentných voľbách.
