Prečo voliť menšie zlo, keď môžeme voliť väčšie dobro?
Voľby sa nám nezadržateľne blížia. Dnes vyšiel už druhý „tajný“ prieskum, o ktorom aj tak každý vie a do-hľadať si ho je veľmi jednoduché. Aj bez týchto prieskumov ale vieme, že smerujeme k pozitívnej zmene. A o nej vám chcem v tomto blogu povedať pár slov.
Pred štyrmi rokmi som sa zúčastnil svojich prvých volieb do parlamentu. Politiku som už vtedy sledoval pravidelne a poriadne ma trápilo, kam naša krajina smeruje. Štyri roky bačovania Smeru doviedli našu krajinu do slušného marazmu, kedy dôvera v inštitúcie a v politikov výrazne klesala. V spojení s tým, že mi práve končila neskorá chlapčenská puberta, o mojej voľbe som mal viac než jasno – Igor Matovič a jeho hnutie. Dokonca som mal vybraté krúžky a tak som ešte vo volebný deň mobilizoval posledných nerozhodnutých.
Keď sa ma vtedy ľudia pýtali, že prečo práve ich, tak som odpovedal, že radšej nech tam je „šašo“, ktorý ide zlodejom a mafiánom po prstoch, ako tí, ktorí nás doteraz okrádali. Veľmi dobre si pamätáme, aké prekvapivé boli napokon výsledky. Katastrofálny Rado Procházka a jeho klamstvá (nie len) počas posledných dvoch týždňov a tiež Bugárovo vajatanie. Keď napokon prišlo k povolebnej zrade, ešte viac sme mnohí upadli do negatívnej politickej atmosféry a všetci príčetní vedeli, že „hrádza proti extrémizmu“ je len hnusné klamstvo (nebudem tu nadávať) a že podpora ĽSNS pôjde skôr či neskôr ešte výrazne hore.
Situácia po štyroch rokoch
Ešte nejaký mesiac dozadu bolo čistým sci-fi, že Igor Matovič a jeho strana vyhrajú voľby. Dlho sa pohybovali pomerne tesne nad 5% a zdalo sa, že nové strany budú mať predsa len veľmi slušný výtlak. Stalo sa toho veľa a bolo by zbytočné to všetko vypisovať znova. Igor Matovič mal ale bezpochyby famóznu kampaň a keď už na Denníku N (no offense, sám mám predplatné) dostane po debate najvyššie hodnotenie, tak viete, že Matovič to zase dal a ide si po premiérske kreslo.
Z posledných (samozrejme verejných!) prieskumov je zároveň takmer isté, že Oľano zobrali nejaké percentá Kotlebovcom a čo to mohli zobrať aj takému Smeru. To je bezpochyby potešujúce a radšej by som 100x volil Oľano, ako zbojníkov z vládnej koalície alebo náckov, ktorí sú tak extrémni, že s nimi nechce spolupracovať ani európska krajná pravica na čele s Le Pen či Salvinim.
Vo voľbách do európskeho parlamentu som volil koalíciu PS/Spolu a dával som dôraz najmä na tých, ktorí nás budú zastupovať najmä v témach životného prostredia a klimatickej krízy. Veľkú radosť som mal aj rok pred tým, keď oznámila kandidatúru dnes už naša pani prezidentka.
Prečo už nie Oľano, ale PS/Spolu?
Jeden dôvod som už vlastne prezradil. Progresívne Slovensko a Spolu už teraz do našej politiky priniesli viacerých skvelých ľudí. Na druhej strane, aj v Oľano vidím viacero skvelých ľudí, ktorým by som dal bez váhania krúžok. Hovorím napríklad o takom Dominikovi Drdulovi, ktorý má len 22 rokov, ale už od svojich stredoškolských čias bojuje za inklúziu, práva žien, lepšie a férovejšie podmienky vo vlakovej preprave a mnoho ďalšieho.
Je dlhodobo známe, že ich program v obrane má vysoké hodnotenia a takisto sa môžu už nejaký čas právom chváliť kvalitne vypracovaným programom v oblasti dopravy. Je dosť možné, že zatiaľ to vyzerá tak, akoby som sa zas chystal voliť Oľano a vymenovával dôvody, prečo ich idem voliť. Nie je tomu tak.
Tak, ako má Oľano kopec pozitív, vidím tam aj mnohé negatíva. V dobe, keď je veľké množstvo zamestnaneckých pozícii ohrozených robotizáciou, v dobe keď nám prakticky na celom svete rastú príjmové i sociálne rozdiely, je pre mňa ich program v zamestnaneckej oblasti neprijateľný.
Áno, môžme mať pochybnosti o stránke „Pracujúca chudoba“ (sám ich mám), ale tu len reprodukujú, čo má Oľano vo svojom programe. Dokonca chvália to, že v programe majú „zníženie daňovo-odvodového zaťaženia“. Okrem toho je to ale riaden guláš. Chcú liberalizovať a sflexibilniť Zákonník práce a zároveň navrhujú znížiť dávku tým, ktorí odmietnu navrhnutú prácu. Rozumej = berieš prvé, čo príde, lebo si donútený.
Veľmi často hovoria o „sflexibilnení“zákonníka práce, ale nie sú vôbec konkrétni. V praxi to ale väčšinou znamená to, že sa uvoľňujú ruky agentúram, znižujú sa odstupné či výpovedné doby.
„NO-GO“ je pre mňa aj Vašečka, Záborská či Kučera
V parlamentných voľbách samozrejme nevolíme len stranu, ale aj jednotlivých kandidátov. Nemusíme síce krúžkovať, ale o to väčšiu silu potom dávame vyššie postaveným kandidátom na kandidátke. Hneď na čísle 4 je Anna Záborská a na čísle 6 Karol Kučera. Anna Záborská si robí veľkú kampaň na severe Slovenska, kde nechutne straší „nelegálnymi migrantmi“, „adopciami deťmi homosexuálnymi pármi“ či „registrovanými partnerstvami“.
Ešte väčším ultra-konzervatívcom je Richard Vašečka, ktorý pred 4 rokmi hlasoval v prvom čítaní za to, aby ženy za interupciu šli do väzenia na 5-12 rokov. Na kandidátke má síce číslo až 141, ale je takmer isté, že sa do parlamentu prekrúžkuje. V posledných parlamentných voľbách mal 8,79% podiel z prednostných krúžkov Oľana. Na pre-krúžkovanie stačia 3%.
No a potom tu je Karol Kučera, ktorý zastavenie Istanbulského Dohovoru označil ako „zastavenie ultraliberalistov“, podporuje Orbána či Salviniho (ktorý napr. na stretnutie pápeža s imigrantmi reagoval, že to „povzbudí k bezprecedentnej invázii“) a zdieľa príspevky z Hlavných správ.
PS-Spolu – väčšie dobro
Nechápte ma zle. To väčšie dobro nemyslím ako nejakú glorifikáciu. Napriek všetkým výhradám považujem za dobro aj spomínané Oľano, či napr. Sasku (aj keď ta má pre zamestnancov prichystaný ešte horší program).
Proti mafii a extrémizmu sa musíme spojiť. Ale zároveň si môžeme vybrať z pomedzi viacerých strán. Pri PS/Spolu to nie je len o ich minulých volebných úspechoch (nerátam tu úplne prezidentské voľby, aby nedošlo k nedorozumeniu).
Je to v prvom rade o ich programe a o ľuďoch. Najlepší program v téme ŽP a klimatickej krízy (to nehovorím ja ale Greenpeace či Slovenská Klimatická Iniciatíva). My sme les zas hovorí o najlepšie vypracovanom zelenom programe.
Je to aj o ich skvelom programe v oblasti vzdelávania, kde im Trend udelil 100%. Nie je to žiadne veľké prekvapenie. Veď vo svojich radoch majú dvoch fantastických odborníkov v oblasti školstva a vedy. Vladimír Šucha a Juraj Hipš. 100% dostali od Trendu aj v oblasti boja s korupciou a Transparency im zas dalo najlepšiu známku za naj-transparentnejšiu kampaň. Nezabúdajú ani na kvalitný program pre zamestnancov.
No a je to aj o (ďalších) skvelých ľuďoch. O Erikovi Balážovi, ktorý bol jeden z iniciátorov kampane My sme les a viedol viaceré kampane na záchranu našej krásnej prírody. Je to o Tamare Stohlovej, ktorá bojuje za rozšírenie ponuky jedál o vegánsku stravu a venuje sa ekologickému poľnohospodárstvu, udržateľnej spotrebe, či právam zvierat.
Je to o úžasnej Irene Biháriovej, ktorá komunikuje liberálne témy a tému extrémizmu asi najlepšie zo súčasných politikov. O Ivovi Štefunkovi, ktorý má veľmi zdravé a vybalancované témy na zahr.politiku a stojí za vznikom Progresívneho Slovenska. Ale aj o ďalších a ďalších skvelých ľuďoch. Matej Petroci, Jana Dubovcová, Miroslava Vermeiren, Tomáš Halász, Filip Gaál či David Dej.
Predvolebný status s mojimi krúžkami som napísal tu. Či už so mnou súhlasíte, alebo nie. Poďme v sobotu všetci voliť! Máme jedinečnú príležitosť poraziť súčasnú koalíciu a konečne sa nadýchnuť k lepším časom. Držme si palce.