Denník N

Katolík volí liberálov – prečo sa progresívcov nebojím

Zdroj: topky.sk
Zdroj: topky.sk

Už túto sobotu nás čakajú parlamentné voľby. Emócie vybičované do krajnosti, jedni v druhých vidia úhlavného nepriateľa, najväčšie zlo, ohrozenie „pravých“ hodnôt. To, čo ako kresťan počúvam v posledných týždňoch z úst veriacich a kléru, ma hlboko zarmucuje. Naozaj sú našim najväčším problémom liberáli? A skutočne je pre veriaceho jedinou správnou voľbou kresťan – konzervatívec? Ja si to nemyslím.

Kto vám píše

Keďže dnes sa za katolíka označuje bárz kto, aj ľudia, ktorí toho s Katolíckou cirkvou a jej učením reálne veľa spoločného nemajú (ale, samozrejme, bez problémov sa vyjadrujú k otázkam viery a cirkvi), považujem za dôležité na úvod priblížiť, čo som zač.

Som praktizujúci kresťan, mám za sebou vyše osemročnú intenzívnu formáciu v mládežníckom stredisku pod vedením skvelých kňazov a rehoľníkov, vediem pravidelný sviatostný život už od konca ZŠ (t.j. prijímanie na každej sv. omši a spoveď každé 2-3 týždne), na omše sa snažím chodiť vždy, keď sa mi dá, aj mimo nedele, mám za sebou takmer stovku duchovných obnov a viac ako desiatku duchovných cvičení. Dva roky som viedla skupinku dievčat v stredisku, ako dobrovoľníčka som bola niekoľko rokov súčasťou letných táborov a viaceré aktivity a podujatia pre deti a mládež som aj organizovala. Piaty rok „dobrovoľníčim“ v neziskovke venujúcej sa misijnej činnosti. Som v päťročnom vzťahu, v ktorom sa s priateľom (zatiaľ úspešne) snažíme o predmanželskú čistotu. Aktuálne navštevujem dvojročný kurz Teológie pre mladých pod vedením rehoľných sestier a kňazov, z ktorých viacerí učia na talianskych univerzitách. Vo voľnom čase sa venujem štúdiu Písma a teológie, čítam kvalitné knihy (Ratzinger, Terézia Avilská, Steinová…). Svoje názory a postoje sa snažím vždy poctivo konfrontovať s učením RKC.

Nepíšem to preto, aby som sa chválila. Napokon, nemám sa čím. Všetko je to nezaslúžený dar. Formácia, ktorú som dostala, schopnosti, ktoré mi boli dané i príležitosti, ktoré prišli. Píšem to len preto, aby ste mali možnosť pochopiť, že nasledujúce slová nehovorí kritik stojaci opodiaľ, ale človek z vnútra cirkvi, jej aktívny člen, dieťa milujúce svoju Matku cirkev (aj napriek jej chybám).

Ako sa to všetko začalo

K PS/Spolu som sa dostala cez jedného z kandidátov strany Spolu a aj keď som si veľmi priala podporiť ho, dlho som váhala – je predsa v liberálnej strane, ktorá je v koalícii so stranou ešte liberálnejšou! Hoci som v prezidentských voľbách volila Zuzanu Čaputovú a vo voľbách do EP pánov Wiezika a Hojsíka, nemalo to nič spoločné so sympatiami k stranám, za ktoré kandidovali. Napokon, v daných voľbách ani nešlo o strany, ale o konkrétnych kandidátov a ja som chcela krúžkovať čo najkvalitnejších ľudí. O PS som v tom čase vedela len málo, o Spolu ešte menej. Začala som ich teda aktívne sledovať, pozerala som rôzne diskusie s lídrami i členmi, čítala ich články, aj články o nich (aj na HS či Infovojne, aby som vedela, čo pravda určite nie je :D), bola som na predstavení programu Bod zlomu i na viacerých debatách rôznych kandidátov. S niektorými sa mi podarilo rozprávať aj osobne, na všeličo som sa pýtala a konfrontovala ich aj s ťažkými témami. Bola som zvedavá, aký celkový dojem vo mne zanechajú, chcela som si vytvoriť vlastný názor a získať čo najkomplexnejší obraz o jednotlivých členoch i o koalícii ako celku. A čím viac som sa dozvedala, tým spokojnejšia som bola.

Volím PS/Spolu, volím odborníkov

Najviac na mňa zapôsobilo obsadenie kandidátky. Množstvo skutočných odborníkov na rôzne oblasti, ktorí už v živote čosi dokázali, majú za sebou konkrétne výsledky, majú jasné vízie a aj schopnosti na ich uskutočnenie. Viacerí sa dlhodobo angažovali ako aktivisti a už teraz im za veľa vďačíme (napr. Juraj Hipš v oblasti vzdelávania či Erik Baláž v ochrane prírody). Mnohí sú celoslovensky i medzinárodne uznávané osobnosti (Vlado Šucha, ktorý opustil lukratívne miesto v zahraničí, aby pomohol rozbehnúť pozitívne zmeny vo vede, výskume a vzdelávaní, Dalibor Roháč, expert na medzinárodné vzťahy, ktorého si vážia ako v USA, tak aj v Rusku, generál Macko a ďalší). Áno, veľmi rada by som konečne videla na postoch ministrov ľudí, ktorí skutočne rozumejú rezortu, ktorý dostali do rúk a budú ho schopní kompetentne riadiť.

Ich priority sú aj mojimi prioritami

Program PS/Spolu reflektuje aj moje vnímanie problémov na Slovensku. Navyše, táto koalícia si ako jediná zo všetkých strán stanovila školstvo a životné prostredie (spolu so spravodlivosťou a bojom proti korupcii a oligarchii) za top priority. Ako budúca učiteľka a ako človek aktívne sa zaoberajúci stavom našej planéty nesmierne oceňujem, že konečne niekto upriamil pozornosť na tieto tak podstatné, no roky odsúvané témy! Lebo súčasný stav spoločnosti je z veľkej miery len výsledkom zlyhávajúceho školského systému. Lebo bezohľadné a nezodpovedné ničenie životného prostredia sa už teraz podpisuje na zdraví nás všetkých a dôsledky sa budú len zhoršovať. Lebo bez spravodlivosti v štáte, bez vymožiteľnosti práva pre všetkých rovnako a bez odstránenia korupcie nikdy nedosiahneme skutočný posun ani v jednej z týchto oblastí. Vlastne, ani v žiadnej inej.

Jediný prijateľný kandidát – kresťanský?

Zdroj: tenor.com

Ako som v minulom blogu písala, principiálne nemám problém ani s konzervatívcami, ani s liberálmi, ale vždy hľadám, kto je v tej-ktorej otázke bližšie pravde. Preto pre mňa schopný a kvalitný politik nemusí byť ani nevyhnutne kresťan. Chcem v prvom rade odborné riešenia na problémy, v ktorých sme až po uši, nie len „silné názory“ a „tradičné hodnoty“ (ktorými sa najradšej oháňajú strany, ktoré žiadne reálne riešenia neponúkajú). Tie totiž nevyriešia katastrofálny stav zdravotníctva, ani nedostavané diaľnice. Viera sama o sebe ešte nič nezaručuje a formálna príslušnosť k cirkvi z nikoho automaticky lepšieho človeka nerobí. Poznám ľudí hlásiacich sa ku kresťanstvu, ktorí sa správajú nečestne, nepoctivo a nemorálne. A bohužiaľ, nie je ich málo. Na druhej strane poznám ľudí iných vierovyznaní i neveriacich žijúcich tak čestne, poctivo a morálne, že si pri nich sama neraz spytujem svedomie, lebo ma ďaleko prevyšujú! A bohuvďaka, nie je ich málo… Už dávno nehodnotím ľudí podľa toho, k akému vierovyznaniu sa hlásia. Kľúčová je pre mňa ich MORÁLNA INTEGRITA a ich skutky, podľa ktorých sa jasne pozná, čo je človek zač. Lebo ako hovorí pápež František: „Realita je viac ako myšlienka.“

Napokon, stále platí: „Ukáž mi svoju vieru bez skutkov a ja ti zo svojich skutkov ukážem vieru.“ Jak 2, 18

Aby sme sa však nepochopili zle – samozrejme, že aj medzi veriacimi kandidátmi sú skvelí odborníci, napr. M. Kuzárová, či B. Hroboň z KDH a takým sa vždy veľmi poteším. Dokonca, ak by do parlamentu nekandidovala strana Spolu (alebo ak by tak výrazne nereflektovala moje priority a nemala tak prepracované riešenia), zrejme by som v týchto voľbách volila práve – a prvýkrát – KDH.

Hodnotové otázky – čo máme spoločné, v čom sa líšime

Ako som spomínala, stotožňujem sa s prioritami PS/Spolu a tým pádom aj s viacerými jej hodnotami. Aj ja si momentálne v prvom rade želám fungujúci štát, štátne inštitúcie, ktorým možno veriť, odstránenie korupcie, vymožiteľnosť práva a spravodlivosť pre všetkých, zdravotníctvo a školstvo na oveľa vyššej úrovni, manažment ochrany prírody reálne uskutočňovaný v praxi, skutočnú sociálnu politiku a podporu rodín, boj s extrémizmom a dezinformáciami, zodpovedne riadenú medzinárodnú politiku i vnútroštátnu bezpečnosť, lepšie nastavenie daňového systému, atď. Toto všetko sú hodnoty, ktoré prirodzene spájajú všetkých ľudí dobrej vôle, bez ohľadu na vierovyznanie. Áno, sú aj hodnoty a názory, ktoré s koalíciou nezdieľam. Najmä so stranou PS. Napokon, práve pre toto spojenie s Progresívnym Slovenskom, pre ich postoje v istých hodnotových otázkach, a tiež pre niektorých nábožensky kontroverzných kandidátov v strane som mala dlho dilemu, či chcem a môžem voliť PS/Spolu. Či je to ok z morálneho hľadiska, či je to rozumné a zodpovedné z dlhodobej perspektívy vývoja hodnôt v spoločnosti a či môžem podporiť stranu, ktorá má aj také ambície, s ktorými sa nemôžem stotožniť – ak chcem ostať verná Pravde. Asi najviac ma “šoklo” vyjadrenie o obmedzení náboženskej slobody a zásahoch štátu do obsahu učebníc náboženstva, ale zazneli aj iné názory na vieru a morálku, ktoré z čisto teologického hľadiska nemajú žiadnu oporu ani v Písme, ani v učení cirkvi.

Dosť bolo paniky!

Počas tohto prehodnocovania ma navyše zneisťovalo moje konzervatívne okolie. Poviem vám, nie je ľahké racionálne a s nadhľadom pristupovať k veciam, keď vkuse počúvate o tom, ako nám liberálni fašisti chcú zničiť kresťanské hodnoty a tradičné rodiny, presadiť džendžer, navoziť migrantov…a ako to za žiadnu cenu nesmieme dopustiť! Tieto tvrdenia už dlhšie beriem s nadhľadom a nebojím sa masovej migrácie (posledné dva roky žiadalo u nás o azyl ročne okolo 200 cudzincov. Azyl sme poskytli dokopy “až” 14-tim osobám!),

Zdroj: 1.teraz.sk

nebojím sa “ukradnutia” hodnôt (lebo kto vie v čo verí a prečo verí, tomu jeho vieru nikto nevezme) ani nejakého cieleného rozbíjania rodín (tie sa na Slovensku rozpadajú už dlhšie a naozaj v tom nemajú prsty liberáli ani gender, ale tradičný alkoholizmus, domáce násilie, závislosti, sociálna situácia, cestovanie za prácou a ďalšie problémy).

Keďže som koalíciu sledovala nielen na internete, ale mala som možnosť stretávať kandidátov aj osobne a neskôr som sa dokonca zapojila do kampane ako dobrovoľníčka, mnohé obavy a otázniky sa mi postupne vyjasnili. Tieto osobné skúsenosti a príležitosť nahliadnuť do “zákulisia” mi dali nesmierne veľa. Definitívne som sa rozhodla voliť PS/Spolu. Napokon realita je taká, že ak nebude skladať vládu Smer s ĽSNS (čo by ešte len bola skutočná tragédia pre Slovensko), tak to budú musieť byť strany Oľano, PS/Spolu, Za ľudí, Sme rodina a KDH s SaS (ak prejdú). A ak táto budúca koalícia nebude chcieť riskovať pád vlády a predčasné voľby, tak strany budú musieť nájsť dohodu aj v hodnotových otázkach. No a keďže štyri z nich sú v tomto smere viac konzervatívne, naozaj sa nebojím, že sa v najbližšom volebnom období dočkáme radikálnych “liberálnych zmien” (ale ani radikálne konzervatívnych). Tento logický záver mi nedávno potvrdila aj jedna z členiek predsedníctva PS/Spolu. Ak má budúcu vládu tvoriť súčasná demokratická opozícia a ak má začať riešiť problémy, v ktorých sa náš štát a spoločnosť nachádza, liberálno-konzervatívne vojny musia ísť bokom. Lebo ak sa na tomto budúca vláda rozbije, Smer s Kotlebovcami sa bez váhania chopia svojej šance (aj keď sa Smer dušuje, že by s nimi nespolupracoval). V PS/Spolu si to jasne uvedomujú. Pevne verím, že rovnako aj v ďalších stranách…

Čakáme autobus, nehľadáme lásku svojho života

Zdroj: www.facebook.com/zomriofficial/

Idem voliť. Nevyberám si manžela, ani kamarátov, ale odborníkov, od ktorých očakávam kvalitnú prácu. Nemusia mi byť ľudsky totálne sympatickí, ide o to, aby boli dostatočne schopní a zodpovední na riadenie štátu. Nikdy nenájdem politika, s ktorým sa budem vedieť stopercentne stotožniť (ak to nebudem ja sám) a nikdy nenájdem stranu, v ktorej by mi sedeli všetci jej členovia a ktorá by dokonale reflektovala všetky moje hodnoty a názory (kým si nezaložím vlastnú). Dokonalý politik a dokonalá strana jednoducho neexistujú. Čakať na dokonalosť a nechať plávať to, čo by mohlo zmeniť stav k lepšiemu, to je premárnená príležitosť. Takto sa nikam nedostaneme.

Nie som naivná, rátam s tým, že ľudia, ktorým prejavím svojim krúžkom dôveru i strana, do ktorej patria, môžu spraviť chyby. A nepochybne ich aj spravia. Lebo stále sú to ľudia – omylní, ako my všetci. Strach z chýb nás však nesmie paralyzovať, lebo nikdy nič nespravíme. Chyby sú prirodzenou súčasťou práce a rastu a podstatné pre mňa nie je to, aby sa nediali, ale aby sa nediali z nedbanlivosti, nekompetentnosti alebo nebodaj zámerne a ak sa dá, neopakovali sa. Ja som sa rozhodla dať PS/Spolu šancu. Poctivo a kriticky som prehodnocovala a rozlišovala, spravila som všetko, čo som bola schopná urobiť, aby som stranu a jej podstatných “hráčov” spoznala, vybrala som si kandidátov, ktorí sú mi názorovo a hodnotovo najbližší. Nehodlám ísť s “katolíckym prúdom” len zo strachu, aby som sa nerozhodla zle alebo pre obavy z nesúhlasu okolia. Ani nemienim alibisticky ostať doma, lebo “nemám koho voliť”. Aj ja mám zodpovednosť za túto krajinu a za stav spoločnosti. Ak sa na to vykašlem, nemám právo sa potom sťažovať a kohokoľvek viniť. Lebo moja šanca podstatne prispieť k zmene prichádza práve teraz. A naozaj ide o každý jeden hlas.

Na záver mám už len jednu prosbu na nás všetkých. Nech nám politické a hodnotové rozdiely nezabránia v tom druhom vidieť predovšetkým človeka. Nie nepriateľa. Aby sme tu, až raz zlezieme zo svojich barikád, dokázali žiť ďalej jeden vedľa druhého.

P.S.: Aj z predstavy zvolenia Z. Čaputovej malo množstvo konzervatívcov a cirkevných predstaviteľov hrôzu – a čo sa stalo? Naplnilo sa niečo z toho, čo prorokovali? Ani nie. Naopak, prezidentka si získava stále väčšiu dôveru občanov.  A slušne a s úctou prijíma aj tých, ktorí ju pred voľbami hanili a verejne vystríhali pred jej voľbou pod hrozbou ťažkého hriechu…

Teraz najčítanejšie

Lenka Kytýrová

Som študentka biológie a geografie, pevne verím, že čoskoro budúca učiteľka. Citlivo vnímam spoločensko-politickú situáciu na Slovensku a viem, že ako občan tohto štátu mám aj ja svoj podiel zodpovednosti za jeho stav. Nechcem len nadávať, aké je všetko zlé, chcem byť tá, ktorá robí reálne kroky, aby bolo lepšie. Lebo je na čom pracovať a nie je na koho čakať. Ako hovorí názov knihy príhovorov z protestov Za slušné Slovensko: My sme tí, na ktorých sme čakali!