Denník N

Názor na ťažké a veľmi sporné témy

Istanbulský dohovor, LGBT agenda, interrupcie, fašizmus… v kocke.

Dnes vrcholia všetky predvolebné diskusie. Zo strany na stranu lietajú najrôznejšie pravdy, polopravdy i úplné klamstvá. Zatiaľ, čo niektorých ľudí je veľmi jednoduché čítať, s inými je to horšie. Či už vyjadrovaním, alebo podporou vecí, s ktorými sa dá len ťažko súhlasiť. Rozhodol som sa, že vyjadrím svoj názor na ťažké, sporné a celkovo problémové témy. Na tie, ktoré rozdeľujú spoločnosť na (minimálne) dva nezmieriteľné tábory. Viem, že niekto bude so mnou súhlasiť so všetkým a niekto iný bude nesúhlasiť s úplne všetkým. Napriek tomu sa pokúsim písať priamo, nezaujato a s pohľadom človeka, ktorý chce vysvetliť problematiku. Tu je pár mojich názorov na tie témy, na ktoré môžem mať iný názor ako ľudia, s ktorými si rozumiem v iných veciach.

 

Istanbulský dohovor

Dovolím si povedať, že Istanbulský dohovor je veľmi jednoduchá téma. Prečo však rozdeľuje spoločnosť tak veľmi? Celý dokument sa dá skrátiť na dve základné myšlienky, ktoré sú pre rozumných ľudí a pre hlúpych ľudí akosi inak pochopené.

  • Istanbulský dohovor hovorí o tom, že násilie na ženách, deťoch a celkovo všetkých je fuj. Akékoľvek ponižovanie, týranie, sexuálne obťažovanie a ostatné veci sú neprijateľné a vinníci by mali byť potrestaní. Inak povedané: ak chlap vytrieska ženu keď príde domov, tak to bude brané ako niečo hnusné a nie ako niečo tradičné a správne.
  • Istanbulský dohovor hovorí o rovnosti pohlaví. Tak, ako museli ženy bojovať o volebné právo, majú nárok aj na prácu, o ktorú majú záujem. Takže ak chce byť muž kvetinárom a žena baníkom, nemalo by ísť o niečo, čo by sa malo zakazovať. Nech robí každý to, čo chce. Nejde o nejaké pretláčanie akejsi genderovej ideológie, ale o snahu o vyrovnanejšie šance.

Kto je proti: Ľudia, ktorí nenávidia, nechápu či zneužívajú ženy. Za sú ľudia, ktorí si vážia ženy, poznajú históriu a nenechajú sa opiť rožkom alebo klamstvami arogantných a nepríjemných ľudí.

V kocke: Istanbulský dohovor pomáha chrániť zraniteľných

 

LGBT agenda

LGBT, čiže akési združené pomenovanie pre rôzne sexuálne menšiny, je veľmi sporná téma, kde sa dá len ťažko zhodnúť na všetkom. Rozumnejší ľudia vedia povedať svoje názory za a proti. Na jednej strane sú ľudia, ktorí tvrdia, že čokoľvek iné, netypické, je zlé a treba to vyhubiť či minimálne čo najviac obmedzovať. Na druhej strane sú ľudia, ktorí nevidia v niečom trochu inom žiadnu hrozbu a sú toho názoru, že niečo iné je dôležité pre našu kultúru a treba zachovať ľudskosť, toleranciu a učiť sa od seba navzájom.

  • LGBT má niekoľko požiadaviek, jednoduchých (napríklad možnosť nazrieť do zdravotnej dokumentácie dlhoročného životného partnera) či toľko spomínané adopcie detí homosexuálmi. Často je k tomu niekoľko nezmyslov, napríklad to, že dve mamy by z dieťaťa vychovali jedine homosexuála. Ide samozrejme o kravinu, keďže človek sa nestane homosexuálom výchovou, ale vrodenou alebo získanou mutáciou. Dve mamy tak vychovajú skôr tolerantného človeka a budú sa tešiť, keď si ich dieťa nájde životného partnera. Bez ohľadu na pohlavie. Osobne som toho názoru, že dvaja ľudia rovnakého pohlavia nie sú to, čo by som chcel vidieť na ulici pri bozkávaní, ale kto som, aby som niečo zakazoval? Zvlášť, ak sú veci, ktoré celkom nerozumiem?
  • Gejovia, lesby a ďalšie minoritné skupiny môžu maľovať krásne obrazy, písať perfektnú poéziu, makať v bani, opravovať vesmírnu stanicu či robiť čokoľvek iné. Drvivá väčšina detských domovov je plná detí, ktoré si nikto nechce zobrať. Zakazovať im dať dieťaťu domov môže byť veľmi hlúpe a neľudské.

Kto je proti: Netolerantní, zle informovaní a ľahko ovplyvniteľní ľudia, v ktorých niekto iný šíri strach. Sem tam sa nájde idiot, ktorý verí, že homosexuáli kradnú deti, či to, že za dve generácie budú všetci ľudia homosexuáli a ľudstvo vyhynie. Proti sú tiež ľudia, ktorí nepochopili, že ľudstvo nie je len o plodení detí, ale aj o kultúre, vede a vzdelávaní.

V Kocke: Pochopiť a akceptovať je pre niekoho neakceptovateľné

 

Interrupcie

Téma potratov, eutanázie a celkovo ľudských práv sa dá preberať donekonečna. Prvý rozdiel je medzi ľuďmi, ktorí zle pochopili Bibliu alebo inú náboženskú knihu a dávajú to nad ľudskosť a tými, ktorí dajú prednosť ľudskosti pred pomýleným učením. Žena, ktorá otehotnie, by mala mať viac rôznych možností, čo môže urobiť. Samozrejme je ideálne, ak dieťa donosí, dobre sa oň postará a zaručí mu pekné detstvo a dobré vzdelanie. Samozrejme najlepšie je, ak žena nie je na deti sama a má oporu v ostatných ľuďoch. Existujú však ľudia, ktorí tvrdia, že narodenie dieťaťa je tá najdôležitejšia vec na svete, pretože čo i len uvažovanie o niečom inom je hriech. Budú sa opakovane venovať slovu „hriech“ od rána do večera a nedajú ľuďom s iným názorom možnosť rozumne vysvetliť argumenty.

  • Myslím si, že každá žena má právo rozhodovať o svojom živote. Pokiaľ ide o život dieťaťa, nikto by nemal mať možnosť rozhodovať o jej dieťati bez toho, aby vedel jej názor.
  • Každý človek by mal byť vo vhodnom veku oboznámený o sexe, vzniku tehotenstva a o všetkom, čo sa dá robiť. Práve vzdelanie znižuje množstvo potratov oveľa viac, ako aktivity náboženských fanatikov a fašistov. Nikto by nemal žene zoškrtať možnosti len preto, aby si urobil čiaročku pre svoje potešenie, či pre čiarku v nejakej hlúpej databáze.

Kto je proti: Ľudia, ktorí nevedia, ako funguje alebo by mala fungovať sexuálna výchova. Často fanatici, ktorí prekrútia nejaký názor, napríklad „nezabiješ“ z kresťanského desatora alebo podobnú všeobecnú frázu na svoj vlastný postreh, bez ohľadu na dobro ženy a dieťaťa. Proti dialógu a možnosti získať skutočne neutrálne a odborné informácie sú tiež ľudia, ktorí chcú získať čo najviac hlasov pred voľbami. Na základe predpokladu, že síce ublížia ľuďom, ale získajú viac hlasov od hlúpych, ľahko manipulovateľných ľudí. Taktiež sú proti ľudia, ktorí nerobia rozdiel medzi ženou, ktorá sa v štrnástich rozhodne pre potrat po znásilnení, aby mohla dokončiť školu a dobre vychovať 2, 3 alebo viac detí po ukončenom vzdelaní a tými, ktorí zoberú samopal a vystrieľajú polovicu školy.

V kocke: Zakazovať potraty znamená v prvom rade ničenie života matky.

Fašizmus

Povedať, čo presne je fašizmus, neviem. Podobne ako Sokrates viem, že neviem všetko. Aj keď sa o túto tému zaujímam dlhodobo. Tí, ktorí tvrdia, že o fašizme vedia všetko, sú v drvivej väčšine prípadov hlupáci, ktorí si nevedia spojiť dve veľmi podobné veci. Fašizmus považujem za niečo zlé, veľmi hlúpe a ľahko namotávajúce. Fašizmus je zaujímavý aj v tom, že ak poviete fašistovi, že je fašista, tak sa urazí – zatiaľ čo ak poviete demokratovi že je demokrat alebo liberálovi, že je liberál, tak sa rozhodne hnevať nebude.

  • Fašizmus a nacizmus (tieto dva výrazy sa často prekrývajú, nahradzujú či zamieňajú) v podstate hovorí o tom, že si niekto myslí, že je viac ako ostatní. Nejaká vyvolená rasa, ideológia alebo čokoľvek, kde sa niekto, pokojne úplný hlupák, nadraďuje. Na potvrdenie svojich tvrdení často používa vulgarizmy, násilie, vyhrážanie a celkovo čokoľvek, čo sa v civilizovanej spoločnosti snaží rozumný človek nepoužívať. Taktiež je rozdiel v tom, že fašisti potrebujú nejakého vodcu, ktorého budú poslúchať – zatiaľ čo ostatní si povedia, že viac ako poslúchať niekoho iného budú myslieť sami.
  • Na Slovensku sa často spomína pojem liberálny fašizmus, čo je úplná sprostosť. Liberál je totiž v svojej podstate opakom fašistu a má presne opačné názory na približne všetko. V podstate ide o slovné spojenie, ktoré (podľa mňa) znamená: Nevyznám sa do toho, ale tí a tí sú zlí, neverím im a nechcem im rozumiem, tak ich budem urážať. Liberálny fašizmus je tak to isté ako čierny sneh alebo Ž na začiatku abecedy. Často majú tí, ktorí hovoria o liberálnom fašizme, príliš hlúpu hlavu na to, aby sa dokázali brániť pred rôznymi hoaxami. Hitler, Mussolini a spol začali podobne ako Kotleba, len boli menej neschopní a urobili tak viac zla.

Fašistov, nacistov, nacionalistov, obhajcov rôznych druhov diktatúry je na Slovensku málo. Možno niekoho prekvapila táto myšlienka, ale stojím si za tým. Tí, ktorí sú naozaj naštartovaní na takéto myslenie, sú však veľmi hluční a často ich možno identifikovať na základe rôznych vyhrážok a otvorených hlúpostí. Oveľa viac je ľudí, ktorí nie sú fašisti ani nič podobné, ale sú ochotní s nimi v niektorých veciach súhlasiť a podporovať ich. S tými sa dá niečo robiť, ale rozhodne to je boj na dlhý čas. Lákavé rečičky plné nenávisti sú totiž oveľa viac prierazné ako argumenty, kde je potrebné rozmýšľať.

V kocke: Liberálny fašizmus nie je, ten klasický je veľmi nebezpečný a Kotlebovci skutočne sú fašisti.

 

Článok je nakoniec o dosť dlhší, ako som plánoval – a dúfam, že som nikoho príliš neunudil :)

Teraz najčítanejšie