Róbert Fico, šéf gangu rozkrádačov parkiet
Prvý, kto zažil ten šok na vlastnej koži bol Ivan Kmotrík. Keď po troch dňoch, (príjemne strávených v Paríži) odomkol vonkajšie dvere, skoro padol na zadok. Nejaký šialenec vo všetkých miestnostiach jeho domu poodsúval nábytok k jednej stene, aby mohol z dlážky surovo povysekávať ručne robené mahagónové parkety, dovezené z Maroka. Ďalšie prekvapenie, ktorému už vôbec nerozumel bolo, keď zistil, že nič iné ako parkety nezmizlo. Ani elektronika. Ani peniaze. Ani šperky. Dokonca aj van Goghove „Slnečnice“ a Západ slnka v Monmajoure pokojne viseli na svojom mieste.
Ďalšiu noc presne to isté zažil milionár Milan Fiľo (papierenstvo, potravinárstvo,.development) Aj z jeho domu nezmizlo nič iné, len parkety.
Keď o deň neskôr čakal takýto otras aj šéfa Penty Jaroslava Haščáka, (zdravotníctvo, financie, priemysel, služby, média, reality), tak čestný predseda„združenia“ 40. najbohatších Slovákov Ivan Chrenko, zvolal krízové zasadnutie našich zazobancov.
„Kurva, čo to má znamenať!?“ zreval Ivan Kmotrík.(obaly, tlačiarne, obchod, development). Rozumie tomu niekto? Na tie sprosté parkety sa môžem akurát vysrať. Ale čo sú to za debili, keď nezoberú diamanty za desať miliónov? Kristušát, keby som ich prichytil, ako sa u mňa oháňajú krompáčmi, tak by som im rozkopal riť! Viete, aký u mňa zanechali bordel? Hovädá zasrané!! Do poriadku to budem dávať najmenej dva mesiace.“
„Aj keď idú voľby, musíme niečo s tým urobiť,“ rozvážne poznamenal Ivan Jakabovič. (financie) „Lebo hra na mŕtvych chrobákov by mohla mať presne opačný efekt. Luza na uliciach čaká len na to, aby mohla spustiť rabovanie. Slovom, ak to necháme nepovšimnuté, tak neprídeme len o parkety, ale o všetko.“
„Jasné, že ide o čas,“ rozvážne prikývol Jaroslav Haščák. „Preto som okamžite zavolal Bodorovi. Ten to zas rozkázal riaditeľovi Vojenského spravodajstva generálovi Balciarovi. Keďže generál Balciar tentoraz za štátne neskupoval lacné nemovitosti, ktoré za desať rokov najmenej dvakrát stúpnu na cene, tak mal čas aby sa expresne spojil s riaditeľom ruských spravodajcov. Rusi sa opäť ukázali ako solídna firma. Už na druhý deň nad Bratislavu zavesili špeciálny satelit, ktorý pracuje s presnosťou dvoch centimetrov a vie identifikovať tváre, aj keď máš kvôli utajeniu, na hube natiahnutú plynovú masku.“
„Elektroniku do tých satelitov dodáva moja firma,“ pochválil sa Maroš Grund (IT).
„Jaro, odviedol si naozaj skvelú robotu,“ Patrik Tkáč pochválil Haščáka. „Takže, už dokonca vieme aj to, kto sú tí parketoví kreténi?“
Šéf Penty si rozvážne nalial bourbon a do pohára hodil dve kocky ľadu. „Prvé, čo satelit identifikoval ako priestorovú novinku v Bratislave je obrovská hromada parkiet na Súmračnej.“
„Ty chceš povedať!!“ zvrieskol Ivan Kmotrík, „že moje drahé marocké parkety sú len tak hala-bala nahádzané vonku na ulici, kde na ne prší a hocijaký čurák po nich dupoce zablatenými bagančami?“
„Ivan, vyser už na tie parkety!“ okríkol ho Ivan Chrenko. „Jaro, kto je za tou rabovačkou?“ spýtal sa Haščáka, hoci už dopredu vedel odpoveď.
„Žiaľ je to on,“ odvetil šéf Penty „Z iného a už domáceho zdroja, z prostredia Smeru som sa dozvedel, že vraj po týždňovom delíriu zostavil lupičský gang, ktorý sa má stať postrachom celého Slovenska.“
„Medzi nami, za všeličo sme mu dlžní. Dá sa mu ešte nejako pomôcť?“
„Nie, už je neskoro. Tou maškarádou, keď za asistencie vtedajšieho ministra vnútra Róberta Kaliňáka a bývalého prezidenta Policajného zboru Tibora Gašpara ponúkol za informáciu o vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej milión euro prerazil dno, odkiaľ už môže padať len dole.“
„A kto sú tí mizerní smradi v parketovom gangu?“
„Erik Tomáš, Dušan Jarjabek, prezervatívovy Richter, ten blbec Ľuboš Blaha a pašerák papagájov Muňko.“
„Ten starý chren Dušan Jarjabek je ale verný pes,“ s obdivom poznamenal Milan Fiľo. „Taká vernosť sa dnes už len tak nevidí.“
„Máš pravdu,“ súhlasil Haščák. „Dušan Jarjabek je naozaj solídny a starosvetský charakter, ktorý je verný až do roztrhania tela. Síce, najprv bol Mečiarov verný pes. Dokonca aj organizátorovi únosu prezidentového syna Ivanovi Lexov, slúžil až do posledného dychu. Ale, len čo Mečiar padol, tak sa okamžite stal..“
„Ficov verný pes,“ pobavene sa rozosmiali milionári. „Ozaj, a vieš čo Jarjabek bude robiť po prehratých voľbách?“ spýtal sa Ivan Jakabovič.
„Ako čo?“ zachrčal rozzúrený Ivan Kmotrík. „Buď bude vyhrávať na harmonike na Miletičke, alebo sa prosíkom priplazí k Mazurekovi.“
„Ktovie, kde po voľbách skončí ten treťoradý komik Ľuboš Blaha?“ spýtal sa Miroslav Trnka (IT, ESET).
„Ľuboš Blaha sa o svoju budúcnosť nemusí obávať,“ odvetil Jaroslav Haščák. „Čo si si nevšimol, že má v pravom uchu stále strčenú miniatúrnu vysielačku? Blahu už šesť rokov riadi plukovník Šapolavov. Ten ruský plukovník tomu chruňovi, diktuje slovo za slovom, čo má Blaha vypotiť. Spomínam to len preto, lebo všetky tie vtípky a nehoráznosti, na ktoré je Blaha taký pyšný, nevymyslel Blaha, ale ten Rusák. Blahova nie je ani jediná slabika! Veď asi preto sú aj tie jeho príspevky na Facebooku, také ťažkopádne a grobianske. Lebo ten Rusák je stále ožratý a nevie dobre po slovensky.“
Na Súmračnej sa zhromaždil obrovský dav bezdomovcov. Asi cez nejaký interný kanál dostali dôležitú informáciu, aby sa pred centrum Smeru dostavili s prázdnymi kárami. Bezdomovci už len zo zvedavosti poslúchli. Každý jeden za sebou poslušne ťahal dopravný prostriedok, na ktorý mohol naložiť predpokladaný úlovok.
Róbert Fico, tak ako niekedy za mlada vyskočil na obrovskú hromadu parkiet. „Drahí bezdomovci!!“ skríkol. „Mám pre vás dobrú novinu. Tak, ako som sa aj napriek zúrivému odporu pravicovej opozície včera postaral o našich dôchodcov, ako zodpovedný ľavicový politik som sa rozhodol pomôcť aj vám – našim drahým bezdomovcom. Slovom, vďaka ľavicovej politike Smeru už nikdy nebudete ležať na holej zemi..“
„Hej, hej, hej.. kto je Róbert Fico?“ skríkol Erik Tomáš.
„Róbert Fico je druhý Juraj Jánošík!!“ oduševnene zapišťal prezervatívový Richter.
„..Lebo každý váš stan vybavíme dlážkou z elegantných parkiet.“
„Chlapci, tak kto je Róbert Fico?“ Erik Tomáš sa snažil roztlieskať bezdomovcov. „Hola hou, hola houuu, kto bohatým berie a chudobným dáva?“
„A kde roky býval náš sociálny Róbertko?“ so smiechom zanotoval jeden z bezdomovcov: „Bonapaááárte, Bonapaáárte je môj malý stan..“
„Nie bezdomovec, ale Bašternák je môj dobrý kamarát,“ s rehotom zborove zaspievali bezdomovci.. „Bašternák, Bašternák je môj dobrý kamaráááááát…“
