Denník N

Spoločnosť bez hodnôt, krajina bez identity

Pozrite sa vôkol seba. Skrz šeď každodennosti človeka milión nahliadnite do jadra spoločnosti.

Vidíte? Oslepuje vás to? Hýbu vami nejaké pocity v tom jedinečnom a podstatu definujúcom okamihu?

Nie? Vidieť ticho a počuť prázdnotu.

Dnes totiž nevieme vyextrahovať kauzu, dôvod existencie, víziu a ideál, pre ktorý sa nesúrodá horda ľudí transformovala na spoločnosť, neskôr na občiansku spoločnosť s nárokom zaštiťovať sa pojmom štát.

Niet podstaty, ktorou by sme boli identifikovateľní pre externé prostredie, nikdy sme si túto podstatu predsa nedefinovali ani len sami pre seba. Sme krajina bez identity a bez ostychu sa tým hrdíme.

Nemáme poňatia, akou táto spoločnosť mieni byť o 50 rokov, aké kroky pre určitý cieľ ideme už dnes učiniť. Nie ako jednotlivec, nie ako koalícia, ale ako spoločnosť integrujúca občanov i obyvateľov, domácich aj s nami pod jednou strechou žijúcich cudzincov, väčšinu i rôznorodé menšiny.

Nevieme prerozprávať obsah našej spoločenskej zmluvy, nechápeme, čo to vlastne je, či niečo také existuje, ale pre prípad, že existuje, tak očakávame, že nám ju opäť niekto za nás naoktrojuje a bude ako-tak dobre, teplúčko a slnko vyjde každý deň, len nech nemusíme pre to sami nič spraviť.

Správame sa ako masa ľudí pohodených na kúsok zeme nechávajúcich sa unášať vetrom, časom a dejinami bez dohody na hodnotách a cieľoch, ktoré nás majú definovať, ktoré ideme spolu chrániť, za ktorými spolu kráčame.

Niet spoločenskej zhody na princípoch, v duchu ktorých chceme ako spoločnosť žiť a existovať, v duchu ktorých má školstvo edukovať naše deti, podľa ktorých riadiť štátne orgány, vykonávať verejné funkcie a prijímať právne normy. Podľa ktorých sa budeme v kľúčových a kritických momentoch rozhodovať.

Vajatáme pri otázke nášho ukotvenia v medzinárodnom priestore. Raz sa cítime dobre a užívame si byť čiernou dierou Európy, aby sme záhy boli západní, proeurópski, proatlantickí. Za okamih sme opäť na ceste dolu svahom, tvárime sa, že je cool byť tak nejak v strede a orientovať sa na všetky svetové strany, potom chceme byť na chvíľku v jadre Európy a neskôr už ani sami neviem, kam vlastne chceme patriť, kam kráčame a je nám tak trochu jedno kam dôjdeme. To všetko za 27 rokov existencie (!) štátu.

A na konci celej tej paródie na štátnosť a na konci všetkých vypovedaných slov o nej je guľka, ktorá zbúrala ten náš domček z karát a dostala krajinu do stavu existencionálneho šoku.

Chyba v systéme

Sú medzi nami však mnohí, ktorí veria v hodnoty ako etika a morálka, spravodlivosť, rovnosť. Ale najmä v hodnotu slobody a ľudskej dôstojnosti.

Sú medzi nami ľudia, ktorí ctenie si týchto hodnôt pokladajú za esenciálne pre budovanie občianskej spoločnosti a základy, na ktorých krajina musí stáť, ak má byť v nadstavbe krajinou civilizovanou, krajinou definovanou ako priestor, kde ľudia žijú, nie prežívajú, kde žiť chcú a budú aj ich potomkovia, kde niet ľudí, na ktorých sa zabudlo alebo na ktorých sa hľadí, ako na menejcenných a nehodných rovnakých práv, aké požíva väčšina.

Sme tí, ktorí sú za tieto hodnoty a za ich presadzovanie ochotní sa postaviť a bojovať, schytávať hejt a intrigy, vystúpiť za hranice svojej komfortnej zóny.

Snažíme sa svojou trochou prispieť k rozkvetu spoločnosti, kreovať okolo seba priestor pozitívnej deviácie, na pracovisku, v kolektíve, v obci či meste.

Sme tu, aby sme nastavovali zrkadlo a dúfali, že snáď raz sa pri pohľade doň v dušiach adresátov rozsvieti.

Avšak zatiaľ sme len chybou v systéme.

Sme tí, na ktorých sa ukazuje prstom, tí, ktorí vystupujú z davu a nekráčajú poslušne so stádom. Sme tí, ktorí nemajú rešpekt k hierarchii a drzo neprijímajú pravidlá systému, tí, ktorí sú terčom posmechu a intríg. Vyrušujeme vás pri žatve, nenechávame vás nerušene pracovať a neprijímame plané sľuby, za ktoré by sme vo vašom svete mali byť vďační.

Sme tí, ktorí sa pre vás nepochopiteľne nechcú zmieriť s videním sveta, v ktorom je dôležité mať čo najvyššie číslo na účte a na plechoch zadnej kapoty za písmenami Q a X, mať viac kože, viac chrómu, drahšie hodinky, väčšie domy, viac metrov štvorcových v apartmánoch, viac čohokoľvek, čím by ste radi saturovali nedostatok toho, čo sa z podstaty veci materiálnym statkom nahradiť nedá.

Nie dnes…nie dnes

K dnešnému dňu naša spoločnosť nevygenerovala kritické množstvo ľudí túžiacich po naplňovaní opísaných hodnôt a po krajine s identitou, také množstvo, aby sme boli krajinou s jasnou predstavou o sebe samej.

Dnes sa od vás teflónovo odráža akýkoľvek slovný výstrel obsahujúci prvky slušnosti, ideálov a nepísaných zásad. Naše apely sú len pôvodom vašej migrény a zdrojom vašej nenávisti.

Zatiaľ každá zmena je len nový obal starého obsahu. Ešte vždy má podpora neslušnosti a bezhodnotovosti väčšinu. Ba čo viac, sledujeme nárast podpory fašizmu, antisystému a konformnosti.

Vieme vás však už pomenovať. Vieme, kým ste sa stali a na udržaní akého systému vám záleží. Vieme, akú podobu má zlo a neslušnosť.

Vidíme váš strach, strach z toho, že my strach nemáme. Že sa neprestaneme ozývať a budeme neúnavne poukazovať na alternatívu v podobe slušnejšej spoločnosti a krajiny.

Že väčšinovú podporu raz budú mať hodnoty, ktoré sú blízke nám a nie vášmu svetu. Raz, ale nie dnes…

Teraz najčítanejšie