Denník N

Transparentnosť neznamená odbornosť. O prebiehajúcom výberovom konaní na riaditeľa BKIS

Výberový proces na post riaditeľa Bratislavského kultúrneho a informačného strediska vyvoláva mnohé vášnivé diskusie. Výhrady k tomu, či postup, ktorý bol zvolený, je naozaj transparentný, alebo nie, prichádzajú z rôznych strán. Je zrejmé, že v každom výberovom konaní sú uchádzači, ktorí sa dostanú až do užšieho výberu (teda majú nádej byť zvolení) a vyhrá len jeden z nich. To potom zvyčajne vzbudzuje nespokojnosť tých kandidátov, ktorí nevyhrali. A tí môžu napádať samotný výberový proces aj z osobných dôvodov, kvôli sklamaniu zo svojho neúspechu.

Preto som sa najprv potreboval presvedčiť, či výhrady, ktoré sú prezentované, tentokrát nie sú práve takéhoto charakteru. Či ide o naozaj objektívne pomenovateľné dôvody, ktoré transparentnosť procesu výberu spochybňujú, alebo len o ukrivdené reakcie z tábora neúspešných kandidátov. Čo sa vlastne stalo ?

14. februára 2020 sa uskutočnilo výberové konanie na riaditeľa Bratislavského kultúrneho a informačného strediska BKIS. Inštitúcie, v ktorej zriaďovateľskej pôsobnosti je napríklad Mestské divadlo DPOH, komorný orchester Capella Istropolitana, Spevácky zbor mesta Bratislavy, Koncertnej siene Klarisky a pod. Na základe predložených podkladov, životopisov, vystúpení uchádzačov a hodnotenia komisia hlasovaním odporučila na túto pozíciu hygieničku Katarínu Hulíkovú – osobu bez zázemia v kultúrnej sfére.

Včerajšie vydanie denníka SME vo svojej regionálnej sekcií Bratislava (v článku ktorý rieši paralelný problém v inom výberovom konaní) sa zmieňuje aj o výberovom konaní na riaditeľa BKIS:

“Aj pri tomto výberovom konaní nasledovala snaha spochybniť transparentnosť výberu tým, že bolo poukazované na to, že skupina poslancov bez hlasovacieho práva nebola prítomná pri záverečnej porade a vyhodnotení jednotlivých hlasovaní členov komisie. K námietke je potrebné povedať, že pokiaľ ide o neúčasť skupiny poslancov bez hlasovacieho práva pri záverečnej porade komisie, tento záverečný akt komisie aj v zmysle rokovacieho poriadku nie je otvorený. Aj takýmto spôsobom je zabezpečené, aby členovia komisie rozhodovali len na základe svojich individuálnych hodnotení z predošlých kôl výberového konania a vylúčilo sa ovplyvňovanie alebo prípadný tlak zo strany iných prítomných – informovalo hlavné mesto”.

Zaujímalo ma teda, či sú dôvody spochybňovania výberového konania relevantné. Prvý dôvod bol už spomenutý – nepripustenie poslancov ako pozorovateľov pri vyhodnocovaní kandidátov. Je však potrebné vedieť, či táto skutočnosť naozaj je, alebo nie je porušením pravidiel, keďže mesto prostredníctvom novín už vopred informovalo, že takýto krok je v poriadku.

Správny postup stanovuje Rokovací poriadok výberovej komisie.  Ten bol dňa 02.08.2019 zverejnený na stránke magistrátu a následne bol v júli 2019 aktualizovaný. Rozdiel medzi pôvodnou verziou a aktualizovanou je aj ten, že podľa pôvodnej verzie mala komisia odporučiť primátorovi až dvoch uchádzačov (článok 5 bod 2) a podľa novelizovanej verzie už len jedného. Aktualizovaná verzia rokovacieho poriadku z júla 2019 je prístupná na webe TU.

Každý sa tak môže sám presvedčiť, čo je v ňom uvedené. Definujú sa tam dva rôzne právne pojmy: pojem výberový proces a pojem výberové konanie. Znejú podobne, ale neznamenajú to isté. V ich nebadanej zámene spočíva celý trik.

Výberový proces je definovaný v preambule rokovacieho poriadku v znení:

“Tento rokovací poriadok pre výber členov predstavenstiev obchodných spoločností s majetkovou účasťou Hlavného mesta SR Bratislavy (ďalej len „mesto“) a riaditeľov príspevkových a rozpočtových organizácií mesta (ďalej len „rokovací poriadok“) upravuje pravidlá a spôsob rokovania výberovej komisie pri výbere členov predstavenstiev obchodných spoločností s majetkovou účasťou mesta a riaditeľov príspevkových a rozpočtových organizácií mesta (ďalej len „výberový proces a „výberová komisia“)”.

Výberové konanie  je definované v článku 3 bod 1) písmeno c)  nasledovne: “V treťom kole sú uchádzači neverejne a verejne vypočutí výberovou komisiou (ďalej len „výberové konanie“)”.

Z uvedených definícií je zrejmé, že výberové konanie je v podstate len vypočutie uchádzačov komisiou a výberový proces je úplne celý proces výberu kandidátov od podania prihlášok až do schválenia víťaza – teda konanie od úplného začiatku až do úplného konca.

Čo teda hovorí rokovací poriadok o účasti pozorovateľov? Hovorí o tom len článok 2 bod 3 Rokovacieho poriadku, kde je uvedené: “Pozorovatelia nominovaní mestským zastupiteľstvom na základe dohody poslaneckých klubov majú právo zúčastniť sa výberového procesu bez možnosti klásť otázky alebo vyjadrovať sa či inak komentovať priebeh výberového procesu počas samotného výberového procesu.” 

Je teda zrejmé, že poslanci majú právo sa zúčastniť výberového procesu a nie iba výberového konania. Majú teda právo zúčastniť sa ktorejkoľvek jeho časti a teda nepochybne aj vyhodnocovania kandidátov, čoho sa aj domáhali. 

Hlasovaním komisie im to však bolo znemožnené. Odhlasovanie zákazu účasti poslancov na prideľovaní bodov jednotlivým kandidátov je teda v priamom rozpore so schváleným rokovacím poriadkom a rovnako v rozpore s tým, ako o tom magistrát informoval vo včerajšom vydaní denníka SME. Keďže link na rokovací poriadok je súčasťou tohoto článku, môže sa každý presvedčiť sám.

V tomto momente si niekto môže položiť otázku, či toto je naozaj až tak podstatná procesná chyba, aby malo zmysel o tom písať celý článok? Odpoveď vyplynie z nižšie uvedeného.

Pozorovateľmi, ktorí sa domáhali účasti na vyhodnocovaní uchádzačov, boli oficiálni zástupcovia poslaneckých klubov, teda nie len nejakí náhodne vybratí poslanci. Konkrétne nimi boli Jozef Krupa, Peter Lenč, Vladimír Dolinay, Matej Vagač, Ľuboš Krajčír a Soňa Svoreňová. Ako mi povedal jeden z nich, prítomnosti na vyhodnotení sa domáhali hlavne preto, lebo mali podozrenie, že víťazná kandidátka je stanovená vopred a chceli počuť, ako bude odôvodnené, prečo práve ona získa najviac hlasov.

Ja sám si neviem vyhodnotiť či takéto tvrdenia majú oporu, ale čo si vyhodnotiť viem, je predstavený program jednotlivých kandidátov. Zadaním pre každého kandidáta bolo predložiť a vypracovať víziu rozvoja BKIS.

V zadaní distribuovanom uchádzačom bolo uvedené:  “Uchádzač/ka je povinný/á poskytnúť vypracované zadanie najneskôr 7 dní pred termínom výberového konania, na ktorom bude mať maximálne 15-minútový priestor prezentovať a obhájiť svoju víziu pred výberovou komisiou a verejnosťou. Výberová komisia a verejnosť budú môcť klásť otázky uchádzačovi/čke (nielen) vo vzťahu k prezentovanému materiálu.”

Uchádzači mali teda svoje projekty predložiť najneskôr 7 dní pred zahájením konania teda do 7. februára 2019, čo im bolo oznamované mailom. Jeden z uchádzačov tento mail nedostal (zistilo sa, že omylom nebol z magistrátu odoslaný jemu, ale magistrát ho poslal sám sebe) a tak mu bola lehota predĺžená o dva dni do 9. februára, aby mal aspoň trochu rovnaké podmienky na vypracovanie materiálu ako ostatní (aj tak mal na prípravu len 5 dní a ostatní 7).

Screenshot: Magistrát posiela nie kandidátovi, ale sám sebe oznámenie, dokedy má kandidát odovzdať projekt

Keďže projekty uchádzačov nebolo možné zverejniť na web stránke, kým nebude odovzdaný aj posledný z nich (aby sa kandidáti nemohli vzájomne “inšpirovať”), a traja uchádzači mali lehotu na odovzdanie do 7. februára a jeden do 9. februára, všetky štyri projekty preto boli súčasne zverejnené na webe až 10. februára.

Zo zverejnených projektov potom vyplynulo, že víťazná uchádzačka ako jediná nedodržala stanovený termín, nakoľko na jej odovzdanom projekte bol naskenovaný podpis s dátumom 9. februára – teda dva dni po dátume, dokedy ho mala zaslať.

Ani to však nebolo všetko. Deň pred vypočutím (teda šesť dní potom, ako mala uzávierku na odovzdanie svojho projektu a tri dni potom, ako projekty ostatných kandidátov boli zverejnené na webe) bolo víťaznej uchádzačke umožnené svoj projekt ešte aj nahradiť úplne iným. V tomto novom projekte už nie podpis ani už žiadny dátum, prezrádza ju však web stránka, na ktorej boli materiály výberového konania zverejňované, kde v strednom stĺpci dole pri RP Hulíková dodnes svieti dátum poslednej vykonanej zmeny – štvrtok 13. februára 2020.

Link na stránku  je TU

Tu je screenshot stránky:

Ani toto ešte nebolo pre mňa presvedčivým argumentom, hoci rozumiem tomu, že odovzdanie materiálov malo fixne stanovený termín najmä preto, aby sa všetky projekty mohli naraz zverejniť na webe a aby žiaden z uchádzačov v čase odovzdávania svojho materiálu nepoznal projekty ostatných a nemohol svoj dodatočne vylepšovať. Víťaznej kandidátke bolo umožnené svoj projekt zmeniť aj po zverejnení ostatných, čím bola jednoznačne zvýhodnená.

Vrátim sa ale naspäť k podstate – k zadaniu. Uchádzači mali odprezentovať svoju víziu. Zadanie konkrétne požadovalo: “1. rámcovo popísať víziu rozvoja BKIS s dôrazom na: – nové smerovanie inštitúcie, rolu BKIS ako súčasti mestom zriaďovanej kultúrnej infraštruktúry, jej postavenie a špecifiká.  2. zasadiť víziu do kontextu života mesta: – popísať akú rolu má organizácia v budúcnosti zohrávať v spoločenskom živote mesta; – Zaujíma nás Vaša vízia smerovania organizácie.”

Traja uchádzači svoju víziu pripravili a odprezentovali, jedine víťazná uchádzačka vo svojej prezentácii uviedla:

 „Nemyslím si, že mesto asi očakáva od človeka ako som ja, že príde a bude mať hotovú víziu…ak je to tak, tak asi nebudem ja tu na správnom mieste…“  „…čiže pre mňa a za mňa v podstate… snaha priniesť nejakú ucelenú víziu v tejto fáze je ešte len niečo, čo si myslím, že bude vznikať …“ „…tu mám nejaký súpis opäť skôr nápadov ako myšlienok, kde by som videla ten priestor… akože … akoby na konkrétne kroky… ale stále si myslím, že v tejto fáze je to priskoro a je to vytrhnuté z kontextu…“

Z vypočutia všetkých kandidátov je urobený obrazový záznam (trvá asi hodinu) a je na prvom videu, záznam len z vystúpenia len víťaznej uchádzačky je na druhom videu nižšie:

https://m.youtube.com/watch?v=maLZDVNGMIo&time_continue=6296,

 

Na záver svojej prezentácie víťazná uchádzačka s humorom dodala: „Mám veľa topánok na vysokých podpätkoch a nemám veľa príležitostí, kam ich nosiť, takže možno táto funkcia by ich priniesla“.

Bol to z jej strany samozrejme pokus o bonmot, sama vyslovene povedala, že to hovorí len na odľahčenie situácie, tak som to tak aj vnímal. Avšak neviem, či je to až tak vtipné v kontexte toho, že na otázku koho by z umeleckej obce prizvala k svojim projektom, nevedela počas prezentácie vymenovať jediného režiséra, alebo umelca, ktorého meno by poznala.

Vo svojich materiáloch náčrtovo prezentovala predstavu, že by priestor kostola Klarisiek chcela premeniť na knižnicu alebo na podobné miesto akým je dnes Stará tržnica.

Pritom Klarisky sú vďačne využívanou koncertnou sieňou, ktorej prebudovaním na knižnicu by mesto prišlo o jeden z obľúbených koncertných priestorov. A hlavne knižnica v Klariskách je zbytočná, priamo na ulici kde sa Klarisky nachádzajú sídli niekoľko oddelení Mestskej knižnice, vo vedľajšej ulici je Univerzitná knižnica a obďaleč na Laurinskej ulici ďalšia.

Na túto tému som mal možnosť hovoriť s Matúšom Vallom a predsedom výberovej komisie Jakubom Kmeťom. Zaujímalo ma, čo konkrétne pre nich znamená pojem transparentný proces a či ich víťazná kandidátka svojou prezentáciou presvedčila.

Matúš Vallo vystúpenie víťaznej kandidátky naživo ani zo záznamu nevidel. Domnieva sa však, že zadanie splnila. Ostatní kandidáti podľa neho nepochopili zadanie, že BKIS má byť len servisnou organizáciou mesta.

Nepripustenie komisie obhajoval tým, že je to v súlade s rokovacím poriadkom a na moje konkrétne výtky, že to tak nie je, uviedol, že on sám rokovací poriadok pripravoval a tak vie, ako to pri jeho tvorbe bolo myslené. Proces výberu považuje za transparentný, nakoľko všetky ostatné výberové konania, ktoré mesto robí, idú presne podľa identického manuálu. Podobný sa používa aj inde vo svete.

Akoby tých problémov okolo tohoto výberového konania nestačilo, vynoril sa aj ďalší. Členovia komisie zrejme nedodržali povinnosť mlčanlivosti, ktorou sú viazaní. Na Facebooku sa zo strany pre mňa veľmi dôveryhodných osôb (na oboch stranách diskusie) voľne debatuje o tom, čo konkrétne uviedla víťazná kandidátka vo svojich neverejných podkladoch (t.j. že sa pozná s Matúšom Vallom).

Problém samozrejme nie je v tom, že sa s ním dobre pozná, to predsa nikoho nediskvalifikuje z vykonávania akejkoľvek funkcie, problém je skôr to, že ak túto skutočnosť víťazná kandidátka uviedla v neverejných materiáloch s ktorými sa oboznámili členovia komisie a tí sú viazaní mlčanlivosťou, nemôžu takéto informácie vynášať von tretím osobám. Také konanie je potom „trasparentné“ až príliš, keď všetci vedia aj to, čo vedieť nemajú.

 Printscreen z Facebookovej diskusie o tom, čo bolo v neverejných podkladoch

„Približne pred rokom mestskí poslanci jednohlasne schválili nové, otvorené pravidlá, podľa ktorých vyberajú ľudí na vedúce pozície do mestských firiem a organizácií. Uchádzači o tieto funkcie prechádzajú viackolovým výberom, v ktorom detailne rozoberú ich životopisy, referencie, skúsenosti, profesionálnu integritu. Verejnosť sa k nim môže vyjadrovať, upozorňovať na možné konflikty záujmov. V rámci výberu sú verejne vypočúvaní. Celý priebeh výberových konaní, spolu so životopismi uchádzačov, plánov, ktoré chcú vo funkcii urobiť, ako aj podrobných zápisníc z výberových konaní vrátane bodového hodnotenia následne zverejnia“ – uvádza sa vo vyššie citovanej prílohe denníka SME.

Odporúčam preto pozrieť si video z vypočutia jednotlivých kandidátov a najmä prezentáciu víťaznej kandidátky, aby si každý mohol urobiť obraz, kam sa – aj podľa novo schválených pravidiel – dá až dopracovať. Transparentnosť totiž vôbec neznamená odbornosť.

Podčiarknuté a zhrnuté do troch viet, situácia v tejto chvíli vyzerá takto: Konkurz vyhrala uchádzačka, ktorá ako jediná nepredložila víziu a teda nesplnila zadanie. Uchádzačka, ktorá sama na priloženom videu prezentuje, že víziu nemá, ale bude ju hľadať. Bolo jej umožnené svoj projekt na webe zmeniť šesť dní po záverečnom termíne, keď už sa mohla oboznámiť s projektami ostatných kandidátov a ten svoj doplniť. Ani svoj pôvodný program pritom neodovzdala načas, nakoľko bol datovaný 9. februára a termín mala do 7. februára. Počas prezentácie nevedela vymenovať jediného človeka z kultúry, ktorého by oslovila na spoluprácu. Vzdelaním je hygienička.

Práve pre všetky tieto skutočnosti komisia zložená zo zástupcov poslaneckých klubov chcela byť pri odôvodňovaní hlasovania. Práve pre toto chceli počuť, na čom kandidáti, ktorí neuspejú, stratia svoje body. Ako už bolo povedané, zástupcovia poslaneckých klubov nakoniec neboli k tomuto aktu pripustení s odôvodnením, že na to nie je nárok, avšak schválený rokovací poriadok priložený o niekoľko odstavcov vyššie v článku 2 bod 3 hovorí presný opak.

BKIS je organizácia, ktorá vplýva výraznou mierou na kultúrny život Bratislavy. Jednou z požadovaných úloh nového riaditeľa je vypracovať koncepciu BKIS pre horizont 5 rokov, ktorá bude obsahovať umelecký koncept (dramaturgický plán). Je správne, že organizáciu má viesť človek bez skúseností, odbornosti a kontaktov z kultúry? Ako potom tento dramaturgický plán bude schopný vypracovať?

Printscreen: požiadavka na nového riaditeľa BKIS  –  dramaturgický plán na horizont 5 rokov

Primátor Vallo mi povedal, že som si zle vyhodnotil skutočnosť, že pani Hulíková nevedela vymenovať nikoho z kultúry. Organizovala v minulosti mnohé eventy (napr. s Tatrabankou) a má plný diár vizitiek a kontaktov na rôzne osobnosti.

Toto je ale práve samotný kameň úrazu. Vzhľadom k všetkým vyššieuvedeným okolnostiam sa obávam, že jej kontakty sú skôr smerom na predstaviteľov šoubiznisu, než na predstaviteľov umeleckej obce. Otázka je, či televízne hviezdy, populárni moderátori a rôzne celebrity sú vlastne oprávnene vedení v kolónke kultúra. A taktiež, či organizácia eventov je tá správna „kultúra“, ktorú má produkovať mesto. Na to predsa nepotrebuje dramaturgický plán ani umelecký koncept.

Jednoducho, obávam sa, či sa kultúra v ponímaní mesta vlastne nezamieňa so šoubiznisom. A to mi na tom celom vadí oveľa viac, než rôzne procesné pochybenia.

Peter Bleha

Teraz najčítanejšie

Do Re Mix

Flash news, recenzie a publicistika zo sveta vážnej hudby, opery a baletu