Denník N

Jidiše kop – tvorivé myslenie v židovskej tradícií

Počas celých stáročí museli Židia čeliť prenasledovaniu a okolnostiam, ktoré vôbec neboli priaznivé. Ale nepoddali sa, naučili sa prekonávať ťažkosti. Získali schopnosť nájsť východisko zo zdanlivo beznádejnej situácie. Tento ich prístup k životu a tvorivosť, viedli k vzniku dômyselného a dôvtipného pohľadu na svet.

Je to jedinečná schopnosť zvrátiť vývoj situácie. V okamihu, kedy sa iní vzdali nádeje, tento prístup k životu umožňuje zostať v „hre“, zvrátiť situáciu vo svoj prospech a uspieť v okamihu, kedy sme pritlačení k múru. Vyžaduje to však vzdať sa zaužívaného spôsobu myslenia a nachádzať možnosti tam, kde sme doteraz žiadne možnosti nevideli. Židia sa naučili brániť tak, že svoju situáciu prehodnocujú zo všetkých strán, aby objavili úžasné možnosti, ktoré ponúka. A vďaka tomu prejavujú neuveriteľnú schopnosť prežiť a dosiahnuť úspech. Základom je nevzdávať sa, neriešiteľnosť situácie je len prechodný stav, ak nebudeme konať zbrklo, odhalíme možnosti, ktoré ostatným ostali skryté. Ak začneme situáciu vnímať inak, dokážeme objaviť východisko. V kabalistickej tradícií nachádzame tvrdenie, že skutočnosť sa skladá z vrstiev – podobne, ako cibuľa. A lúpaním cibule vrstvu po vrstve, lepšie pochopíme skutočnosť, ako keď odlúpneme len jednu vrstvu – a získame len jeden pohľad na situáciu. V skutočnosti možno nájsť štyri vrstvy (svety): zjavná oblasť toho, čo zjavné; skrytá oblasť toho, čo je zjavné; zjavná oblasť toho, čo je skryté a skrytá oblasť toho, čo je skryté.

Informácia – zjavná oblasť toho, čo je zjavné

V tomto svete sú skutočnosti zrejmé a hmatateľné. Je tu toľko svetla, že by sme museli byť slepí, aby sme nevideli riešenie. Pre ľudský rozum je ľahké obsiahnuť túto oblasť. Ale je tu riziko, že si budeme myslieť, že to čo je jasné, je všetko – celá a úplná skutočnosť.

To čo je zjavné, je len časť pravdy, časť skutočnosti. A dáva nám podnety, aby sme objavovali ďalšie rozmery skutočnosti. Je dôležité, získať tu istý odstup a porozumieť miestam, ktoré sú na prvý pohľad skryté. Ak sa neuspokojíme s tým čo poznáme, ale budeme skúmať neznáme prvky, dokážeme pozerať na problém v novom svetle.

Systém myslenia a poznania na tejto rovine, možno prirovnať k ľuďom, ktorí skúmajú texty a snažia sa dostať k originálom, ktoré sú očistené od rôznych zásahov – teda dostať sa čo najbližšie k samotnej podstate (pravde). Tento text nám hovorí niečo dôležité, to čo je podstatné, ale to nie je celá skutočnosť, v tajomstve a v skrytosti (to čo text nehovorí) sa nachádza to, čo je tiež dôležité (podstatné) a často mení celý význam.

Jednou z typických vlastností Židov, je odpovedať na otázku otázkou. Otázka môže dať otázke novú hĺbku a zároveň ju zodpovedať. Otázka môže pomôcť vyjasniť problém. Kvalita odpovede je daná schopnosťou rozlíšiť medzi otázkou a odpoveďou. Otázka môže v sebe obsahovať väčšiu časť odpovede, než samotná odpoveď a zároveň odpoveď môže v sebe obsahovať väčšiu časť otázky, než samotná otázka. Je dôležité poznať aj kontext toho, čo je povedané. Nemožno pri tom z očí stratiť podstatu, ale vďaka prekračovaniu toho, čo nám hovorí samotný text, dokážeme pochopiť skutočný význam.

Skôr než budeme prekračovať hranice toho, čo je zjavné, musíme poznať doslovný význam toho, čo je zjavné. Treba urobiť všetko pre to, aby sme tento význam odhalili a pochopili. Bez neho by sme neskôr mohli stratiť prehľad. Musíme sa učiť odpovedať na otázku tak, aby táto otázka prvú otázku obohatila a prehĺbila. Keď sa stretnete s problémom, s ktorým si nebude vedieť dať rady, začnite si klásť otázky. Vďaka tomu spoznáte to, čo je zrejmé. Otázky vám pomôžu odhaliť podstatu problému, do najmenších detailov. Táto rovina je dôležitá. Ak však nebudeme ochotní ju prekročiť, chápať veci novým spôsobom, neobjavíme nové možnosti. Budeme veci vnímať len doslovne a v zabehaných schémach. Keď však prekročíme tieto hranice, lepšie porozumieme svetu okolo nás a ľahšie sa s ním vyrovnáme.

Naša myseľ vidí, počuje a chápe tak, ako si ju usporiadame. Predsudky a prijaté schémy myslenia, ovplyvňujú našu schopnosť uchopiť podstatu pravdy (problému). Ak sa necháme nimi zviazať, nikdy nepochopíme skutočnosť. Je to rovnako ťažké, ako zmeniť zaužívané spôsoby správania. Sme pútnikmi, potrebujeme pochopiť podstatu toho, čo je zjavné (napr. podstatu toho, čo nám hovorí text), ale potom musíme ísť ďalej, skutočný a hlbší význam môžeme nájsť len vtedy, ak prekročíme prah toho, čo je isté (zjavné).

Keď opustíme zaužívané formy myslenia, keď začneme klásť otázky a byť tvoriví, dokážeme objaviť skutočnú podstatu. V oblasti toho čo nepoznáme, sa skrýva odpoveď. A aby sme túto oblasť preskúmali, nesmieme sa uspokojiť s tým, čo nám ponúka rozum, ako jediné riešenie. Poznanie nie je statické, ale dynamické. Svet sa neprispôsobuje nášmu mysleniu – keď chceme pochopiť svet, musíme prispôsobiť svoje myslenie svetu. Musíme byť otvorení pre nové veci, len tak dokážeme prehlbovať svoje poznanie a dosiahnuť skutočnú múdrosť.

Rozdiel medzi úspešným a neúspešným žiakom je ten, že zatiaľ čo neúspešný žiak sústreďuje svoju pozornosť na daný problém, úspešný žiak sa snaží pochopiť problém v rámci celého kontextu. A tak je to aj pri hľadaní pravdy a riešení problému. Zodpovedať otázku a vyriešiť problém dokážeme len vtedy, keď si uvedomíme, čo všetko ešte nepoznáme. Musíme sa naučiť z toho čo je zjavné, vypichnúť to podstatné, čo nám umožní spoznať to, čo je nám zatiaľ skryté.

Radi sa necháme strhnúť jednoduchými riešeniami a tým, čo nám napadne ako prvé. Ale skutočná múdrosť ide do hĺbky. Máme radi túto jednoduchosť a jasnosť riešení, lebo nám dávajú pocit istoty a bezpečia. Pokiaľ sa nebudeme snažiť pochopiť problém v celom kontexte, potom naše poznanie nebude vnášať svetlo do celého problému, ale nás bude oslepovať.

Hľadanie odpovedí je interaktívny proces, musíme zvažovať celú skutočnosť a hľadať tú najlepšiu odpoveď.

Porozumenie – skrytá oblasť toho, čo je zjavné

Skrytá oblasť toho, čo je zjavné, je to – čo je zjavné, ale prekryté tým čo je zjavné a tak je to skryté. Ako keď pochopením textu odhalíte pravdu, ktorá sa skrýva za tým všetkým (kontext). Napriek tomu, keď objavíme túto skrytú oblasť, sme často prekvapení a pýtame sa, ako je to možné, že sme si to doteraz nevšimli. Odhaliť túto skrytú oblasť, nám často pomáhajú príbehy a prirovnania, ktoré nás učia objaviť nový rozmer skutočnosti.

Táto rovina stojí na podobnosti. Ako keď prečítaný text porovnávame s inými a vďaka tomu v ňom objavujeme nové a nové skutočnosti. Na tejto rovine nejde o proces abstrakcie a hľadanie všeobecných vecí. Snažíme sa vnímať odlišnosti a vďaka podobnosti odhaľovať ich význam.

Porovnávanie nám pomáha objaviť aj tie najmenšie detaily, ktoré by ináč ostali skryté. A nie je to jednoduché. Je ľahšie objaviť podobnosť, než odlišnosť. Ale cez podobnosť máme odhaľovať odlišnosť, teda to, čo je často skryté. Pokiaľ sme schopní veci porovnávať, dokážeme odhaliť nové skutočnosti.

V oblasti toho, čo je zjavné, poznáme to, čo je. V skrytej oblasti toho, čo zjavné, odhaľujeme to, čo je podobné. A toto porovnanie nám odhalí viac, než všeobecná a objektívna skutočnosť. Tento spôsob myslenia neponúka praktický návod k riešeniu problémov, ale jeho užitočnosť je v tom, že mení náš pohľad, akým chápeme skutočnosť.

Pre Židov je typické, že ak utrpia stratu, snažia sa prehodnotiť situáciu. Vďaka tomu, že sa pozrú na situáciu z iného uhla pohľadu, dokážu utíšiť svoj žiaľ a naučia sa prijímať a zvládať podobné situácie. Vďaka tejto schopnosti dokážu objaviť niečo dobré aj v tom, čo väčšina ľudí označí ako zlé a neplodné.

Prehodnocovanie je tu kľúčové, pretože pri ňom objavujeme skryté stránky toho, čo je zjavné. Ak prijmeme skutočnosť, že pravda je hlbšia, než to, čo je zjavné, potom nás hľadanie riešenia môže obohatiť. To si však vyžaduje nemyslieť staticky, ale byť tvoriví. Nenechať sa ovplyvniť situáciou, ktorá nás spútala a ovplyvňuje naše myslenie. Musíme byť schopní získať odstup a z nadhľadu riešiť situáciu.

Ak dokážeme odhaľovať to, čo je skryté, zmení sa náš pohľad na to, čo je zjavné a získa to nový význam. Keď poznáme kontext, inak sa pozeráme na situáciu. Ak dokážeme situáciu prehodnotiť, potom dokážeme nájsť riešenia tam, kde by ich iní nehľadali.

Pravda nás môže klamať, teda pravda, ktorá je len na povrchu. Myslenie nemá len intelektuálny, ale aj citový a emocionálny rozmer. Pohybovať sa v tejto rovine, znamená byť nekonveční a tvoriví. Dokonca musíme byť schopní istej katarzie. Zachovať si chladnú hlavu v okamihu, kedy sa všetko rúca a nepodľahnúť tlaku a emóciám, to vyžaduje istú askézu a odolnosť.

Kým v zjavnej oblasti toho, čo je zjavné, dokážeme skutočnosť uchopiť bežným a zaužívaným spôsobom myslenia, tak v skrytej oblasti toho, čo je zjavné, získame predstavu o tom, čo všetko o skutočnosti ešte nevieme. Ale skrytá oblasť nás posúva ďalej. Vďaka nej môžeme zistiť, že skutočnosť je úplne iná, než sme si pôvodne mysleli.

Nie je dôležité len pamätať si podstatu, z ktorej vychádzame a analyzujeme možnosti, ktoré máme, ale aj nezabudnúť na cieľ, pre ktorý hľadáme pravdu a riešenie problému. Ak sa naučíme mať cit pre to, čo je skryté, nielenže dokážeme hlbšie poznávať pravdu, ale dokážeme byť citlivý na pretvárku ľudí. Z ich slov proste vycítime, že klamú.

Domnievame sa, že dokážeme zakryť a zamaskovať svoje city, myšlienky a sklony. Ale nie je to tak. Čím viac sa snažíme zakryť skutočnosť, tým viac vypláva na povrch. Odovzdávame medzi sebou také množstvo informácií, že nedokážeme zamaskovať, čo sa naozaj deje a čo prežívame.

Porozumieť tomu, čo nechápeme, nám môžu napomôcť aj paradoxy. Paradox nám môže ponúkať nadbytočnú informáciu, ale aj poukazovať na vnútorný rozpor. Aj irónia nám pomáha vnímať skrytú oblasť toho, čo je zjavné. Byť schopný irónie, znamená vnímať bezprostrednú skutočnosť z istého odstupu, hoci s iróniou je spojené aj zveličovanie. Niekedy nám pomáha mlčanie odhaliť to, čo je skryté. Niekedy mlčanie ponúka lepšiu odpoveď, než vyslovené slová. Schopnosť mlčať a predovšetkým mlčať v pravý okamih, je výsadou veľkých ľudí. A skrytú oblasť toho čo je zjavné, nám pomáhajú odhaľovať predpovede, ktoré majú v sebe istú citlivosť.

Ak máme rozvinutú predstavivosť, potom dokážeme objavovať to, čo je skryté. Veľmi dobre totiž chápeme, že skutočnosť sa skladá z niekoľkých vrstiev. To čo je zjavné, nás odkazuje na to, čo je skryté a to čo je skryté, nám pomáha lepšie pochopiť to, čo je zjavné.

Múdrosť – zjavná oblasť toho, čo je skryté

Či už ide o zjavnú oblasť toho, čo je zjavné, alebo skrytú oblasť toho, čo je zjavné, ide o oblasť, ktorú možno pochopiť – ide o vedomé procesy. Ale v oblasti, ktorá je skrytá, či už ide o zjavnú oblasť toho, čo je skryté, alebo skrytú oblasť toho, čo je skryté, potrebujeme nový prístup. V oblasti skrytosti, totiž nie je možné, tak ľahko odlíšiť veci. Aj tu síce existujú isté formy, ktoré možno uchopiť, ale sú menej stále.

Tieto formy sa nám často odhalia, ale len na okamih. Poznatky, ktoré tu získame, pochádzajú z toho, čo sme dokázali uchopiť v ten okamih, kedy sa skryté zjavilo. Porozumieť tejto oblasti je ťažké, pretože je ťažké odlíšiť pravdu od prostredia, v ktorej sa nachádza. Máme problém uchopiť kontext. Je to akoby sme v obraze, ktorý tvoria milióny bodiek, hľadali obrys nejakej veci. Táto oblasť nám však pomáha riešiť neriešiteľné.

Zjavná oblasť toho, čo je skryté, je oblasťou, kde panuje intuícia. Poznáme rozdiel medzi informáciou (zjavná oblasť toho, čo je zjavné) a porozumením (skrytá oblasť toho, čo je zjavné). Je tu teda rozdiel medzi žiakom (neúspešným), ktorý sústredí pozornosť na problém a žiakom (úspešným), ktorý pochopí jeho kontext.

V oblasti múdrosti, teda v zjavnej oblasti toho, čo je skryté, však nestačí si uvedomiť, čo nepoznáme, pretože to čo nepoznáme, musíme v tejto oblasti využívať viac, než to čo poznáme. Intuícia nie je spojená s racionálnym myslením. V tejto oblasti, kde je potrebné objaviť spojitosť prvkov, ktoré na prvý pohľad k sebe nepasujú, je intuícia nesmierne dôležité. Musíme byť naivní, iracionálni, blázniví, aby sme v tejto oblasti dokázali objavovať skutočnosť.

Do skrytej oblasti vstupujeme vďaka skúsenosti a vďaka skúsenosti sme schopní vnímať túto oblasť. Súvislosť medzi dvoma vecami, tu nie je zrejmá. Je ukrytá hlboko, v pokladnici vedenia. Psychoterapia ukazuje, že prepojenosť skutočnosti a tejto oblasti, naozaj existuje.

Poznávať v tejto oblasti, však môžeme len vďaka obrátenému mysleniu. Tým, že k odpovediam priradíme dobré otázky. Každá odpoveď je spojená s nespočetným množstvom otázok, musíme ich všetky poznať a preskúmať. Tieto odpovede nám nepomáhajú porozumieť niečomu jasne. Cieľom tohto myslenia je nájsť správne otázky. Takýmito otázkami sa zaoberá psychoanalýza. V oblasti, kde nič nemá pevnú podobu, odpoveď nie je dôležitá. Dôležitejšia je otázka, ktorá predstavuje niečo určité. Je to obrátený vzťah medzi príčinou a dôsledkom. Príčina je tu daná dôsledkomOdpoveď vedie k otázke.

Intuitívna oblasť má veľa podôb. Podľa Bubera príbeh o Adamovi a Eve má oveľa hlbšie posolstvo, než sa bežne hovorí. Keď zakúsili chuť zakázaného ovocia, otvorili sa im oči, začali vnímať rozporuplnosť a dvojznačnosť vecí. Nešlo tu o rozlišovanie medzi dobrom a zlom, teda získanie morálnych kritérií, ale o citlivosť k rozporom. A Boh si želal, aby táto rozporuplnosť ostala skrytá, pretože jej uvedomenie si, je veľmi bolestivé. Pravdu je možné „mať“ rôznymi spôsobmi. Teda existuje viacero ciest k pravde a viacero spôsobov, ako ju uchopiť a interpretovať. V oblasti toho, čo je zjavné v skrytosti, je veľmi ťažké uchopiť pravdu, aj to len vďaka schopnosti obráteného myslenia.

Význam intuície je v tom, že keď príde, získame schopnosť využiť informácie zo skrytej oblasti. Schopnosti, ktoré používame v zjavenej oblasti, sú nám v skrytej zbytočné. Čím viac sa snažíme vidieť, tým menej vidíme, čím viac sa snažíme počuť, tým menej počujeme. Pre intuíciu je dôležité srdce. A preniknúť do srdca, znamená prepožičať skrytému (ktoré rozum nie je schopný obsiahnuť), zjavnú podobu. Musíme teda počkať, kým sa nám ukážu odpovede, ktoré nás privedú k otázke. Nechať odpovede, aby krúžili okolo srdca, ktoré vďaka intuícií, ukáže na správnu otázku. Treba dať veciam voľný priebeh.

Procesy ktoré prebiehajú v intuitívnej oblasti, nemôžeme podriadiť procesom, ktoré prebiehajú v racionálnej oblasti, ani ich nimi ovládať. Snaha uplatniť logické postupy v tejto oblasti, celý proces zastaví. Lepšie spoznáme túto oblasť pomocou nezmyselnosti, než racionálneho uvažovania. Nezmyselnosť, to je schopnosť sústrediť sa na prostredie a nie na veci, ktoré v ňom existujú. Táto schopnosť nám pomáha uchopiť istý stav vedomia, ktorý je pred rozumom ukrytý.

Naivnosť nám tu pomáha pozrieť sa na problém z odlišného uhla pohľadu. Naivita nám pomáha porozumieť rôznym prostrediam, chráni nás pred tým, aby sme podľahli čisto racionálnemu pohľadu, aby sme sa snažili všetko uchopiť len svojím rozumom.

Prenikať do zjavnej oblasti toho, čo je skryté, môžeme buď pomocou toho, že prevrátime hodnoty (obrátené myslenie), alebo pomocou „nezmyselného“ uvažovania. Ako nástroj nám tu môže poslúžiť: naivita, pocity, predtuchy, sny, utkvelé obrazy, záhadné udalosti a zhody okolností. Vždy existuje spôsob (nástroj), ktorý nám umožňuje uchopiť to, čo je skryté. Aby sme správne porozumeli týmto informáciám, musíme byť skromní a uvážliví. Musíme vedieť ako s nimi narábať a uplatniť ich v zjavnej oblasti toho, čo je zjavné.

Zjavná oblasť toho, čo je skryté, je nesmierne dôležitá. Síce sa riadi zákonmi skrytosti, ale aj tak sa za určitých okolností dokáže prejaviť.

Úcta – skrytá oblasť toho, čo je skryté

V skrytej oblasti toho, čo je skryté, platí Pascalov výrok: srdce má svoje dôvody, ktoré rozum nepozná. Postupy založené na racionálnom poznaní, v tejto oblasti nenachádzajú uplatnenie. Akoby všetko bolo skryté a poznaniu neprístupné.

Ale aj skrytá oblasť toho, čo je skryté, umožňuje človeku odhaliť svoje tajomstvá. Do tejto oblasti môžeme vstúpiť len prostredníctvom skutkov. Naše konanie ovplyvňuje myslenie. Rozum môže obohatiť len skúsenosť – založená na pokuse a omylu. Táto skúsenosť, ktorá nie je racionálna, umožňuje poznanie toho, čo je skryté. Tento prevrátený vzťah medzi myslením a konaním, je jedna z najvýznamnejších myšlienok, ktorou židovská tradícia obohatila svet. Toto myslenie, tak odlišné od konvenčného myslenia, je jednou z príčin prenasledovania a agresie voči Židom.

Naše poznanie závisí na bytí, toto poznanie je alternatívou k racionálnemu poznaniu. Keď sa oddávame len racionálnemu poznaniu, strácame citlivosť k celej pravde. Ale vďaka vnímavosti, teda otvorenosti, možno preniknúť do oblasti, ktorá je rozumu nedostupná.

Aj v tejto oblasti tkvie tajomstvo poznania – v priraďovaní otázok k odpovediam. V konvenčnom myslení konanie prichádza po rozhodnutí. Tu je to naopak. Konanie predchádza mysleniu a ovplyvňuje ho. V skrytej oblasti nesmieme myslieť staticky. Pomocou konania (chýb a omylov), získavame poznanie o tom, čo je skryté a ťažko uchopiteľné. Keď sa dokážeme poučiť z vlastných chýb, dozvieme sa viac, než nám ponúkajú knihy a teórie. Túto múdrosť nezískavame teoretizovaním, ale svojím životom. Keď si uvedomíme, kde sme urobili chybu, pochopíme, čo sme urobili dobre a čo zle a nabudúce budeme problém riešiť inak. Pokým neurobíme dosť chýb, nevieme ako využívať vedomosti, ktoré sme získali teoreticky. To neznamená, že máme vyhľadávať chyby a omyly, ale tie, ktoré prídu, máme prijať ako príležitosť k obohateniu.

Nejde pri tom o obyčajné chyby, ktoré sú prejavom hlúposti. Ak človek, ktorý je neplavec sa vrhne do mora – je pochopiteľné, že sa utopí. Tu však ide o inú chybu – ktorá prichádza na základe vyčerpania všetkých racionálnych možností. Okamih, kedy máme skúsenosť, že nám náš rozum už neponúka žiadne riešenie. Židia ktorí unikali faraónovmu vojsku, racionálne zhodnotili všetky možnosti ktoré mali. A nenachádzali žiadne východisko. Vtedy sa otvorili novej skúsenosti – a prešli cez more…

Kľúčom k poznaniu skrytej oblasti, sú skúsenosti. A tie žiaľ, nie je ľahké odovzdať, pretože nie sú len informáciou, ale celým komplexom, ktorý zahŕňa všetky chyby a omyly, ktoré viedli k získaniu skúsenosti. Podstatu informácií získaných skúsenosťou, nedokážu pochopiť ľudia, ktorí tú skúsenosť nezažili.

Bez osobnej skúsenosti, nie je možné získať skutočné poznanieVedomosti sa nenachádzajú v rozumovej oblasti, ale v srdci, v oblasti citov a skúsenosti. K týmto vedomostiam neprichádzame vďaka mysleniu, ale vďaka skúsenosti.

V skrytej oblasti sa však nachádzajú miesta, ktoré nie sú zjavné. Sú to informácie, ktoré nechcú byť uchopené. A tak istotu a správnosť riešenia (úsudku), dáva viera. Táto istota nestojí na rozumových súdoch, ale pramení na celej škále logických systémov a v prázdnote, ktorá obklopuje všetky definície a všetko, čoho je naša myseľ schopná.

Skutočná múdrosť

Najväčším zo všetkých darov v rovine múdrosti, je schopnosť porozumieť a pochopiť (dáva jasnosť naším úsudkom o konkrétnych veciach); schopnosť počúvať, učiť sa a vyučovať (pomáha nám uchopiť vec v celom význame a vďaka tomu sme schopní odhaliť skrytú podstatu); schopnosť uchovávať a uskutočňovať (sú spojené s oblasťou, kde majú skúsenosti väčšiu cenu, než racionálne poznanie, vďaka nim sme schopní konať iracionálne); a schopnosť napĺňania (vďaka tejto schopnosti sa všetko, čo sme teoreticky preskúmali a prakticky vyskúšali, odrazí v našom správaní a konaní). Vďaka prepojeniu týchto schopností, myslenie prestáva byť abstraktné, stáva sa súčasťou nášho bytia, dosahujeme múdrosť.

Ak máme dostatok informácií, môžeme vyriešiť akýkoľvek problém, ktorý sa podobá tým, ktoré sme vyriešili. Ak máme schopnosť porozumieť, môžeme riešiť problémy, pri ktorých je dôležité vrátiť sa k pôvodnej otázke a prehodnotiť východiská. Ak sme múdri, môžeme sa spoľahnúť na intuíciu a na základe získaných skúseností – dokážeme zareagovať na problémy skôr, než nastanú. A ak máme dostatok úcty, môžeme vďaka svojím skúsenostiam presmerovať otázky inam. V prvom prípade vieme, čo poznáme; v druhom vieme, čo poznáme a vieme, ako veľa toho ešte nevieme; v treťom prípade poznávame to, čo sme doteraz nepoznali; a vo štvrtom nielenže poznávame to, čo sme doteraz nepoznali, no predovšetkým, ako veľa toho ešte musíme spoznať.

Najťažšie je dosiahnuť rovinu úcty, kde sa treba riadiť základnými princípmi a pravidlami života. Mať úctu, znamená dávať prednosť skutočnému životu. Táto schopnosť nám pomáha uvedomiť si, že množstvo problémov je bezvýznamných, a tak nemá význam sa nimi trápiť. Úcta nám pomáha prehodnotiť celú situáciu – vďaka čomu môžeme čas venovať dôležitejším veciam a vážiť si to, čo je naozaj dôležité pre náš život

.

Jidiše kop ponúka zaujímavý pohľad na svet – učí hľadať pravdu, pomáha rozlíšiť dôležité od bezvýznamného, vedie k tvorivosti, kladie dôraz na intuíciu, skúsenosť a predovšetkým múdrosť srdca. Pomáha prežívať život naplno, žiť v radosti a nádeji, pomáha vnútorne rásť a otriasť sa, aj z tých najťažších zlomov života. Tento prístup k životu, vyžaduje prijať skutočnosť – že pravda má niekoľko tvári a preto život vo svete je pestrofarebný, nie čiernobiely a to podstatné, aj tak poznávame srdcom. Je nesmierne vzácnou tradíciou, ktorá svojím významom presahuje hranice židovstva a stojí za povšimnutie. Ps.: už viete prečo je pre Židov typické, odpovedať na otázku otázkou?

Tomáš Hupka :)

Článok bol pôvodne uverejnený na blogu .týždňa.

Rabi Nilton Bonder pochádza z Brazílie. Študoval v Židovskom teologickom seminári v New Yorku. Napísal niekoľko kníh, pričom najznámejšie sú: Kabala peňazí, Kabala závisti a Kabala jedla. Kniha Jidiše kop sa stala podkladom pre tento článok…

Zdroj fotografie:

www. revstedtblog.com

Teraz najčítanejšie

Tomáš Hupka

Pred dvoma rokmi sme spolu s manželkou absolvovali kurz Manželské večery, ktorý vytvorili Nicky a Sila Lee. Pracovné podmienky mi neumožňujú rozbehnúť takýto kurz, preto by som rád o vzťahoch aspoň písal. Zároveň by som rád nadviazal na obdobie, kedy som o vzťahoch písal blogy na stránke .týždňa... Tom