Po Budajovi, Kňažkovi, Mečiarovi, Dzurindovi a Ficovi tu máme ďalšieho politika vodcovského typu

Nezradíme vás, na nás sa môžete spoľahnúť (heslo z volebných novín hnutia OĽaNO)

Matovič upútal na seba pozornosť už svojim prvým zvolením do Národnej rady SR v roku 2010. Prekrúžkoval sa zo 150. miesta na 4. Jeho prvým teatrálnym výstupom bolo oznámenie, že kamarát ho chcel podplatiť 20 miliónmi EUR, ak položí vládu Ivety Radičovej. Bol to bluf. O mesiac pohrozil odchodom z poslaneckého klubu SaS, ak sa body programu OĽaNO nedostanú do programu vlády. Bolo to vydieranie. Vzápätí bol z klubu SaS vylúčený, pretože zahlasoval so SMEROM. Bol to od neho podraz. V októbri 2011 hlasoval proti Eurovalu a tým aj za pád vlády Ivety Radičovej. Bola to nezodpovednosť.

Pred voľbami v roku 2012, už ako líder hnutia OĽaNO, poslal osobnosti z vlastnej kandidátky na detektor lži. Politici z OKS, KDS a niektorí nezávislí, odstúpili. Matovič to prehlásil za očistu hnutia a zo 150. miesta sa prekrúžkoval na 1. Od tej doby si buduje image buričského opozičného poslanca a výpočet jeho politických výstrelkov by bol siahodlhý.

V poslednom volebnom období sa stal najvýraznejším bojovníkom proti oligarchom a korupcii. Cielene medializoval korupčné kauzy spojené s členmi SMERU a koaličných strán. Na volebnú kandidátku, ako aj vždy v predchádzajúcich voľbách, naverboval nové osobnosti bez politickej minulosti a vyrazil do boja proti Robertovi Ficovi.

Úspešne zapracoval aj na svojich silných stránkach. Stále lepšie dokáže využívať svoj étos zaslúžilého bojovníka proti korupcii, svoju prirodzenosť, schopnosť spontánne a rýchlo reagovať, a najmä svoju kreativitu, s ktorou prekvapuje nielen protihráčov, ale i spojencov.

Naopak, na svojich zlých vlastnostiach, aj keď – ako sám vraví – o nich vie, nespravil nič. Zdá sa, že táto úloha je absolútne nad jeho sily. Zmeniť povahu a charakter asi ani nejde. A to je problém.

Kreatívny populista, akého sme tu ešte nemali.

Pozíciu šampióna pred blížiacimi sa voľbami má zaslúžene, ale fauly, ktorých sa na predvolebnom ihrisku dopúšťal, sú viac než varovné. Ako fanúšikom prodemokratického mužstva nám nevadí, že vie na hranici pravidiel faulovať protivníka a strieľať góly. Problém je v tom, že tento hrotový útočník sa má stať kapitánom. To, za čo ho obdivujú tribúny, teda za bojovnosť, ľstivosť, tvrdosť a individuálny ťah na bránku, nie je tým najdôležitejším, v čom má byť kapitán vzorom.

Futbalovo povedané, Matovič neprihráva, nebehá dozadu, nebráni, nepraje spoluhráčom a svoje ego uprednostňuje pred záujmom mužstva. Občas dokonca vypustí zápas. A vždy to spraví len vo svojom osobnom záujme. Potom dá z postu útočníka gól, takže sa mu kdečo odpúšťa.

Vo vlastnom hnutí je pravdepodobne samovládcom. Z 5 miliónov občanov Slovenska je len 45 členov OĽaNO. Orgány a štruktúra hnutia nie sú známe, stanovy hnutia na stránkach nenájdete. Žiadny novinár sa zasadnutia ich snemu nikdy nezúčastnil. Navonok to pôsobí, že výkonným orgánom sú tlačové konferencie lídra hnutia.

Nie je zverejnené na akých dohodách a záväzkoch stojí spojenie štyroch samostatných politických subjektov pod spoločnou značkou OĽaNO. Matovič nehrá podľa zvyklostí, nie je otvorený a vyhýba sa pravidlám. To nie je dobrá výbava pre premiéra. V programe však sľubuje otvorené vládnutie (kapitola A8).

Má najlepšie heslá a presne zacielené internetové stránky a predvolebné materiály. Dozvieme sa z nich 11 dôvodov, prečo voliť OĽaNO, ale o hodnotách, z ktorých program vychádza, vieme rovnako málo, ako o osobných hodnotách Igora Matoviča. Svojej dcére v klipe Pod žiarovkou odpovedal, že hodnotovo je konzervatívny, ekonomicky liberálny a v sociálnych veciach je socialista.

Uveriteľný je však len ako bojovník proti korupcii, lenže energiu k činom mu dáva vidina obdivu a záujmu verejnosti. Aj jeho nápady na spoločné iniciatívy, zjednotenie kresťanov, či permanentný okrúhly stôl pre stretnutia demokratov, sú orientované výlučne na voličov. Pre partnerov, ktorých akože oslovuje k spolupráci, sú to pasce, ktoré z nich robia úlovok geniálneho politického lovca Matoviča.

Čím mocnejší bude Matovič, tým viac bude ohrozená stabilita budúcej vlády.

Vláda s takýmto premiérom sa pre koaličných partnerov stane seriálovou únikovou hrou. Matovič bude hádzať bomby a zapaľovať požiare a oni budú unikať a zachraňovať nielen koalíciu a vládu, ale aj vlastnú česť, politickú kultúru a demokraciu.

Pokiaľ podpásovky partnerom doteraz neboli smrteľné, po voľbách to môže byť horšie.
Čo spraví s jeho charakterom volebný úspech a pocit moci? V Matovičovi sa môžu prebudiť „trumpovské“ syndrómy nesystémových riešení, búrania procedurálnych zvyklostí, posilňovania vlastnej pozície, stavania stále nových a lojálnejších figúr po svojom boku. Bude dodržovať koaličnú dohodu, ktorá by mu v tom bránila?

Nepošle vlastnú vládu ešte pred hlasovaním o dôvere povinne na detektor lži? Pre jeho obdivovateľov to bude super divadlo. Aké šialenosti v ňom skrsnú pri zasadaní rady Európy? Bude chcieť byť radikálnejším a reformnejším, než je Macron? Alebo naopak, nezlyhá v otázke migrantov pri stretnutí s Viktorom Orbánom ešte viac ako Fico?

Igor Matovič vrchovate naplňuje definíciu nespoľahlivosti. Nevieme podľa akých hodnôt sa orientuje, aké má pravidlá a netušíme, ako sa zachová v nepredvídateľných situáciách. Aj v bežnom politickom živote nikdy nevedno, či sa hrdinský vydá do boja na tú či onú stranu. Nedodržuje dohody, nerád ich dostáva, rád ich ale diktuje, i keď aj tie vlastné potom porušuje.

Na sieti má Igor fotografiu, na ktorej objíma svojich verných fanúšikov Jána Budaja a Milana Kňažka. Status k fotke znie: Mám týchto Pánov ráád… práve kúsok od miesta činu (SNP), kde nám vybojovali slobodu.

Áno, to je presne kategória politikov, ktorí túžia stáť na tribúnach, zažívať pocit hrdinov, chrliť bonmoty, vypúšťať heslá a „originálne“ nápady. Riadiť veci len sedliackym rozumom, rozhodovať autokraticky, obdivovať svoje rétorické schopnosti, obviňovať za svoje chyby druhých. Robiť zo zlyhaní omyly, alebo dokonca zásluhy. Omieľať „vlastnú pravdu“ hlava nehlava. V niečom Matovič tých dvoch presahuje a v niečom práve dostáva príležitosť sa im vyrovnať.

Ale ako jediný z nich dostane do rúk najvyššiu výkonnú moc v štáte. Moc, ktorá jeho zlyhania a nedokonalosti nekompromisne preverí. Zo všetkých huncúctiev, bláznovstiev, podpásoviek a hrdinstiev nakoniec zostanú len politické diletantstvo, avanturizmus a asi aj charakterové vady.

Čím mocnejší bude, tým to bude horšie.