Ako spraviť zo štátu dobrého vlastníka a manažéra vlastného majetku

Slovenská republika vlastní prostredníctvom orgánov štátnej správy 95 podnikov, ktoré zamestnávajú približne 86 tisíc zamestnancov. Štát nemá priamy dosah na zamestnanosť a úroveň platov v štátnych podnikoch, môže ju ovplyvňovať nepriamo prostredníctvom vedenia spoločnosti a požadovanej dividendy. Označenie štátneho podniku na Slovensku vyplýva z vlastníckych pomerov, nie právnej formy. Štát môže vlastniť aj iné podniky ako tzv. štátne. Pri vlastníctve štátu je dôležitý majetkový podiel, nie je rozhodujúca právna forma. Štátny podnik je autonómna právnická osoba, jej zakladateľom je štát prostredníctvom ústredného orgánu štátnej správy a jej majetok je majetkom štátu. Hospodárenie štátneho podniku môže negatívne ovplyvniť vykonávanie činnosti vo verejnom záujme, ktorá nemusí byť vykonávaná s cieľom dosiahnuť zisk. Prípadnú stratu spoločnosti môže štát kompenzovať dotáciou.

V desiatke najväčších zamestnávateľov na Slovensku figuruje až päť firiem stopercentne vlastnených štátom. Činnosť ich manažérov a výsledky ich hospodárenia sú na rozdiel od súkromných firiem či politikov oveľa menej viditeľné, hoci spravujú štátny majetok v desiatkach miliárd eur a rozhodujú o státisícoch eur z verejných zdrojov. Zisk (či straty) štátnych podnikov sú súčasťou príjmov (a výdavkov) štátneho rozpočtu.

Najväčšie štátne podniky na Slovensku (2017):

Vybraných 63 štátnych podnikov spravuje aktíva v objeme približne 40 miliárd eur, čiže viac ako jeden ročný štátny rozpočet Slovenskej republiky. Hospodárenie štátnych podnikov sa premieta do hospodárenia štátu a predstavuje príjmy štátneho rozpočtu, v prípade straty musí štát podniky dotovať. Štátny rozpočet historicky predpokladá príjem okolo 300 miliónov eur ročne z SPP. Energetické spoločnosti ZSE, SSE a VSE prispievajú spolu okolo 110m eur, dividendy zvyšných štátnych podnikov sú zanedbateľné.

Zdroj: MF SR, Rozpočet verejnej správy (roky 2014-2019).

Štátne podniky začali vznikať po roku 1998 s tým, že podniky budú efektívnejšie hospodáriť. Kvôli absencii akejkoľvek snahy o reformu za posledné desaťročie má však verejnosť o manažovaní štátnych podnikov oveľa menej informácií ako o iných oblastiach verejných financií. Hlavným problémom je fakt, že miesta manažérov a členov štatutárnych orgánov štátnych podnikov sa obsadzujú po straníckej línii, pričom často chýba elementárna profesijná odbornosť a zručnosti na danú funkciu. Politizácia manažmentov štátnych firiem je taká výrazná, že za prvých dvanásť mesiacov po parlamentných voľbách sa v priemere vymenia až dve tretiny manažérskych postov v štátnych firmách. Dôsledkom politicky menovaných predstaviteľov štátnych podnikov je veľká neefektivita štátnych podnikov, nepredstaviteľná v súkromnej sfére. Na Slovensku sme si zvykli denno-denne čítať o netransparentnom obstarávaní, z ktorého profituje iba úzka skupina vyvolených. Netransparentnosť darov a sponzorstva je ďalšou príčinou neférovosti a nehospodárnosti. Napríklad len v roku 2015 dostal bratislavský hokejový klub Slovan spolu od troch štátnych firiem – Tiposu, Transpetrolu a Slovenskej pošty – minimálne 1,5 milióna eur. Nie sa preto čomu čudovať že v súčasnosti štát, cez Ministerstvo financií, nevykonáva a ani nechce vykonávať akcionárske práva ako informovaný a aktívny vlastník. Štát nestanovuje stratégiu firiem ani výsledkové ukazovatele (KPI) pre manažérov a nepodmieňuje nimi odmeny. Slovenské štátne firmy sú v priemere stále veľmi málo transparentné a otvorené voči verejnej kontrole. Podľa analýzy Transparency International Slovensko z roku 2019 mnohé podniky stále využívajú výnimky v zákone o slobodnom prístupe k informáciám a odmietajú zverejňovať akékoľvek údaje o dôležitých zmluvách alebo sprístupňovať platy manažérov. Až 84% spoločností nezverejňuje výsledky z rokovaní žiadneho z ich orgánov, spomedzi 100 skúmaných verejných firiem zverejňujú výsledky výberových konaní iba dve.

Posledným problémom sú neúmerne vysoké platy a odmenách manažérov a o zlatých padákov členov dozorných rád a predstavenstva. Najvyššie odmeny, teda peniaze nad rámec bežného platu, členom orgánov vypláca dlhodobo trojica menej výrazných firiem – Transpetrol, Slovenská konsolidačná a Jadrová a vyraďovacia spoločnosť. Za rok 2016 to bolo v rozmedzí súm od 265 do 285 tisíc eur. Počet členov predstavenstva a dozornej rady dokopy sa pohybuje niekde okolo desiatky. V priemere tak každý člen dostane niekoľko desiatok tisíc eur. V prvej desiatke najvyššie vyplatených odmien je aj niekoľko štátnych zdravotníckych zariadení, uzatvára ju Tipos. Vo všetkých prípadoch dokopy odmeny ročne presahujú typicky hranicu 100 tisíc eur.

Naše riešenia

V strane ZA ĽUDÍ sa expertný tím pre hospodárstvo a inovácie za posledné mesiace stretával s dvoma desiatkami podnikateľov, vlastníkov, manažérov súkromných i verejne obchodovaných spoločností doma aj v zahraničí v rôznych oblastiach hospodárstva. Spolu sme identifikovali päť najdôležitejších opatrení, ako zmeniť status quo a zlepšiť hospodárenie štátnych podnikov. Posledným z opatrení je:

#657 Zavedieme primerané a motivačné odmeňovanie: odmeny zástupcov štátu v dozorných radách a štatutárnych orgánoch musia byť založené na zásadách legality, hospodárnosti, efektívnosti, účelnosti a transparentnosti. Obmedzíme možnosť odstupného pre zástupcov štátu. Podobne ako v súkromnom sektore, odstupné sa má vyplácať iba vrcholovému manažmentu v odôvodniteľných prípadoch a v primeranej výške.

V praxi toto opatrenie znamená:

1. Vylúčiť možnosť nároku na odstupné pre zástupcov štátu, čím sa predíde tzv. zlatým padákom, ktoré dostávali politickí nominanti v štátnych podnikoch. Po skončení výkonu funkcie nemá zástupca štátu nárok na odstupné, ani na iné porovnateľné finančné kompenzácie súvisiace so skončením jeho funkcie v spoločnosti.
2. Stropové ohraničenie odmien zástupcov štátu: po vzore mnohých zahraničných štátnych podnikov by základná zložka (mzda) pre zástupcov štátu mala byť viazaná na priemerný plat v hospodárstve (alebo príslušnej firme) a variabilná zložka mala byť stropovo ohraničená podľa vopred dohodnutého kľúča.

Slovo na záver: Slovenská legislatívna nemá zadefinovaný pojem verejný záujem. Počet a typ štátnych podnikov v súčasnosti je výsledkom nedokončenej privatizácie z čias druhej Dzurindovej vlády. Otázka, ktoré podniky majú byť štátne, ktoré súkromné s výkonom funkcie verejného záujmu, a ktoré je možné sprivatizovať alebo previesť do vlastníctva iných štátnych subjektov (VÚC, okresov, obcí) je politicky v súčasnosti veľmi kontroverzná. Zostáva nám, občanom Slovenskej republiky a zároveň spoločníkom týchto firiem, veriť, že v blízkej dobe sa podarí téma štátnych podnikov odpolitizovať a vniesť do nej odbornosť a transparentnosť, ktorú si zaslúži.

Celý program strany ZA ĽUDÍ pre oblasť hospodárstva a inovácií pod garanciou Mareka Antala (kandidát č. 13 na našej kandidátke) si môžete prečítať tu.

Martin Oravec, CFA

Volený člen predsedníctva strany ZA ĽUDÍ

Autor (1979) študoval, pracoval a žil v rokoch 1998 až 2016 v Českej republike, Nemecku, USA, Veľkej Británii a Švajčiarsku. Od roku 2017 donedávna pomáhal ako dobrovoľník s problematikou Slovákov v zahraničí v neziskovej organizácii LEAF. Pôsobí ako Chief Investment Officer vo verejne obchodovanej spoločnosti v Toronte a Štokholme. Je členom CFA inštitútu. S manželkou a dvoma deťmi žije v Bratislave.