Denník N

Veľká dilema našej Európy: či a za akých podmienok pomôcť Turecku?

Vojenská ofenzíva Asada a Putina v sýrskom Idlibe nám vyháňa masívnu utečeneckú vlnu smerom do Európy a rýchlo narastá hrozba, že podráždené Turecko tam zaháji masívne vojenské útoky voči obom armádam. Pre nás v Európe prichádza povestná hodina pravdy: už nám nepostačuje len doterajšia pštrosia politika ale budeme musieť zaujať jasnú pozíciu.

Dramatické zostrenie situácie v severozápadnej sýrskej provincii Idlib, bezprostredne pri hraniciach s Tureckom, bude v nasledujúcich týždňoch hlavnou bezpečnostnou výzvou pre celú Európu a NATO. Turecké vojská, ktorá vstúpili do tejto provincie v záujme ochrany svojich spojencov a hraníc po začatí masívnej ofenzívy vojsk sýrskej armády Bašara Asada za priamej vojenskej podpory ruskej armády, sa už opakovane dostali do priamych bojov so sýrskymi vojakmi. Zatiaľ najsilnejší stret sa odohral nadránom 28.februára, pričom Ankara hlási vyše 30 padlých svojich vojakov a niekoľko desiatok zranených. Turecký prezident Erdogan okamžite nariadil odvetné masívne bombardovanie a odstreľovanie pozícií sýrskej armády.  Prudko narastá hrozba, že čoskoro dôjde aj k priamemu ozbrojenému stretu medzi Turkami a ruskými vojakmi v oblasti, čo by mohlo mať ďalšie nepredvídateľné následky nielen pre celú oblasť Blízkeho východu, ale aj pre nás, v Európe. Rusko za tejto situácie posiela z Čierneho mora do východného Stredomoria dva svoje krížniky. Francúzska lietadlová loď Charles de Gaulle tam operuje už od januára.

Erdogan sa po útoku Sýrčanov operatívne spojil s generálnym tajomníkom NATO a organizácia, ktorej Turecko je veľmi dôležitým členom, zvolala mimoriadne zasadnutie zástupcov členských krajín. Blížime sa tak k momentu, keď spojenci sa budú musieť jasne vyjadriť nielen k samotnej situácii v Idlibe, ale zaujať aj postoj k požiadavkám Ankary, ktorá ich žiada o podporu. Turecko už dalo najavo, že ak európski spojenci budú naďalej zachovávať doterajšiu, z jeho pohľadu  pasívnu až negatívnu pozíciu, tak prestane zdržovať sýrskych a ďalších utečencov a migrantov na svojom území, a otvorí im cestu smerom do Európy. Nemenovaný turecký činovník mal dokonca agentúre Reuters povedať, že patričné rozhodnutie bolo už urobené.

My, Európania, sme sa ocitli vo veľmi prekérnej situácii. Dostali nás do nej agresívne a militaristické chúťky a hry Asada, Putina a Erdogana, ako aj pragmaticky kontrolovaná pasivita Trumpa v oblasti. Masívna a voči miestnemu civilnému obyvateľstvu krvavá ofenzíva Asadových a Putinových vojakov vyhnala v Idlibe státisíce ľudí zo svojich domovov, ktorí na úteku o svoj život smerujú do Turecka, čím sa počet utečencov v tejto krajine priblíži až k štyrom miliónom. Ich ďalší nekontrolovaný postup do Európy je pre nás všetkých bezprostredným bezpečnostným ohrozením.

Práve tento moment by mal zohrávať kľúčovú úlohu teraz pri našom prístupe k požiadavkám Turecka. Faktom je, že Erdogan týchto ľudí z ich domovov nevyhnal, ale bolo to duo Asad-Putin. Požadovať preto od Ankary, aby ich zastavila na svojom území, a neposkytnúť za to Erdoganovi potrebnú jednoznačnú, hlavne diplomatickú, ale v patričnej forme aj vojensko-logistickú podporu, by bolo z našej európskej strany krátkozraké. Skrátka, už nemôžeme byť naďalej pštrosmi s hlavami zaborenými do piesku.

Naopak, treba využiť moment, že nás konečne Erdogan potrebuje, a že sa dostáva do vážnych rozporov so svojim doterajším blízkovýchodným spojencom Putinom. Ukazujú to aj vyhlásenia z Moskvy, ktorá priamo obviňuje Turkov, že nedodržujú dohody ohľadne Sýrie. Ruské ministerstvo obrany dokonca v súvislosti so spomínanými stratami Turkov počas bojov z 27.na 28.februára obviňuje Ankaru, že ich vojaci boje so sýrskou armádou sami vyprovokovali ako súčasť bojových jednotiek sýrskych opozičných síl, ktoré sú lojálne práve Turecku. Rusi vyhlásili, že okamžite, ako zistili prítomnosť tureckých vojakov, nariadili Sýrčanom zastaviť boje. Turecké ministerstvo obrany vzápätí ostro reagovalo, že ruské vojenské sily veľmi dobre vedeli celý čas o pozíciách tureckej armády, a že v oblasti neboli prítomné žiadne jednotky sýrskej opozície. Podľa Turkov útok pokračoval aj po opakovaných výzvach tureckej armády, pričom mali byť sýrskou armádou odstreľované aj vojenské sanitky, ktoré prišli pre zranených tureckých vojakov.

Je jasné, že Erdogan, povedané veľmi diplomaticky, je veľmi zložitým spojencom. Postup voči jeho požiadavkám je nutné spojiť s celkovou situáciu vo východnom Stredomorí, ako aj situáciou v Líbyi. Práve tento týždeň EÚ sprísnila sankcie voči Ankare v súvislosti s jej pokračujúcou ťažbou zemného plynu v ekonomickej morskej zóne Cypru, ktorú arogantne Turecko neuznáva. Veľmi citlivou záležitosťou pre nás v Európe je aj situácia a postup Turecka v Líbyi, opäť v súvislosti s nekontrolovateľnou migráciou, ale aj vzhľadom na tamojšie bohaté ložiská uhľovodíkov, ktoré do značnej miery smerujú práve na európsky trh.

Zdá sa, že tento rok, alebo už najbližšie týždne a mesiac, zásadným spôsobom rozhodnú, či EÚ sa prebudí zo svojej naivnej pasivity a či bude schopná nájsť razantný a účinný postup na ochranu svojich hraníc a záujmov. Podobne pre NATO platí, že či bude schopné nájsť spoločný pragmatický konsenzus medzi svojimi členmi pri obrane a presadzovaní elementárnych spoločných záujmov.  Ak nie, tak to bude pre nás všetkých dosť zlé.

Teraz najčítanejšie

Karel Hirman

  • Vyštudoval ťažbu ropy a plynu.
  • Pôsobil ako manažér a člen riadiacich orgánov niekoľkých slovenských energetických spoločností a v Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre.
  • Riadil projektový tím projektu energetickej efektívnosti ELENA financovaného EIB na VÚC v Prešove.
  • Bol externým poradcom pre energetiku ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka a premiérky Ivety Radičovej a ako expert pre energetiku členom tímu poradcov ukrajinského premiéra Volodymyra Hrojsmana.
  • Pôsobil v týždenníku Trend a pravidelne publikuje o energetike a otázkach medzinárodnej bezpečnosti.
  • Je členom Správnej rady SFPA.
  • Podniká v oblasti energetiky a medzinárodného obchodu.
  • Bol ministrom hospodárstva po odstúpení SaS z koaličnej vlády Eduarda Hegera a neskôr kandidoval za stranu Demokrati v predčasných parlamentných voľbách v roku 2023.