Prečo všetci potrebujeme viac žien v politike

V poslednom čase sme sa mohli tešiť, že slovenské ženy prenikli do politických úradov, v ktorých ešte nepôsobili. Máme prvú županku, prvú prezidentku. Pozitívne správy o vyššej reprezentácii žien prichádzali aj zo zahraničia, napríklad z Fínska. Objavili sa viaceré verejné výzvy známych osobností, ktoré pôjdu voliť ženy.

Snaha o vyšší počet žien v politike nie je sexizmus, ale spravodlivosť

Pre mnohých ľudí je však spravodajstvo o počte žien v politike irelevantné, podozrivé alebo úplne negatívne. Tento blog som sa rozhodla napísať práve kvôli negatívnej reakcii niektorých verejne pôsobiacich osobností, novinárov, ale aj reakcii “obyčajných” diskutérov na Facebooku, napríklad na správy o formovaní fínskej vlády a na počet kandidujúcich žien v slovenských parlamentných voľbách.

Redaktor .týždeň Šimon Jeseňák svoj článok nazval “Sexizmom v priamom prenose” a zdá sa, že mnohí diskutujúci to vidia podobne ako on. Volajú po tom, aby v politike rozhodovala odbornosť a nie pohlavie či vek. Príde im paradoxné, že ľudia, ktorí chcú sexizmus odstrániť, sa snažia o to, aby sa v politike zvýšil počet ľudí určitého pohlavia.

V politike by mali predsa byť vyberaní tí najlepší – najväčší odborníci a najpracovitejší ľudia. To znie dobre. No keď sa pozrieme na slovenskú realitu, od tohto ideálu má fungovanie politiky ďaleko. Meritokracia sa tu neuplatňuje.

Netvárme sa, že máme v politike rovnosť príležitostí a meritokraciu

Keby sme sa v meritokracii nachádzali, ľudia by sa do politiky dostávali na základe osobnostných kvalít, odbornosti či vzdelania. Tak to v slovenskej realite vôbec nevyzerá.

Už na začiatku pri zostavovaní kandidačných listín je v politických stranách oveľa menej žien ako v populácii, a to z rôznych dôvodov. Nie je to však nižšou odbornosťou, talentom ani vzdelaním. Neimplikujem ani žiadne protiženské sprisahanie mužov, väčšina z nich je za rovnosť a férovosť. Len bez aktívnej snahy o zmenu politického prostredia väčšiny z nás sa staré zabehané zvyky v politike, ktorá vznikla ako mužská záležitosť, nezmenia alebo menia veľmi pomaly.

Ženám neprajú ani procesy výberu budúcich poslancov a poslankýň v politických stranách, ktoré kandidátky zostavujú. Sú až na výnimky sotva výberom tých najpracovitejších a najtalentovanejších. O tom, kto bude na zvoliteľnom mieste, sa rozhoduje subjektívne na základe rôznych kritérií, záleží od politickej kultúry lídra či predsedníctva.

V lepšom prípade je to predchádzajúca kariéra, verejná poznateľnosť, rešpekt v nejakej komunite, rétorické schopnosti, odrobená práca pre politickú stranu, ostré lakte a šťastie. V horšom prípade počet vypitých panákov s vedením, rodinné väzby, schopnosť zohnať sponzorské na kampaň či patronáž oligarchov.

Naše parlamenty aj vlády bývali zložené zo 70 – 90% mužov, v strednom veku alebo starších, väčšina zo západnej polovice Slovenska. Zďaleka nie každý poslanec mal vysokoškolské vzdelanie a množstvo nemalo za sebou ani odbornú kariéru. Nebolo  výnimočné, že do parlamentu sa dostalo množstvo ľudí bez akýchkoľvek predpokladov vykonávať mandát – mená, ktoré ani po 4 rokoch ľudia nespoznávali, pretože nepredložili žiadnu legislatívu a nepovedali nič v pléne.

Je faktom, že v politike je v súčasnosti prítomné zvýhodnenie mužov a na pohlaví v politike záleží. Muži sú totiž v politike výrazne nadreprezentovaní. Trvať v tejto situácii na princípe rodovej slepoty zaručuje jediné – že sa na tomto pomere ešte dlho nič nezmení.

Talenty rôzneho typu aj pracovitosť sú medzi mužmi a ženami v spoločnosti distribuované takmer rovnako. Ak by sme mali meritokratický parlament, bolo by v ňom približne 50/50 mužov a žien už teraz. Zjavne to tak nie je a náš parlament sformovali iné hodnoty a sily. Mali by sme sa prestať tváriť, že teoretická a formálna rovnosť šancí je to isté, ako skutočná rovnosť šancí.

V súčasnej slovenskej politike je preto bazírovanie na princípe rodovej neutrality nepochopením aktuálnej situácie, ktoré nevedie k spoločnému cieľu – férovejšiemu zastúpeniu žien.

Odlišná životná skúsenosť a dôležitosť diverzity pri tvorbe politík

Ľudia majú tendenciu myslieť si, že rozumejú problémom, skúsenostiam a motiváciám druhých ľudí. Aj naši slovenskí poslanci a si úprimne myslia, že rozumejú problémom a potrebám žien a dokážu ich zodpovedne zastupovať v parlamente. Niekoľkí sa o to s rôznou úspešnosťou aj snažia, čo je jednoznačne pozitívne, ale viem ich spočítať na prstoch jednej ruky. Ako celok však v riešení problémov žien naša politická reprezentácia zlyháva.

Pre kvalitné politiky je potrebná diverzita, či je to pohlavie, alebo vek, etnicita, zdravotné znevýhodnenie a ďalšie. Rôznorodí ľudia prežívajú rôzne situácie, ktoré si ani veľmi empatický ľudia nedokážu predstaviť, keď ich osobne nezažili.

Caroline Criado Perez v knihe Neviditeľné ženy opísala stovky prípadov, kde sa pri tvorbe verejných politík zabudlo na ženy. V oblasti zdravotníctva, technológií, farmácie, mestského plánovania, dopravy, bezpečnosti pri práci, humanitárnych záchranných akcií… sa s ženskými špecifikami často nepočíta, v dôsledku čoho prichádzajú ženy o pohodlie, zdravie a dokonca životy. Stalo sa to jednoducho preto, že neboli prítomné v tímoch, ktoré dané politiky tvorili, alebo sa mužské telo a skúsenosť vzala ako univerzálny vzor pre všetkých.

Političky pracujú na iných témach, ktoré sú dôležité

Ešte dlho preto nebude jedno, či je politikom muž alebo žena, hoci by sme si to želali. Ženy si so sebou nesú viaceré unikátne skúsenosti a stretávajú sa s problémami a komplikáciami, ktoré pri súčasnom rozdelení rodových rolí muži zažijú len ťažko alebo ich majú z druhej ruky.

Dekády štúdií a výskumu ukazujú, že ženy v politike majú tendenciu venovať sa viac problémom a témam, ktoré sa ich aj týkajú. Témam, ktoré sa v dôsledku socializácie viac týkajú žien – rodinnej politike, vzdelávaniu alebo zdravotníctvu. V krajinách, kde sa zvýšila reprezentácia žien, sa ich slová a priority aj premietli do politickej reality – napríklad zvýšením rozpočtových výdavkov na tieto oblasti.

Pracovné podmienky zdravotných sestier bude pravdepodobnejšie adresovať zdravotná sestra. Podporu dojčenia žena, ktorá ju v pôrodnici nedostala. Nedostatok škôlok bude prirodzenou témou mladej Bratislavčanky alebo Trnavčanky, ktorá sa nedostala po materskej späť do práce proti svojej vôli. A za zmenu nášho pravekého systému výživného a náhradného výživného bude najsilnejšie bojovať slobodná matka, ktorej bývalý manžel neplatí výživné.

Potrebujeme využiť talenty

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, koľko úžasných vecí sa už dávno mohlo podariť, keby mali ženy v minulosti rovnaký prístup k vzdelaniu a reprezentáciu v politike a vede? Bezpochyby nám v histórii ušlo pomedzi prsty mnoho talentov, ktoré mohli zmeniť svet. Aj v politike potrebujeme čo najkvalitnejších ľudí. Hoci už roky viac žien ako mužov vyštuduje vysokú školu, neprinášajú svoje schopnosti do politiky, na škodu nás všetkých. Na volebnom lístku či vo vláde tak nemáme na výber plný diapazón talentov.

V súkromnom sektore si to už uvedomili. Dáta ukázali, že spoločnosti s vyššou diverzitou sú ziskovejšie, a tak sa korporácie snažia zo všetkých síl, aby diverzitu zvyšovali.

Kvalita demokracie a férovosť

Ak ľudia v parlamente nedokážu vyhľadať, rozpoznať a následne riešiť problémy veľkých skupín ľudí, vzniká frustrácia. Ťažko budú vo fungujúcu parlamentnú demokraciu veriť ženy, ktoré sa boria s pravekým systémom nespravodlivého výživného. Alebo ako môže tomuto štátu veriť žena, ktorá zažívala násilie a roky jej nikto nepomohol, hoci polícia u nich doma bola niekoľkokrát? Ak parlamenty vyzerajú oveľa uniformnejšie, ako bežná populácia, ľudia ich môžu vnímať ako málo dôveryhodných a odtrhnutých od reality.

Vyšší podiel žien v politike je dôvodom na radosť

Vyššia diverzita v politike je teda pozitívom, z ktorého by sme sa mali tešiť všetci a usilovať o to, aby sa politika stala na jednej strane priaznivým prostredím pre všetkých, a aby ju ženy vnímali ako priestor, v ktorom sa môžu zmysluplne realizovať a dosiahnuť v ňom úspech.

Želám nám pri 100. výročí volebného práva žien čo najviac žien v novom parlamente!