Denník N

Južná Karolína a Slovensko

Bernie Sanders (vľavo) a Igor Matovič. Foto – TASR/AP
Bernie Sanders (vľavo) a Igor Matovič. Foto – TASR/AP

Organizátori finále Wimbledonu, Formuly 1, Tour de France, futbalových šampionátov či letnej olympiády sú si vedomí, že vrcholné podujatia treba naplánovať tak, aby si termínovo nekolidovali. To isté sa nedá povedať o slovenských a amerických volebných orgánoch, lebo najvýznamnejšie slovenské a možno druhé najdôležitejšie tohtoročné americké voľby sa oboje konajú v rovnakom termíne: v dnešnú noc zo soboty na nedeľu. Aby zákon schválnosti zaúčinkoval naplno, ešte aj môj obľúbený tím NHL, Los Angeles Kings, nastúpi proti New Jersey Devils dnes večer o desiatej (hoci bežne hráva uprostred noci či nadránom) – presne vtedy, keď sme sa (pred predĺžením moratória o hodinu) mali dozvedieť prvé výsledky/odhady slovenských volieb. Tento hokejový zápas si budem musieť odpustiť.

Obsah článku
  1. Zaklincuje to Sanders už dnes v noci?
  2. Horšia než hypotéka: vysoká škola
  3. Bernie ako Igor?
  4. Čo na to ženský podcast?
  5. Internet ako švédsky stôl
  6. O nálepke populizmu
  7. Vydajme sa na pochod
  8. Grüß Gott!

O čo ide v dnešných slovenských voľbách, všetci vieme. Už menej v našich končinách tušíme, že ak aj v dnešných primárnych voľbách Demokratickej strany v Južnej Karolíne prekvapivo zvíťazí Bernie Sanders, bude to zrejme znamenať definitívny knokaut pre pôvodného favorita primárok Joea Bidena (bývalého Obamovho viceprezidenta). Ak sa dnes v noci podarí vyhrať Bidenovi, zachová si aspoň minimálnu nádej pred volebným „superutorkom“ o tri dni neskôr, keď sa primárky konajú hneď v 14 amerických štátoch naraz – a vzíde z nich viac ako tretina delegátov oprávnených zvoliť nominanta demokratov, ktorý v novembri nastúpi proti Trumpovi.

Ak by to bol Sanders, v novembri by v súboji o post najmocnejšieho prezidenta na zemeguli na seba narazili socialista (demokratický) proti sociopatovi (oranžovému). V Amerike sa už dnes pri predstave takéhoto duelu mnohí chytajú za hlavu: považujú ho za americkú verziu niekdajšieho slovenského prezidentského finále Mečiar versus Gašparovič – „prašť jak uhoď“ alebo „vyberte si, či chcete smrť otravou alebo zastrelením“.

1. Zaklincuje to Sanders už dnes v noci?

Či sa dnes v noci dozvieme skôr slovenské alebo americké výsledky volieb, nie je možné vopred odhadnúť – napriek tomu, že Slovensko má oproti východnému pobrežiu USA náskok šiestich hodín. V roku 2016 pri voľbách, ktoré znamenali pohromu na Slovensku aj v USA, to bolo tak, že definitíva padla – pozoruhodnou náhodou – pri oboch voľbách o pol štvrtej v noci nášho času.

Aj keby Biden dnes v noci vyhral, zostane jeho situácia naďalej prekérna: v predvolebných prieskumoch v ozrutných amerických štátoch Kalifornia a Texas, ktoré udeľujú ohromný počet delegátov, suverénne vyhráva Sanders. Ak Sanders dnes v noci vyhrá aj v Južnej Karolíne napriek tomu, že v prieskumoch v priebehu celého roka 2019 v tomto štáte o desiatky percent viedol Biden, bude už prakticky nemožné Sandersovi nomináciu vziať. Nie, zrejme to nedokážu ani stovky miliónov (!) dolárov, ktoré do predvolebnej kampane pumpuje miliardár Michael Bloomberg, aby ešte na poslednú chvíľu Sandersa (a Bidena) predbehol; navyše sa Bloombergove výkony v oboch doterajších televíznych predvolebných diskusiách, ktorých sa zúčastnil, dajú označiť za fiasko.

Keby som bol Američan, v súboji Trump – Sanders by som s radosťou dal hlas Sandersovi. Napriek tomu, že komunistov typu Blaha (nehovoriac o tých spred roku 1989) nemôžem ani cítiť – a dnes 78-ročný Sanders najmä vo svojich mladších rokoch nebezpečne koketoval s diktatúrami sovietskeho strihu: Nikaragua, Kuba… Na internete kolujú videá, ako Sanders koncom 80. rokov zorganizoval „družobnú cestu“ do vtedajšieho Sovietskeho zväzu a ako potúžený alkoholom veselo vybľakuje pesničky so svojimi ruskými spolustolovníkmi. Sanders dnes tvrdí, že jeho vzorom je skôr sociálna demokracia v Škandinávii, no aj vo svojich dnešných postojoch voči Venezuele ide vlastnou cestou odlišnou od „stredného prúdu“.

2. Horšia než hypotéka: vysoká škola

Hoci by Sanders v prípade svojho víťazstva musel úradovať aj ako vyše 80-ročný starec, zďaleka najpopulárnejší je u najmladších Američanov. Niet divu: okrem mnohých iných radikálne ľavicových opatrení (minimálna mzda v celých USA 15 dolárov na hodinu…) sľubuje napríklad bezplatné štúdium na vysokých školách aj stornovanie dlhov za všetky doterajšie študentské pôžičky.

V tomto poslednom musím Sandersovi dať za pravdu: čo je to za nezmysel, ak sa mladý človek v rámci štúdia má zadlžiť desaťtisícmi dolárov na desaťročia vopred?! Nestačí, keď sa mladý človek má na desaťročia vopred „zotročiť“ (a do istej miery sa stať „sluhom peňazí“) kvôli hypotéke, aby mal kde slušne bývať – ale teraz má k tomu pribudnúť ďalší astronomický dlh len zato, aby mohol mladý človek vyštudovať vysokú školu?

Na rozdiel od pyšných intelektuálov som vždy bol (aj) fanúšikom americkej „svojpomocnej literatúry“ (žánru self-help: „guru“ Dale Carnegie a podobní), ktorá má i svoju „finančnú odnož“. Všetky knižky o osobnom finančnom manažmente, aké som doteraz čítal, dôrazne radili, že človek nemá žiť na dlh.

Dnes sa však zrazu považuje za „nový americký štandard“, že sa mladý človek len kvôli vysokoškolskému štúdiu zadlží na desaťročia vopred? A ešte viac, než by to dokázal bezhlavým používaním kreditkariet? „Americký sen“ sa nám akosi zvrhol, priatelia. Preto nečudo, že Bernie Sanders začal ponúkať „alternatívny americký sen“, v „európsko-škandinávskom strihu“ – a v tohtoročných primárnych voľbách zatiaľ zbiera jeden úspech za druhým.

3. Bernie ako Igor?

Vo svojom blogočlánku z 9. februára som prirovnal Sandersa k Matovičovi – to som ešte netušil, aký raketový nárast preferencií zaznamená v nasledujúcich týždňoch OĽaNO. A už vôbec nie, že sa o Matovičovi bude hovoriť ako o budúcom slovenskom premiérovi. Znie to ako sci-fi – podobné sci-fi, akým je predstava, že by na čele Spojených štátov, výkladnej skrine kapitalizmu, raz mohol stáť socialista. No vedel si niekto pred novembrom 2016 predstaviť oranžového grobiana na čele USA? Nevedel. A je to tak.

Časy sa menia, nastupujú nové generácie – aj voličské. Tých z nás, ktorí sme aspoň na chvíľu zažili komunizmus, strasie predstava, že by mal USA viesť človek prejavujúci čo i len minimálne porozumenie pre bývalý režim. Ale na najmladšie generácie voličov (povestných „mileniálov“ či ešte mladšiu garnitúru, takzvanú „generáciu Z“: voličov narodených v 21. storočí) už tieto „odstrašujúce nálepky“ (socialista!) očividne neúčinkujú. Nielen dnes v noci, ale aj v novembri sa v tomto smere od amerických voličov (najmä tých mladých) môžeme dožiť prekvapení.

4. Čo na to ženský podcast?

„Ženský podcast N-ka“ s Katarínou Strýčkovou, V ženskom rode, po minulotýždňovom „ekologickom“ vydaní (ktoré ma inšpirovalo napísať pondelkový blogočlánok) nesklamal ani tento týždeň a priniesol tentoraz dialóg s politologičkou Vierou Žúborovou (dostupný ako text aj ako podcast).

Apropo, klobúk dolu pred tým, kto tieto podcasty spracúva do textovej podoby (sama K. Strýčková?): predošlý „ekologický“ podcast som si najprv prečítal, až potom vypočul, a dobre, že som zvolil toto poradie, lebo je možné, že inak by som bol podcast vypol už po prvých 5 minútach. Príliš mi pripomínal rozhovor kamarátok na káve (nič proti tomu, ale… je aj množstvo iných podcastov na počúvanie, ku ktorým sa nikdy nedostanem), obe dámy si výdatne skákali do reči a podobne. No keďže som si rozhovor najprv prečítal, vedel som, že sa oplatí zotrvať aj pri jeho zvukovej verzii – a neoľutoval som. Textová a zvuková podoba rozhovoru teda bola radikálne odlišná, ale každá mala niečo do seba. Vo zvukovej podobe bol „bonusový obsah navyše“ oproti textovej verzii, no táto bola zase organizovanejšia, hutnejšia, viac zvýraznila hlavné myšlienky v podaní právničky a ekologickej aktivistky Dany Marekovej.

Najnovší rozhovor s politologičkou Vierou Žúborovou – o tom, ako sa najmladšie generácie (ne)zaujímajú o politiku a spoločenské dianie – nám, myslím si, môže pomôcť pochopiť voličský úspech Bernieho Sandersa aj Igora Matoviča. Mladé generácie voličov chcú skrátka „niečo iné, niečo nové“ – nie nudný „stredný prúd“ v štýle štandardnej politiky minulého storočia. Je paradoxom, ak je (v americkom prípade) nositeľom nového štýlu politiky 78-ročný starec, ale život vie byť paradoxný. Matovič má na to aspoň optimálny vek: nie je (už) ani primladý, ani (ešte) pristarý.

5. Internet ako švédsky stôl

Ako hovorí V. Žúborová, mladá generácia je „generácia švédskych stolov“. Veď nie je celý internet, nie sú naše mobilné telefóny „švédskymi stolmi“, z ktorých si môžeme kedykoľvek vybrať, čo sa nám len zapáči? A tak mladý americký volič nemá problém dať hlas „socialistovi“ Berniemu Sandersovi – čo však nemusí znamenať, že sa hlási ku všetkým Sandersovým postojom, že je za zrušenie kapitalizmu a podobne. Nie: mladý volič si vyberie, čo mu v danej chvíli najviac vyhovuje – a o rok to už môže byť niečo iné.

Tak ako na Slovensku pozorujeme, že volič je ochotný opustiť Fica či Kotlebu v prospech Matoviča, dá sa v Amerike očakávať (a Sanders na tom buduje svoju stratégiu), že významnejšia časť voličov Trumpa z roku 2016 bude v roku 2020 ochotná prejsť k Sandersovi.

Nie, už nejde o „umiernených voličov stredu“ – na tých podľa všetkého kašle ako Sanders, tak Matovič. Sanders i Matovič majú však, zdá sa, cit na odchytávanie voličov, ktorí sú ochotní prechádzať „z extrému do extrému“, „od jedného mantinelu k druhému“ – ktorí nie sú „ideologicky ukotvení“, ale chcú „novú politiku“ („nepolitickú“?), lebo doterajšia, štandardná politika „stredného prúdu“ v ich očiach stroskotala.

Takýto volič potom v Amerike nadáva rovnako na republikánsky aj na demokratický „establišment“ – a takýto volič na Slovensku potom hádže do jedného vreca 40 rokov komunistickej diktatúry s 30 rokmi slobody, ktoré po nich nasledovali. Áno, slobody. Napriek všetkým nedostatkom a brutalitám, ktoré sa počas nich vyskytli.

No nahnevaný volič Matoviča či Sandersa také nuansy nevníma – hlavne preč s opovrhnutiahodnou „štandardnou politikou“, ktorá podľa nich tak fatálne zlyháva! Štandardní politici už nie sú autoritou – a ako podotýka V. Žúborová, nič nevystihuje mladých voličov tak ako spochybňovanie či až absencia autorít v ich hodnotovom svete.

Matovič od ideológie (niekto by prísne povedal: od zásadovosti) oprostený eklektizmus, taký sympatický mladým voličom, privádza do dokonalosti: na svojej kandidátke sa mu už podarilo do parlamentu „prepašovať“ viacerých vyšinutých jedincov, ale aj osobnosti prvého rangu. (Napríklad mnou preferovanú premiérku Remišovú – no z tohto sna už zrejme nič nebude, aspoň nie v roku 2020.) Rovnako pestrou (a pre budúcu vládnu koalíciu riskantnou) zmesou (až ultra)konzervatívcov aj (relatívnych) liberálov je i Matovičova kandidátska listina do dnešných volieb.

6. O nálepke populizmu

Za pozornosť v kontexte Sandersa a Matoviča stojí nálepka, ktorou opovrhuje každý správny intelektuál: populizmus. Je zarážajúce, že ľavicový („progresívny“) spravodajský youtubový kanál The Young Turks, najväčší fanúšik Sandersovej prezidentskej kandidatúry, sa k nálepke populizmus vždy hlásil ako k niečomu vyslovene pozitívnemu.

Sanders je podľa TYT najlepší kandidát na prezidenta práve preto, lebo je populista. Túto kvalitu uznávajú i Trumpovi, na ktorom inak nenechajú nitku suchú: Trump je podľa nich zručný v tom a voľby v roku 2016 vyhral vďaka tomu, že je populista. Podľa amerických progresívcov je problém „iba“ v tom, že Trumpov populizmus je zameraný zlým smerom a v konečnom dôsledku sa rovná podvodu na voličoch, obyčajných ľuďoch, ktorým iba predstiera, že je ich zástancom. Sanders, naopak, podľa nich predstavuje nefalšovaný, a preto chvályhodný populizmus.

Paralely k Matovičovi (ale aj ku Kollárovi či Kotlebovi) sú nesporné.

7. Vydajme sa na pochod

Tak, stačilo už volebných písačiek. Je čas vyraziť do volebnej miestnosti – tá moja je na gorilími škandálmi opradenej Vazovovej ulici. Včera som sa zo stresov (pracovných aj predvolebných) hanebne prejedol, a tak som si zaumienil, že si v dnešnú volebnú sobotu dám celodenný pôst a nebudem jesť vôbec nič. Veď čo by človek všetko neurobil, len aby tie voľby pre Slovensko dobre dopadli!

Keďže sa mi pred rokom osvedčilo pochodovať z volebnej miestnosti okolo Prezidentského paláca (spredu i zozadu) a Hradu – a voľby vyhrala Čaputová, dnes skúsim z volebnej miestnosti podniknúť 6- alebo 10,5-kilometrový pochod okolo parlamentu a Hradu: nech dnes po 12 bezútešných rokoch vyhrá nová vládna garnitúra. Počasie dnes nie je ani zďaleka také idylické ako pri víťazstve Čaputovej, no napriek tomu dúfam v dobrý výsledok. A koho dnes budem voliť? Napriek odporúčaniu z volebnej kalkulačky ma dnes čakajú „záchranárske práce“.

Že zostavovanie novej vlády nebude prechádzka ružovou záhradou, je jasné. Naznačuje to aj dvojica pôsobivých predvolebných podcastov – mini-epizóda od Štefana Hríba i diskusia vo štvorici z N-ka. Ale najprv dnes urobme prvý základný krok – všetkým ostatným sa môžeme znepokojovať neskôr.

8. Grüß Gott!

Nemyslím si, že dnes stihnem pochodovať svojou obvyklou trasou do prvej rakúskej dediny, hoci nákupný zoznam mám v Dyna-lište na škridlofóne pripravený. V úvode pondelkového blogočlánku som sa ešte položartom spýtal, či sa koronavírus po severnom Taliansku rozšíri až do Petržalky, ale medzičasom nám všetkým v Európe úsmev zamrzol na perách. Koronavírus už je aj pre Slovensko reálnou hrozbou a treba byť vďačný aspoň za to, že k nám nestihol doraziť v takom čase, aby narušil priebeh dnešných parlamentných volieb.

Keď nabudúce budem pochodovať cez pole zo slovenských do rakúskych Kopčian, je možné, že ma už na hranici neprivíta rakúsky pohraničník so samopalom, ale s teplomerom.

Keď som raz šiel cez pole, oproti mne kráčal Martin Daňo, ktorý vraj – podobne ako jeden skvelý slovenský moderátor – v Kittsee býva. Myslím, že Daňovi by mali merať teplotu pri každom prekročení hranice – aj keď už bude vírus zažehnaný. Veď niektorí z nás sú schopní vyvolať v sebe besnotu celkom bez vonkajších pomôcok.

A ak by sa ku mne naozaj priblížil pohraničník s teplomerom, skúsim mu namiesto rakúskeho „Grüß Gott!“ zanôtiť refrén z hitu Suzanne Vega 99.9 Fahrenheit Degrees, aby som vyjasnil, že teplotu mám normálnu a jediná horúčka, ktorú cítim, je tá (pred)volebná.

Teraz najčítanejšie

Alexander Avenarius

Prekladateľ, korektor, tlmočník, učiteľ jazykov, správca serverov. Milovník elektronickej literatúry a mobilných prístrojov (čiže digitálny knihomoľ), študent filozofie a filmov, polyglot, grafoman, hobby-recenzent. Tvorca alternatívneho rozloženia slovenskej klávesnice. Môj alternatívny blog je na adrese extempore.avenarius.sk. Svoje knižné, filmové a iné recenzie posielam – vzhľadom na prehlbujúcu sa nefunkčnosť portálov IMDb a Amazon – aj do blogu kritik.avenarius.sk.