Denník N

PS/Spolu neskórovali vo vyloženej šanci – hokejové zhodnotenie volieb

11. máj 2002 – Göteborg, Švédsko – finálový zápas MS sveta v hokeji, 3.tretina čas 18:20. Všetci narodení v prvej polovici 90.rokov alebo ešte skôr si to pamätáme. „Pálffy, môže ísť dopredu, Žigo poď, vľavo má Bondru, tyčka góóóóól, dá-va-me góóóóól“. Žigmund Pálffy prihral hráčovi číslo 12, legendárnemu Petrovi Bondrovi, ktorý sa nemýlil. Necelých 18 rokov po tejto krásnej udalosti tu bol ďalší dôležitý zápas pre Slovensko (parlamentné voľby) a opäť sme sa od hráča s číslom 12 očakávali tak trochu veľké veci.

Rád si politiku a udalosti v nej asociujem s príhodami z každodenného života, pretože vďaka týmto paralelám dokážem lepšie vyjadriť svoje pocity a viem ich lepšie opísať aj pre nie tak politicky zdatných známych. Spravím to aj tento krát a ako paralelu použijem hokejovú terminológiu, pretože sa v nej vyznám, hokej som niekoľko rokov hrával a mám ho stále veľmi rád.

Na začiatok by bolo fajn si predstaviť krátke charakteristiky hlavných aktérov, ktorí sa predstavili v zahajovacích formáciách oboch tímov posledného zápasu. Za domáci tím v prvej päťke nastúpili:

Ľavý obranca – číslo 15 Alojz

Hneď na úvod treba uznať, že obliekať dres s jeho číslom je absolútne nezávideniahodná situácia. Pred tým ako ho dostal, nebol tento dres vypraný už dlhé roky a zatuchnutý smrad bol v ňom pevne zažratý. Hráči obliekajúci si tento dres pred ním neboli príliš obľúbení, mali väčšinou svoje jadro fanúšikov, ktorým sa páčil tradičný štýl hokeja bez moderných prvkov a zvykli bojkotovať nedeľné zápasy. Ťažili väčšinou z bohatých skúseností a ťažko sa im preorientovávalo na nový a moderný štýl hokeja. Alojz však odmietol hrať v smradľavom drese a pekne si ho najprv opral. Aj keď už nebol najmladší, skúsil sa prispôsobiť modernejšej dobe a mierne upraviť svoj herný prejav. Stálo ho to veľa úsilia ako aj dlhá a bolestivá letná príprava. Bolo to sympatické mnohým fanúšikom domáceho tímu, niektorým spoluhráčom, napríklad aj takým s ktorými sa predtým veľmi nemusel, avšak skalní fanúšikovia dresu s jeho číslom ho kvôli tomu pravdepodobne vypískajú.

Pravý obranca – číslo 11 Igor

Domáci fanúšikovia ho milujú, súperoví fanúškovia nenávidia. Dokonca aj medzi vlastnými fanúšikmi sa nájdu takí, ktorí si myslia, že to s dôrazom v tvrdých súbojoch pri mantineloch niekedy veľmi preháňa a menej by bolo niekedy viac. Avšak je to jeho spôsob hry, pri ktorom vždy maká naplno. So skvelým čítaním hry je pre fanúšikov dôvod, pre ktorý chodia na hokej. Je rýchly, flexibilný, agilný a absolútne nekompromisný a nepriechodný v obrane. Na taktiku si príliš nepotrpí. Niekedy príliš sebčí a pokrikuje po spoluhráčoch aj priamo na hracej ploche aj keď by si to bolo lepšie prebrať v kľude cez prestávku v šatni. Vyniká v defenzívnej hre a nekonvenčných metódach letnej prípravy. Väčšie pochybnosti sú o jeho kreativite tvoriť hru. Nevzdáva sa ani za nepriaznivého stavu a napriek tomu, že je s ním občas ťažké vychádzať, je ešte ťažšie ho nemať aspoň trochu rád. V konečnom dôsledku to myslí dobre a úprimne i keď niekedy mu chuť zničiť nepriateľa pripne klapky na oči. Nikto nevyniká v pozápasových tlačovkách ako on.

Ľavé krídlo – číslo 12 Michal (prepáč Miro, ty ho striedaš v druhej päťke)

Talentovaný mladík, ktorý ukázal obrovský potenciál do budúcna avšak nevyhol sa mnohým začiatočníckym chybám. Snaží sa hrať moderný hokej 21. storočia s vysokými nárokmi na individuálne zručnosti jednotlivca ako aj búranie tradičných a ortodoxných predsudkov o tom ako má hokej vyzerať. Zastáva názor, že každý hráč si je rovný bezohľadu na ruku, ktorá definuje držanie hokejky, veľkosť korčúľ či farbu dresu. Preukázal obrovské znalosti vo využívaní digitálnych technológií na hernú analýzu, ktoré veľmi pomáhajú v dnešnom hokeji. Napriek tomu, že fyzická kondícia je takmer na jednotku, môžu sa vyskytnúť občasné problémy s dopingom.

Center – číslo 3 Rišo

Skúsený center, ktorý dokáže mierne vynikať v každej hernej činnosti. Slušný v obrane, solídny v útoku na niekoho možno príliš technický typ. Niekedy je jeho herný prejav príliš strojený a chýba akoby cit pre hru. Pravdou ale je, že momentálne lepšieho playmakera na danej pozícii nemáme. V príprave je vždy veľmi zodpovedný a poctivý aj keď to už nikoho nezaujíma. Názory na jeho hru sú rôzne, niektorí fanúšikovia si myslia, že mal potenciál, ktorý nevyužil, iní si naopak myslia, že rokmi sa jeho hra zlepšuje a ešte stále má čo ponúknuť. Po tom, čo niekoľkokrát spôsobil v šatni riadny rozruch ba priam revolúciu, sa už ukľudnil a snaží sa pôsobiť ako stmeľovací prvok.

Pravé krídlo – číslo 6 Andrej

Žijúca legenda, ktorá ako jedna z mála dokázala poraziť úhlavného nepriateľa z konkurenčného tímu Roba. Má síce krátku kariéru ale o to úspešnejšiu. Veľmi elegantný  korčuliar, po ľade lieta akoby mal krídla. Je to férový hráč, ktorý sa možno príliš naivne verí na dodržiavanie pravidiel a spravodlivého rozhodcu. Spolieha sa, že kamarát mu prihrávku vráti aj keď to tak nie vždy je. V niektorých momentoch sa môže zdať, že príliš váha a premárni kľúčový moment. Nemožno mu však uprieť inštinkt na dôležité góly (takzvaný tichý zabijak ako zvykol byť Miro Šatan) Miestami je na ľade príliš nevýrazný a kritické hlasy hovoria, že pôsobí unaveným dojmom. Niečo na tom bude pravdepodobne pravdy. Už niekoľkokrát sa rozhodoval, či ukončí kariéru ale nakoniec si povedal, že tím ho potrebuje a obetoval sa. Na fanúšikoch mu záleží čo dokazuje aj jeho charitatívnymi aktivitami, za ktoré mu patrí obrovský rešpekt. Takisto mal niekoľko problémov keď vznikli pochybnosti ako nadobudol svojho fleka v šatni alebo ako si financoval zakúpenie výstroja.

Hostia sa predstavili v takejto zostave:

Ľavá obrana – číslo 17 Pišta

Štefan je ví-ťaz každého zápasu bezohľadu na výsledok. Má pocit, že každý zápas je zmanipulovaný v jeho neprospech. Nikto nechápe prečo a načo hrá ale on je o sebe 100%-tne presvedčený, že na to má. Jeho herný štýl sa nedá opísať, nie je v ňom badať žiadne stopy logiky či zdravého rozumu. Skromne mu odporúčam mu zavesiť korčule, ktoré mu venoval ešte Jožko Golonka keď v 60. rokoch brázdil klziská bok po boku s Ragulinom, na klinec. O budúcnosť sa rozhodne báť nemusí. Určite by sa uplatnil ako koncertný vokalista alebo líder fanklubu. S jeho talentom na hymnický popevok OH-OH-OHOHOOHH to nebude žiadnym problémom.

Ultrapravá obrana – číslo 24 Marian

Hneď po tom čo obdržal dres na ňom prešil čísla na 14 a 88. Vyznačuje sa veľmi jednoduchou a násilnou hrou, ktorá v dnešnom hokeji nemá miesto. Chce protihráčov zraniť a to veľmi. On v podstate ani nechce hrať hokej. On chce len zrážať až kým nezostane nič len bielobiely ľud, pardon ľad. V normálnych tímoch sa hráčov tejto typológie stránia ale Maroš si v tíme hostí napočudovanie perfektne porozumel s Robom, o ktorom už bola a ešte aj bude reč. Ten sa ho na oko stráni ale v konečnom dôsledku sa ho vždy zastane. Marian je už postarší, ale za to postavou robustný a vypracovaný obranca a preto má paradoxne rád mladšie dievčatá (o dosť mladšie, legendy hovoria, že vlastné žiačky)

Ľavý útočník – číslo 19 Peťo (vlastným menom Robo)

Nazývajme veci pravými menami, pán redaktor (mám pocit, že niečo takéto som už niekedy počul hlasu podobnému tomu z vlastnej hlavy), takže aj teraz to nazvime pravým menom. Na ľavom krídle, už nejaký ten rôčik jazdí Robo. Robo je legenda a bezpochyby jeden z najtalentovanejších hráčov, akí sa tu narodili. On však nechcel aby sa z jeho talentu tešili fanúšikovia hokeja. On ho chcel zneužívať a chcel sa z neho tešiť (a nabaliť) iba on a jeho ľudia. Väčšina jeho zápasov sa odohrávala v zákulisí, kde podplácal rozhodcov a akcionárom klubu cez pochybné financovanie pomohol vyrásť do obludných rozmerov. Niekoľko sezón nemal na svojom poste konkurenciu. Výsledok všetci poznáme … Dnes nie je Robo ani len tieňom svojho úspechu. Mohol to dotiahnuť do Siene slávy a dotiahne to pravdepodobne do Leopoldova.

Center – číslo 9 TomTom (kapitán tímu)

Hráč, ktorý nikdy nedisponoval žiadnym talentom. Tvári sa drsne ale nikto mu to neverí. Chce byť rešpektovaný, ale je pri tom patetický. Hokeju nerozumie ale myslí, že to len nikto nerozumie a nedokáže oceniť jeho štýl hry. Nevie pochopiť, že keď si oblečie cudzí dres a okopíruje herný štýl daného hráča nikdy sa tým hráčom nestane. Síce s dvojkrížom na hrudi ale s vákuom v hlave na to nemá techniku, inteligenciu či fyzické predpoklady aby to dokázal. Ako center by mal hru tvoriť, on však všetko kazí. Nedochádzajú mu základné herné figúry a niekedy sa zdá, že by nedokázal vykonávať ani funkciu roľbára, či vŕtača dier do ľadu. Vzhľadom na jeho rečnícke schopnosti by však mohol nahradiť Borisa Valábika v prestávkovom štúdiu počas videoanalýz.

Pravé krídlo – číslo 4 Boris

Momentálne najlepší strelec do čierneho v hre. Rodinne založený hráč, miestami sa zdá, že si chce narobiť toľko detí aby následne mohol založiť vlastný tím, či celú hokejovú akadémiu. Je to taktiež bezpochyby najväčší miláčik fanyniek. Jeho herný štýl je komplikovaný a nevidno v ňom známky žiadneho systému či logiky. Vehementne tvrdí o sebe, že nie je hokejista a presne to je dôvod prečo hokej hrá. Dokáže si počas zápasu niekoľkokrát prezliecť dres a hovorí zásadne to, čo chcú jeho fanúšici počuť. Na názore fanúšikov mu príliš záleží a je ochotný si streliť vlastný gól ak ho o to fanúšikovia požiadajú. Je to pochopiteľné, pretože ako o sebe hovorí – myslí srdcom. Jeden by povedal, že myslí skôr tým orgánom, ktorého koniec má tvar „opačného srdiečka“. Jeho minulosť je podivuhodne zaujímavá na náhodné stretnutia s mafiánmi, či fotečky s Baštrnákom či Kočnerom zo sústredenia na Donovaloch.

Takže úvodné zostavy už poznáme a teraz si poďme prebrať priebeh zápasu (zápas nezhŕňa len volebnú noc ale aj kampaň, preto by mal byť čitateľ pozorný).

Fanúšikovia domácich si uvedomovali dôležitosť zápasu a prosili hráčov aby sa na zápas poriadne pripravili a hrali ho zodpovedne. Keď sa zdalo, že potlačia ego a sformujú jeden masívny celok, cez ktorý nebude môcť prejsť žiaden protihráč nakoniec od toho upustili. Rozhodli sa hrať na seba a situáciu vyhodnocovať podľa zápasu. V hokejovej terminológii je to takzvaný „Hurá systém“. Priebeh zápasu bol zo začiatku opatrný. Najväčšiu chuť po víťazstve v úvode stretnutia ukazoval dravý nováčik Michal. Avšak chýbala akási ľahkosť a bolo vidno, že je pod tlakom. Sem tam sa dostával do šancí, ale nikdy to nebol súvislý tlak. Chémia nefungovala medzi obrannou dvojicou domácich Igorom a Alojzom. Dokonca, Igor občas sekol po hokejke Alojzovi a iniciatívne mu odobral puk z hokejky. Igor mal pomerne slušnú formu po krátkom sústredení vo Francúzsku, kam si odskočil tesne pred zápasom. Okrem Michala bol útok domácich veľmi nevýrazný. Andrej aj Rišo mali očividne herný výpadok a trápili sa. Ale taký je šport, nie vždy sa aj napriek úsiliu a snahe darí. Hostia hrali pre nich typický deštrukčný a tvrdý hokej, pretože nemajú zručnosti ale ani snahu o kvalitný a konštruktívny herný prejav. V očiach veľa ich fanúšikov by klesli, pretože by ich hokej nebol dostatočne „maskulínny“. Počas prvej prestávky vykorčuľoval na ľad Robo a začal populisticky vykrikovať návrh o tom, že pre všetkých dôchodcov zavedie aj štvrtú tretinu. TomTom vtedy ešte prikúril a začal jazdiť dokolečka s roľbou a chcel rušiť možné aj nemožné. Domácich tento moment mierne rozhodil. Niežeby dôchodcom viac hokeja nedopriali, ale cítili to ako nefér lebo o takýchto veciach sa má debatovať skôr aby vedeli k tomu upraviť prípravu. Začali mierne stresovať a chyby sa kopili. Robo začal hrať ešte zákernejšie ako obvykle a cez sklené oči sa smial všetkým do tváre. Snažil sa hrať tvrdo a faulovať hlavne Andreja. Michal sa namiesto svojej kreatívnej hry zameral na osobnú obranu Mariana,  pričom bolo zjavné, že sa v tejto pozícii necíti komfortne. Štefan bol v konštantnom postavení mimo hry. TomTomovi hra nešla o od nervov zlomil hokejku o bránku a následne predčasne odišiel do šatne. Boris iba veľa kričal ale dokopy nič neukázal, iba toľko, že potvrdil do ktorého tímu naozaj patrí. Útok domácich stále pomerne nevýrazný a Alojzovi v obrane začali dochádzať sily. Vtedy nastúpil na scénu Igor. Cez prestávku pred treťou tretinou si zbehol na Cyprus a vrátil sa ako vymenený. Bol nezastaviteľný a bolo ho vidieť všade. Zaskočení zostali aj jeho spoluhráči. Jeho momentum bolo obrovské a ani spoluhráčov nedokázal dostatočne naburcovať na víťaznú vlnu. Igor zbadal ako Michal aj Alojz bojujú v tvrdom súboji pri mantineli s Marianom. Prišiel im teda „na pomoc“. Obral Mariana o puk a následne vyrazil do protiútoku …

„Igor, môže ísť dopredu, Igor poď, vľavo má Michala, tyčka…“

Igor dokorčuloval odrazený puk a bezprostredne ho napálil do bránky a v posledných sekundách skóroval.

Ako zhodnotiť výsledok ? Nie je dôvod smútiť. Zápas skončil výhrou. Nepríjemný pocit mám len z toho, že Boris si po zápase ihneď otočil dres a teší sa na ľade s Igorom. Horká chuť v ústach pretrváva aj kvôli tomu, že nebyť školáckych chýb niektorých hráčov, zápas mohol byť pre hostí totálny debakel a hráči aj fanúšikovia domáceho tímu si mohli užívať veľmi príjemnú afterparty. Potenciál na to rozhodne bol.

Teraz najčítanejšie