Karty sú rozdané viac ako jasne

Kto sa smeje naposledy, ten sa smeje najlepšie

Pred desiatimi rokmi poznal Igora Matoviča málokto. Po jednej dekáde sa z neho stane premiér a kat Roberta Fica. Jeho víťazstvo úplne presne odráža aktuálnu atmosféru v našej spoločnosti. Po smeráckom bačovaní a rozvrate krajiny je potrebné upratať a reštartovať krajinu nanovo. Nič nie je náhodné. Matovič uspel, pretože suverénne najlepšie trafil spoločenskú objednávku na očistu krajiny. Jeho marketingový kunšt je známy každému, kto sa pohybuje v slovenskom politickom prostredí. Dve predvolebné videá z Francúzska a Cypru zarezonovali viac ako klasická politická kampaň. Vraví sa, že je lepšie raz vidieť, ako stokrát počuť. V tomto prípade to platí v maximálnej miere. Nestačí kričať – Smer – zlodeji. Ak ľudia vidia zlodejstvá a korupciu v praxi (Počiatkova vila, schránky na Cypre) stotožnia sa s politickým posolstvom oveľa rýchlejšie. Za Matovičovým úspechom nestál len výborný marketing, pomohla mu aj do očí bijúca neschopnosť ostatných opozičných subjektov. Navyše, v kampani sa sústredil aj na to, aby rozšíril svoju voličskú základňu. Oslovil nielen dlhodobých nevoličov, ale i podporovateľov extrému. Z čísel, ktoré získali kotlebovci, jasne vyplýva, že Matovičova stratégia bola viac ako úspešná.

Pýcha predchádza pád

Politik by mal disponovať aspoň štipkou pokory, zvlášť pred voľbami. V dvojkoalícii PS- Spolu na to zabudli. Boli si svojím úspechom takí istí, že už pred voľbami si niektorí predstavitelia delili ministerské kreslá. Na podobné maniere je volič skutočne senzitívny a má tendenciu podobných politikov vytrestať.  Konanie progresívcov je o to nepochopiteľnejšie, že práve z ich radov vyšla aj prezidentka Čaputová. Mali tak zdroj inšpirácie na úspešnú kampaň vo vlastnej kuchyni. Uspela aj vďaka rozvahe, autentickosti, zmierlivosti a pokore. Teda ingredienciami, ktoré jej bývalým spolustraníkom zúfalo chýbali. Trubanovi a spol iste nepomohli otvorené konfrontácie s ĽSNS v slovenských uliciach. Myšlienka postaviť sa fašistom bola síce sympatická, no uchopenie tejto agendy progresívcov nakoniec postavilo v očiach verejnosti do negatívnej polohy. Posledným klincom do politickej rakvy PS-Spolu bolo okupovanie rečníckeho pultu v Národnej rade ich skupinou poslancov pri schôdzi o trinástom dôchodku a rodinných prídavkoch. Ak chceli poslanci okolo Beblavého robiť obštrukcie, vybrali si ten najhorší možný spôsob. Ako predstavitelia novej politickej generácie a ohlasovatelia novej politickej kultúry zlyhali hneď na začiatku a svojím nedôstojným správaním dosiahli presný opak toho, čo bolo ich pôvodným zámerom.

Začína tvrdá práca

Zloženie nového parlamentu dáva Igorovi Matovičovi v podstate dve reálne možnosti. Jednou je krehká parlamentná väčšina (OĽaNO – SaS – Za ľudí). Druhou, oveľa pravdepodobnejšou, je, že k spomínaným stranám sa pripojí aj Boris Kollár, v takom prípade bude koalícia disponovať ústavnou väčšinou. Na tomto scenári Igor Matovič už aj aktívne pracuje. Treba veriť, že Trnavčan si veľmi dobre uvedomuje svoju veľkú zodpovednosť voči dôvere, ktorú od občanov dostal. Je jasné, že všetky problémy sa nevyriešia okamžite a bude to beh na dlhé trate. Treba však začať a vyhrnúť si rukávy. Ak občania uvidia reálne výsledky, odpustia aj malé poklesky, v opačnom prípade budú následky do budúcnosti veľmi bolestivé.

Držme Igorovi palce!