Denník N

Čo sme si to zvolili?

Je náročné sumarizovať, čo sa to vlastne v noci zo soboty na nedeľu stalo. Zlyhali mnohí, v ovzduší je tak trochu cítiť trpké víťazstvo. Najmä pre liberálne orientovaného voliča, ktorý môže byť právom sklamaný z toho, že sa tam najvýraznejšia liberálna strana, zo všetkých v ponuke, nedostala. Avšak oveľa dôležitejšie ako plakať nad výsledkami volieb je teraz pozrieť sa na to, čo bude ďalej.

Prekvapuje, ako sú všetci analytici prekvapení z výsledkov volieb. Čo sme už len mohli na našom konzervatívnom Slovensku čakať? Že budeme odrazu voliť rozumne? Alebo nedajbože liberálne? Ani nie. Nechápte to zle – samozrejme, konečne nie je na čele Smer. Podľa všetkého, najmä keď to matovičovci nepokašlú (a nie len oni), Smer skutočne na niekoľko rokov k moci ani len nepričuchne. Vyvstáva však veľmi vážna otázka, kto každý sa na jeho „luxusnom výťahu“ priamo do parlamentných lavíc dostal spolu s ním do parlamentu.

Pri pohľade na profily týchto kandidátov, je otázkou, ako je možné, že sa dalo dokopy toľko kresťansky založených kandidátov, keď sám Matovič tvrdí, že podľa toho si kandidátov nevyberal/i. Hlúposť – vedome si vyberali ľudí, z ktorých je väčšina kresťansky orientovaných a často s aktívnou minulosťou alebo súčasnosťou v rôznych kresťanských organizáciách, mimovládkach a podobne. Samozrejme, pokiaľ sa niekto hlásil otvorene k liberálnym hodnotám, asi s tým vážny problém nebol, ale aj napriek tomu je to skupinka ľudí, ktorých jasné konzervatívne ukotvenie je evidentné.

Nemyslím to však v zlom – konzervatívne ani kresťanské hodnoty, ak sú myslené vážne a nepokrytecky, nie sú ani náhodou na škodu. Desí len predstava, akobysomto… no, toho, že títo ľudia nie sú „obyčajní“ (rozumej umiernení) konzervatívci, ale ľudia, ktorí sú ochotní pre kultúrno-etické otázky rozhádať a položiť vládu. A ak to nie, a ich nápady napokon prejdú, tak potom minimálne poslať Slovensko v týchto otázkach o niekoľko desaťročí späť. Samozrejme pod rúškom kresťanských hodnôt, ochrany „nenarodených“, znevažujúc „narodených“ – napríklad práva sexuálnych menšín.

Vie vôbec sám Matovič, koho si so sebou na kandidátke dotiahol do parlamentu? Z jeho doterajších vyjadrení sa o tom dá dôvodne pochybovať a aj z toho je zrejmé, že ľudia na Slovensku sú ochotní to „hodiť“ kde-komu, len aby urobil „poriadok“. Urobia z 5,5% „strany“ za 3 mesiace premiérsku stranu a najsilnejší celok na politickej scéne minimálne na niekoľko ďalších rokov. Týmto nechcem krivdiť ľudom, ktorí by Oľano volili bez ohľadu na ich šance na základe prieskumov, aj takých je veľké množstvo. Ale ľudia, ktorí si ich vybrali tesne pred voľbami, si nemusia celkom uvedomovať, čo tam Matovič za svojím chrbtom prepašoval. V mene porážky Fica môže Slovensko utrpieť na iných frontoch, čo nás ešte môže veľmi mrzieť.

Dávajme si preto spoločne pozor, bdejme a sledujme vývoj najbližších dní, ale aj celú novú vládu najbližšie roky. Aby sme neostali prekvapení a zaskočení tým, čo sa to narýchlo schválilo v mene kresťanských hodnôt. Bdejme nad právami slabších, žien, menšín (a nielen sexuálnych) a všetkých, ktorí nebudú mať v parlamente svoje „skutočné“ zastúpenie. Verme, že Matovič a jeho vláda bude pre všetkých a kultúrno-etické otázky skutočne odloží, podľa svojich vlastných slov, na neskôr.

Teraz najčítanejšie