Aký je zdravotný profil Slovenska podľa Európskej komisie

Dokument State of Health in the EU, Slovensko konkrétnejšie rozoberá faktory ako zdravie na Slovensku, rizikové faktory, systém zdravotnej starostlivosti či výkonnosť systému zdravotnej starostlivosti (efektívnosť, odolnosť, prístupnosť). Končí uvedením siedmich hlavných zistení, ktoré konštatujú skutočnosť, nemajú odporúčací charakter. Zdroje údajov a informácií pochádzajú z vnútroštátnych oficiálnych štatistík určených pre OECD a Eurostat a sú k dispozícii na webových stránkach uvedených organizácií v oblasti zdravia. Niektoré doplňujúce údaje pochádzajú však aj od iných organizácií, a to napríklad Institute for Health Metrics and Evaluation (IHME), European Centre for Disease Prevention and Control (ECDC), prieskumov Health Behaviour in School-Aged Children (HBSC) a Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a iných. Priemery EÚ platia za 28 členských štátov a nezahŕňajú Island a Nórsko.

Stredná dĺžka života

Stredná dĺžka života na Slovensku v roku 2017 (77,3 roka) sa síce oproti roku 2000 v pomere k priemeru EÚ (80,9 roka) jemne zvýšila, no stále sú to necelé 4 roky rozdiel. Stredná dĺžka života mužov aj žien vo veku 65 rokov od roku 2000 výrazne vzrástla, no netreba zabúdať na kvalitu života po tomto veku sprevádzanú množstvom chorôb či postihnutí. Slováci žijú síce dlhšie, no nie všetky ďalšie roky života strávia v dobrom zdraví. Zatiaľ čo na Slovensku čaká seniorov v priemere 3,9 roka bez zdravotného postihnutia, priemer v rámci krajín EÚ je 10 rokov. Zvyšných 13,5 predpokladaných rokov života strávia Slováci so zdravotným postihnutím, priemer EÚ je 9,9 roka.

Rizikové faktory

Smutným faktom je, že v roku 2014 denne fajčila približne jedna štvrtina obyvateľstva a tento počet fajčiarov v pomere k priemeru EÚ neklesol. Nadváha a obezita je na Slovensku na vzostupe, no stále sa drží pod priemerom EÚ. Rizikové faktory správania sa populácie zapríčiňujú polovicu všetkých úmrtí na Slovensku, sú to napríklad nízka fyzická aktivita, fajčenie, stravovanie či pitie alkoholu (IHME, 2018), čo predstavuje rozdiel od EÚ o 39 %. 16 000 úmrtí v roku 2017 možno pripísať nedostatočnej konzumácii ovocia a zeleniny a zvýšenej konzumácii soli a cukru. Za viac ako 9 000 je zodpovedná spotreba tabaku, a to vrátane pasívneho aj aktívneho fajčenia. Približne 3 000 úmrtí sa dalo pripísať konzumácii alkoholu a cca 2 000 nízkej fyzickej aktivite. Takmer polovica 15 – 16-ročných v roku 2015 uviedla za posledný mesiac aspoň jeden prípad nárazového pitia. Napriek veľmi zriedkavej konzumácii zeleniny a ovocia dospelou populáciou má Slovensko nižší pomer obezity, ako je priemer EÚ. Naopak, čo sa týka fyzickej aktivity, len 3 z 5 dospelých uvádzajú, že vykonávajú za týždeň len miernu fyzickú aktivitu, no je to číslo podobné ostatným krajinám EÚ. Miera obezity na Slovensku patrí k najnižším v EÚ (za posledných 15 rokov sa čísla stabilne držia na úrovni jedného obézneho dospelého človeka zo 7).

Systém zdravotnej starostlivosti

Slovenská republika vynakladá na zdravie výrazne menej finančných prostriedkov, ako je priemer EÚ, no objem peňazí z verejných zdrojov je podobný. Na Slovensku predstavuje 80 % a v EÚ 79 %. V roku 2017 vynaložilo Slovensko na zdravotníctvo 1 600 eur na osobu, čo je o 40 % menej než priemer EÚ. V prepočte na HDP je táto suma stabilná, predstavuje 6,7 %, priemer EÚ je 9,8 %. Čo sa týka krajín V4, Česko dáva do zdravotníctva najviac, nasleduje Slovensko, Poľsko a na chvoste je Maďarsko.

Údaje z roku 2016 hovoria, že úmrtnosti, ktorej sa dalo predísť, je na Slovensku výrazne viac, ako je priemer EÚ. To isté platí aj pri hospitalizáciách, pričom správa konštatuje, že väčší dôraz na primárnu zdravotnú starostlivosť a prevenciu by prispel k zníženiu počtu úmrtí, ktorým sa dalo predísť.

Segregovaná rómska menšina (oddelená od obce, 18,4 % zo všetkých Rómov na Slovensku) čelí horšej prístupnosti k zdravotnej starostlivosti, zvyšok Slovenska pritom vykazuje podobné hodnoty ako priemer EÚ. Marginalizovaná rómska komunita žijúca na Slovensku je jedna z najväčších v Európe. Jej sociálne vylúčenie či zdravotný stav sú oveľa horšie ako u zvyšku krajiny. Rómske obyvateľstvo na Slovensku má kratšiu strednú dĺžku života pri narodení ako zvyšné obyvateľstvo, u mužov 10 rokov a u žien 7.

V roku 2016 malo Slovensko tretiu najvyššiu mieru úmrtnosti na rakovinu po Maďarsku a Chorvátsku, čo predstavovalo na Slovensku o 20 % viac úmrtí ako priemer EÚ. Správa uvádza, že takéto nelichotivé číslo môže byť spôsobené tým, že na Slovensku donedávna neexistoval komplexný národný protirakovinový program.

V roku 2017 bol predpoklad, že ľudia žijúci na Slovensku sa po 65. roku dožijú ešte 17,4 roka, čo predstavuje pozitívny rozdiel oproti roku 2000 v podobe 2,4 roka. Jedným dychom však treba dodať, že viac ako tri štvrtiny rokov po 65. roku života sú najmä u žien prežívané s chronickými chorobami a zdravotnými postihnutiami.

Nedostatok lekárov a sestier

Čo sa týka počtu lekárov a sestier, v porovnaní s Európskou úniou bola na Slovensku v roku 2017 veľmi podobná hustota lekárov (3,4 lekára na 1 000 obyvateľov v porovnaní s 3,6 v EÚ). Počtom lekárov sa približuje k EÚ, no čo sa týka počtu sestier, ten klesol v porovnaní s rokom 2000 nielen v absolútnych číslach, ale aj na obyvateľa. V roku 2017 bola viac ako tretina lekárov (36 %) starších ako 55 rokov, čo predstavuje 6 700 z 18 600 lekárov.

Lekárske fakulty na Slovensku každý rok ukončí viac ako 700 študentov, čo predstavuje počet, ktorý by mal nahradiť počet lekárov odchádzajúcich do dôchodku. Menej ako polovicu z týchto absolventov však tvoria zahraniční študenti a väčšina z nich nepokračuje vo vykonávaní svojej lekárskej praxe na Slovensku. Okrem toho je emigrácia slovenských lekárov vyššia ako imigrácia iných absolventov medicíny do krajiny, výsledkom čoho je čistý úbytok ľudských zdrojov.

Slovensko má nedostatok zdravotných sestier a počet študentov a absolventov programu vzdelávania zdravotných sestier od roku 2010 klesá. Na základe vyššie uvedeného vláda ponúka od roku 2018 štipendium vo výške 6 000 eur na podporu vzdelávania sestier pod podmienkou, že absolvent zostane pracovať v krajine aspoň 5 rokov.

V roku 2017 vykazoval slovenský systém zdravotnej starostlivosti väčší počet lôžok akútnej zdravotnej starostlivosti ako priemer EÚ, 5,8 lôžok na 1 000 obyvateľov v porovnaní s 5,0, nakoľko priemerná dĺžka hospitalizácie v priemere s EÚ je o 15 % dlhšia.

Zhrnutie

Môžeme skonštatovať, že Slovensko sa v mnohých ukazovateľoch zlepšuje tak isto ako aj zvyšné krajiny EÚ, no naďalej zaostáva za priemerom týchto krajín. Špecifické výsledky vykazujú 2 kraje (Prešovský a Košický kraj), ktoré v mnohých meraniach vykazujú negatívnejšie výsledky, nakoľko je tu väčší výskyt marginalizovaných rómskych komunít. Z dokumentu ďalej vyplýva, že pracovníci v zdravotníckom sektore starnú rovnako ako zvyšok populácie, preto treba tomuto sektoru vynakladať väčšie úsilie a pozornosť. Zdravotný stav slovenského obyvateľstva sa však od roku 2000 zlepšil napriek tomu, že Slovensko dáva do zdravotníctva výrazne menej finančných prostriedkov, ako je priemer EÚ.

Tento článok je súčasťou projektu Politiky zamestnanosti realizovaného Inštitútom zamestnanosti. Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu v rámci OP EVS.