Domov v aute.

Ráno sa zobudil, upratal a išiel do práce. Na svojom aute pracoval ako taxikár. Bol priateľský a komunikatívny, takže celý deň viezol ľudí a popritom s nimi viedol klasické debaty o živote. Večer mu skončila pracovná doba. Zaparkoval, z miesta šoféra vystúpil, otvoril zadné dvere, ustlal si deku a snažil sa zaspať.

Ráno sa zobudil, upratal a išiel do práce. Na križovatke čakal na červenú a zbadal nápis OZ STOPA Slovensko – integračné centrum pre ľudí bez domova. Po dvoch týždňoch krúženia raz zaparkoval, otvoril dvere a vstúpil do integračného centra. Povedal, že potrebuje pomoc. Odkedy sa rozviedol, tak pracuje ako taxikár, spáva v aute, má obrovské dlhy a skoro celý zárobok mu vezme exekútor. Má však úžasnú priateľku. Je láskavá a milá, vie o jeho situácii a vyzerá to medzi nimi na vážny vzťah. Ponúkla mu spoločné bývanie, ale najprv ho prosí, aby si usporiadal život. Aby išiel na osobný bankrot a našiel si lepšiu prácu.V integračnom centre pre ľudí bez domova si napísal nový životopis a podal žiadosť na osobný bankrot. Po pár dňoch zaparkoval, otvoril dvere do jednej firmy a sedel na pohovore. Potom išiel do auta a naštartoval s vedomím, že ho čaká posledný týždeň ako taxikár prespávajúci vo svojom aute.Pociťoval šťastie, práca vrátnika sa mu pozdávala a dúfal, že priateľka neľutuje spoločné bývanie. Poctivo chodil do práce a snažil sa byť trpezlivý napriek tomu, že mu ešte niekoľko mesiacov celú výplatu zhltol exekútor.Až raz prišiel list. Otvoril dvere do integračného centra a zakričal „konečne nemám dlhy“.

O rok neskôr sa ráno zobudil vedľa svojej manželky a išiel do práce.