Denník N

Hnevám sa a bolí ma…

Život a ani politika nie sú fér. A zďaleka to nie vždy zafunguje tak, že čo dáš, to sa ti aj vráti. A vtedy prídu chvíle, keď v človeku prevládne smútok, bolesť a hnev. Sú to emócie, ktoré sa potom derú von z nášho vnútra.

Čo s nimi? Zadusiť ich v sebe? Nie, to nie je dobre, lebo dôsledok je potom iba ďalší rast vnútornej frustrácie. Nájsť si nejakú zábavku? Odísť do kúpeľov? Začať zbierať známky? No dobre, to sú riešenia, ale väčšinou neprinášajú rýchlu úľavu. Preto je možno niekedy dobré dať svoj hnev najavo. Svoju bolesť netajiť. Máme právo byť aj nahnevaní, ale mali by sme vedieť dať najavo, prečo sa hneváme a v hneve neubližovať nevinným…

Tak ja to skúsim, dobre?

Hnevám sa a bolí ma, keď nad ránom prišlo veľmi nepríjemné vytriezvenie a ukázalo sa, že PS/Spolu sa nedostanú do parlamentu napriek odhadom blízkym 10%. Bola to ľadová sprcha. My sme sa s Dankom, mojím kapitánom už druhýkrát rozdelili, lebo sme chceli voliť dva subjekty. Prvýkrát to bolo pri voľbách do EP. Jeden z nás volil PS/Spolu, druhý z nás DS preto, že sme si obaja mysleli a myslíme, že to čo sa im stalo, bola nespravodlivosť a samozrejme nie len preto. Je to aj preto, lebo darmo Igor Matovič rozpráva, že on má výsledky. Nie, nie je to tak. On len najviac kričí. Výsledky mali práve tí, ktorí nekričali a hľadali dôkazy a systematicky bojovali so zločinom. Dnes už ich v parlamente neuvidíme. A neuvidíme ani historicky prvú kresťanskú konzervatívnu stranu, ktorá sa pod vedením Alojza Hlinu rozhodla nejsť cestou nenávisti. A to nie je fér.

Hnevám sa a bolí ma, keď si uvedomím, že PS/Spolu napriek dobrým signálom, tak neuveriteľne spackali predvolebnú kampaň. Po voľbe prezidentky Čaputovej mali našliapnuté na veľkolepý výsledok. Vyhranili sa proti zlu a zároveň sa postavili za slušnosť. Myslel som si, že pochopili posolstvo prezidentky. Že precítili tú obrovskú silu, ktorá išla z ľudí na pochodoch za slušné Slovensko. Ľudí, ktorí jasne dávali najavo svoje postoje slušne, neagresívne, ľudí, ktorí sa nedali vyprovokovať žiadnymi extrémistami, urážkami ani agresivitou tých druhých . Lebo nie ten, kto najviac kričí, je ten najsilnejší. Nie ten, kto napína svaly, hrubý krk, vyhráža sa, uráža iných… A že oveľa väčšiu silu vyžaduje slušnosť, bez útočenia, bez násilia, bez šaškovania v parlamente, Vážení… Ako dobre to poznám na svojom negatívnom príklade. A PS/Spolu si veľmi rýchlo vyslúžili nálepku liberálnych extrémistov. Ešte aj Matovič vtedy pochopil, že tadiaľ cesta nevedie a DS, ktorí sa rozhodli bojovať priamo v parlamente sme prakticky duševne zlynčovali a zavrhli, ako najposlednejších…

Hnevám sa a bolí ma, keď si uvedomím, že v parlamente bude sedieť drvivá väčšina konzervatívnych politikov a liberálne zmýšľajúcich ľudí nebude mať kto zastupovať. Darmo sa pán Matovič pokúša ubezpečovať, ako to on povedal, bratislavskú kaviareň, že on má v strane aj liberálov. Pritom ich ani nevedel spočítať a už vonkoncom nevedel, ktorí to sú. SaS bude mať v parlamente 13 ľudí, ktorých ‚liberálnosť‘ je otázna, lebo sa prejavuje najviac v ekonomických otázkach. Takže keď budeme veriť odhadu Igora Matoviča 13 ľudí z OĽANO a SaS ďalších 13, to dáva 26 ľudí. V parlamente, kde zasadá 150 poslancov! Ktovie, možno bude budúci parlament nakoniec súdržný. Majú predsa spoločného veľkého nepriateľa. 4% LGBTI a tehotné ženy! Tých predsa poraziť, bude teraz hračka. Ba dokonca opakovane ich porážať. Lebo tradičná rodina bude potrebovať vždy nové a nové ubezpečenia, že je dostatočne chránená. Aby ľudia videli v akých dobrých rukách sa ocitlo Slovensko. Takže cesta je jasná. Treba pomaly krôčik za krôčikom stupňovať tlak na menšiny. Najmä na tie sexuálne. Ostatne Poľsko vedľa je dobrým príkladom. A možno časom odvážni konzervatívni politici vymyslia ďalšie premyslenejšie metódy mučenia. A nakoniec pri dobrej snahe možno aj zabiť bude možné niekoľkokrát. Veď raz časom nebude stačiť, aby bola rodina dobre chránená!!! Ja viem, ako to znie psychiatricky, ale viete, ja sa hnevám… a hnev je iracionálny.

Hnevám sa a bolí ma, keď sa pozriem na zloženie nášho parlamentu a vidím tam mnohé mená ľudí, ktorí nemajú v slušnej a modernej spoločnosti čo hľadať, keď tam vidím kriminálnikov, náboženských fanatikov a extémistov. A to zďaleka nie len v časti ĽsNS. Igor Matovič sa nerozpakoval a zobral ‚každého, kto sa prihlásil‘ – veď to sám v rozhovore priznal. A s týmto potenciálom chce vytvoriť slušný parlament, ktorý bude hájiť záujmy všetkých. Maďarov, Rómov, LGBTI? Zelení? Kdeže! Opäť to raz budú len záujmy vyvolených. Mnohí nemali pred 89.rokom slobodu. A tí čo ju získali, ju teraz berú iným častokrát tým, ktorí ju nemali vtedy ani teraz!

Hnevá ma a bolí ma, že známi ľudia z radov LGBTI na Facebooku nahlas premýšľajú, kam sa odsťahujú. Ktorú krajinu si vybrať pre život. To je ono!!! To je ono! To je ono? Toto sme tuším vykrikovali v 89.roku na námestiach. Naozaj? Vyštvať ľudí, ktorí nevyhovujú všeobecnej ideológii z republiky? Platných občanov tohto štátu, poctivo pracujúcich, vytvárajúcich hodnoty? Ja a môj Danko zatiaľ neodídeme. Máme tu rodinu, zázemie a už sme trochu aj unavení nato, aby sme utekali a niekde začínali odznova. A takých bude viac. Akú budúcnosť nám chystáte, Vážení morálni konzervatívni politici a samozrejme nie len Vy? Príde aj zóny bez LGBTI? Po nich zóny bez Rómov? Lebo len slušní ľudia majú právo na normálny život? Ako si slabí a v menšine vymôžu právo na Slovensku? Krehká a aká taká rovnováha, ktorá tu bola, je preč. Slovensko sa stáva novou totalitou! Totalitou zvolenou demokratickou väčšinou!

 

Roman Dulgerov

 

 

 

Teraz najčítanejšie

Roman Dulgerov a Danko Beran

Viac rokov sme varili a písali na blogu SME. Dnes sa po období oddychu vraciame na blogy s novými receptami. Asi nám to chýbalo. Najviac sa budeme venovať receptom podla zdravého životného štýlu. Ale z času načas určite zaradíme aj nejaké to obžerstvo.