Denník N

Krajina nepoučiteľných

Marián Labuda kedysi povedal: „Radosť vládnuť tomuto národu“

Na začiatku 21. storočia si Robert Fico postavil kampaň na dvoch tvrdeniach. Starí politici sú zlodeji (Ako sa kradlo za Mečiara, tak sa kradlo za Dzurindu) a na prísľube, že tých starých dá pozatvárať (Dzurinda a Mikloš patria do väzenia). Okrem toho sľuboval, že ľudia ktorí nedokážu preukázať pôvod svojho majetku oň prídu. A ľudia mu uverili. Dali mu moc, aby vládol dvanásť rokov, z toho štyri roky neobmedzene. Ako to dopadlo, všetci vieme. Nikto nešiel do väzenia a tento pán a jeho kumpáni kradli ako nikto pred tým. A nikto neprišiel o majetok.
A potom prišlo deja vu…

Igor Matovič so svojou partajou si urobili kampaň na tom, že SMER-SD sú zlodeji a treba ich pozatvárať. Dokonca si urobili výlet po stredomorí (za peniaze daňových poplatníkov), kde rozdali papiere o znárodnení majetku. Treba im  priznať, že to urobili sofistikovanejšie ako bývalá tretia cesta resp. sociálna demokracia.

A sľúbili, že budú bojovať proti mafii.

A ľudia zasa uverili. A zasa volili. 25 % pre OĽaNO a ich vodcu, skoro ako kedysi za SMER-SD a ich šéfa.

A zasa príde deja vu…

Po tom, čo všetko SMER-SD napáchal na Slovensku a najmä na tom východnom, by sa dalo čakať, že nemôže dosiahnuť dobrý výsledok. Omyl, veľký omyl…
Talianska mafia na Ferrari, vládnuca grófka, terorizovaní a podvádzaní roľníci…

A dokonca podľa šéfa tam ani nič nie je. Pri pohľade na volebné výsledky človek rozmýšľa čo tým predseda myslel. Že by pamäť?

Ale, aby sme nekrivdili len voličom, pozrime sa na tých zvolených.

V roku 2006 nastúpili do vlády s dominantným SMER-SD aj HZDS a SNS. Veľmi rýchlo bez akýchkoľvek podmienok. Po štyroch rokoch skončili mimo parlamentu. V roku 2016 opäť dominantný SMER-SD a k nemu expresne rýchlo a bez podmienok SNS, Most-Híd a Sieť. A čuduj sa svete, po štyroch rokoch… Všetci traja v zabudnutí.

Píše sa rok 2020, po voľbách dominantné OĽaNO a okolo neho dve (tri) strany, ktoré sa zasa hrnú do vlády takmer bez podmienok. To nemôže dopadnúť inak…

Ešte minulý týždeň si v predvolebných diskusiách predseda strany Za ľudí priznal, že stretávanie s mafiánom bola blbosť. A dokonca hlúposť. Dúfam, že sa pán prezident Kiska poučí a už si so žiadnym mafiánom nesadne. Bolo by to určite dobré nielen pre neho, ale aj pre celú krajinu.
A ak by to aj spôsobilo, že by sa nedostal do vlády nebude musieť ľutovať. Nebudú musieť obhajovať neobhajiteľné.

Keď tzv. „demokratická opozícia“ odvolávala Martina Glváča a Andreja Danka argumentovala kontaktmi s Kočnerom a podivnou pani z Komárna. Keď chceli odvolať ministra Richtera hovorili o podivných stykoch s chovankyňami Čistého dňa.

O pár týždňov budú voliť predsedu NR SR. Druhým najvyšším činiteľom má byť vraj Boris Kollár. To jakobín ani nemusí hľadať argumenty do rozpravy. Stačí Ctrl-C a Ctrl-V.
Som zvedavý ako to bude obhajovať nová demokratická vládna väčšina. Že by náš človek?

A to ešte Maroš (ako ho familiárne nazval minulý týždeň v predvolebnej diskusii  Boris Kollár) nezačal rozprávať. A on určite začne. Asi nedopustí, aby mali tak odlišné miesta sedenia, keď sú si tak podobní.

Ale nebojte sa, Slovensko bude mať dobrú vládu. Presne takú, ako si zaslúži…

V demokracii je to vždy tak.

Teraz najčítanejšie

Juraj Rydzi

projektový manager a projektant v oblasti automatizácie, Mestský liberál a slniečkár.