Denník N

Dvojité občianstvo, praktická skúsenosť

V súvislosti s vystúpením Spojeného kráľovstva z EÚ sa ma v poslednej dobe viacerí známi pýtali, ako je to so stratou a znovunadobudnutím slovenského občianstva. Ešte dávnejšie som týmto procesom prešiel a napadlo mi, že by mohlo byť užitočné o tom napísať.

Na úvod by som rád zdôraznil, že som právny laik. Tento článok je len zdieľaním osobného pohľadu na vec a skúsenosti. Pri rozhodovaní o tom, či do toho ísť alebo neísť, sa odporúčam poradiť so slovenským advokátom. Každý môže mať inú východiskovú pozíciu.

Bol by som rád, aby Národná rada SR alebo Ústavný súd upravili alebo vyjasnili situáciu natoľko, aby v praxi k stratám občianstva nedochádzalo.

Právny rámec

Strata občianstva

Úprava straty štátneho občianstva SR sa datuje k júlu 2010 na základe prijatej novely zákona o štátnom občianstve . V §9 zákona č. 40/1993 Z. z. sa uvádza: „(1) Štátne občianstvo Slovenskej republiky možno stratiť … b) nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva na základe výslovného prejavu vôle“.

Rovnaký paragraf navyše upravuje, že: „(16) Štátny občan Slovenskej republiky stráca štátne občianstvo Slovenskej republiky dňom, ktorým na základe výslovného prejavu vôle, ktorým je žiadosť, vyhlásenie alebo iný úkon smerujúci k nadobudnutiu cudzieho štátneho občianstva, dobrovoľne nadobudne cudzie štátne občianstvo“. Zákon pozná aj výnimky zo straty, napríklad nadobudnutie občianstva narodením alebo uzavretím manželstva, podľa odsekov 17 a 18.

Na objasnenie dátumu straty som volal na Ministerstvo vnútra SR. Povedali mi, že dňom kedy som sa stal cudzím štátnym občanom, som automaticky stratil to slovenské podľa odseku 16.

Odsek 19 upravuje oznamovaciu povinnosť: „Ten, kto stratil štátne občianstvo podľa odseku 16, je povinný bezodkladne túto skutočnosť oznámiť obvodnému úradu v sídle kraja.“ Opomenutie tejto povinnosti sa klasifikuje ako priestupok s pokutou vo výške 3319 eur (§9b odsek 2).

Znovunadobudnutie

Od februára 2015 je účinné nariadenie Ministerstva vnútra SR, ktorým došlo k zjemneniu celej situácie a občanom, ktorí takto stratili občianstvo otvorilo dvere k jeho získaniu naspäť. Jeden zo spôsobov nadobudnutia občianstva je takzvané udelenie. §7 odsek 2 písmeno b zákona č. 40/1993 Z. z. ustanovuje: „Žiadateľovi, ktorý má na území Slovenskej republiky povolený pobyt, možno udeliť štátne občianstvo Slovenskej republiky bez splnenia podmienky uvedenej v odseku 1 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak, ak ide o osobu, ktorá sa významne zaslúžila o prínos pre Slovenskú republiku v oblasti ekonomickej, vedeckej, technickej, kultúrnej, sociálnej alebo športovej alebo je to z iného dôvodu v záujme Slovenskej republiky.

Ministerstvo upresnilo, čo je to iný dôvod v záujme Slovenskej republiky. Nariadenie v článku 1 odseku 3 upravuje: „Iným dôvodom v záujme Slovenskej republiky je na účely tohto nariadenia skutočnosť, ktorej existencia má zásadný význam pre spoločnosť a jej zohľadnenie je z hľadiska úloh štátu oprávneným záujmom Slovenskej republiky. Ide najmä o zlúčenie rodiny, zdravotné dôvody, humanitárne dôvody a o skutočnosť, že žiadateľom je bývalý štátny občan Slovenskej republiky.“.

Teda zásadnými skutočnosťami pri posudzovaní takejto žiadosti sú, že žiadateľ je bývalý občan SR a zároveň v čase nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva mal pobyt v zahraničí, podľa článku 4 odseku 2 Nariadenia: „Minister pri rozhodovaní o žiadosti bývalého štátneho občana Slovenskej republiky prihliada aj na skutočnosti, ktoré boli dôvodom straty štátneho občianstva Slovenskej republiky a na spôsob a podmienky nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva, najmä na existenciu podmienky povoleného, evidovaného alebo registrovaného pobytu v cudzom štáte v čase nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva.

Vyššie som v zákone zvýraznil aj podmienku povoleného pobytu na území SR. Žiadosť podávate vysoko pravdepodobne už ako občan iba cudzieho štátu, ktorý potrebuje na splnenie podmienok udelenia slovenského občianstva povolený pobyt na Slovensku.

Ako a na základe čoho si ho vybaviť? Možnosti sú dve podľa krajiny, ktorej občianstvo ste prijali. Toto je rozhodujúce aj pri tom, či kvôli žiadosti o pobytu musíte cestovať na Slovensko.

Prijali ste občianstvo členského štátu EÚ, Islandu, Nórska, Lichtenštajnska alebo Švajčiarska

Ak ste prijali občianstvo členského štátu EÚ, Islandu, Nórska, Lichtenštajnska alebo Švajčiarska, máte právo si zaregistrovať pobyt na území SR dlhší ako 3 mesiace podľa zákona č. 404/2011 Z. z. § 65 odsek 1 uvádza niekoľko možností, na základe ktorých Vám môžu pobyt zaregistrovať. Nanešťastie potvrdenie o registrácií pobytu, ktoré mi dali, neuvádza konkrétne písmeno Zákona.

Predpokladám, že sa používa jedno z nasledovných:

  1. c) má dostatočné zdroje pre seba a svojich rodinných príslušníkov, aby sa nestali záťažou pre systém pomoci v hmotnej núdzi Slovenskej republiky počas obdobia ich pobytu a zdravotné poistenie na území Slovenskej republiky,“;
  2. e) „je u neho predpoklad, že sa zamestná“;
  3. f) „je rodinným príslušníkom občana Únie…“.

Nutnosť cestovať na Slovensko pre registráciu pobytu vyplýva z § 66 písmena 1 rovnakého zákona: „Občan Únie, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky dlhšie ako tri mesiace, je povinný požiadať o registráciu pobytu na území Slovenskej republiky“.

Prijali ste občianstvo tretej krajiny

Registrácia pobytu pre občanov tretích krajín je vo všeobecnosti komplikovanejšia. Preto Ministerstvo v článku 5 odseku 2 Nariadenia uvádza „Osobitné dôvody možno považovať aj za dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 46 ods. 2 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.

Keď nazrieme do znenia zákona o pobyte cudzincov účinné v čase ministerského nariadenia, nájdeme spomínaný § 46 ods. 2 písm. c): „Ministerstvo vnútra môže udeliť trvalý pobyt na neobmedzený čas aj bez splnenia podmienok ustanovených v tomto zákone, … c) z dôvodov hodných osobitného zreteľa,“. Rozumiem tomu tak, že pre žiadosť o znovuzískanie občianstva máte právo si na Slovensku zaregistrovať trvalý pobyt ako cudzinec tretej krajiny.

Predpokladám, že v súčasnom znení zákona č. 404 / 2011 Z. z. sa pre účel znovuzískania občianstva použije namiesto trvalého pobytu na neobmedzený čas, trvalý pobyt na päť rokov. Je to § 45a „Osobitné ustanovenie o trvalom pobyte na päť rokov“, ktorý teraz obsahuje v odseku 1 písmene b formuláciu „z dôvodov hodných osobitného zreteľa“.

Takto by sa dal vysvetliť aj rozkol v návodoch zastupiteľských úradov v tretích krajinách. Generálny konzulát New York píše o žiadosti na neobmedzený čas, ale prikladá žiadosť na päť rokov. Na druhej strane Veľvyslanectvo Ottawa prikladá žiadosť na neobmedzený čas.

V každom prípade, podľa súčasnej úpravy sa ako občan tretej krajiny môžete rozhodnúť, či pre registráciu pobytu budete cestovať na Slovensko, podľa § 44 písmena 1: „Žiadosť o udelenie trvalého pobytu na päť rokov podáva štátny príslušník tretej krajiny osobne na zastupiteľskom úrade alebo osobne na policajnom útvare“.

Prijali ste občianstvo Spojeného kráľovstva

Čerešničkou na torte je, že tam, kde je táto problematika momentálne najakútnejšia, na stránkach zastupiteľstva Londýn, zatiaľ nereflektujú fakt, že Spojené kráľovstvo od 31. januára už nie je členom EÚ a posielajú žiadateľov vybaviť si pobyt výlučne na Slovensko.

Funguje to?

Ministerstvo vnútra poskytuje pravidelne štatistiky o stratách a znovuzískaniach občianstva. Čísla ukazujú, že proces je funkčný:

O vrátenie slovenského občianstva požiadalo doteraz (od 1. februára 2015 do 30. januára 2020) na základe výnimky 998 ľudí. Slovenský pas už získalo späť 896 žiadateľov, ďalšie žiadosti Ministerstvo vnútra (MV) SR vybavuje. TASR to potvrdil tlačový odbor MV.

Slovenské občianstvo získali späť ľudia s českým občianstvom (302), britským (177), nemeckým (140), americkým (78), austrálskym (56), švajčiarskym (45), kanadským (36), maďarským (13), talianskym (desať), luxemburským (osem), švédskym (šesť), holandským a dánskym (po päť), írskym (traja), belgickým, francúzskym, izraelským a rakúskym (po dvoch), fínskym, poľským, rumunským a ukrajinským (po jednom).“

prevzaté z https://www.teraz.sk/slovensko/zakon-o-statnom-obcianstve-pripravil/444214-clanok.html.

Ministerstvo ale neuvádza, koľkí žiadatelia majú problém z titulu, že ich žiadosť o navrátenie občianstva nebola úspešná.

Poplatky

Oznámenie o strate je bezplatné, hoci v zozname “Správne poplatky na úseku štátneho občianstva” nájdete položku 21: Prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republikys poplatkami od 20 do 700 eur. Preberal som to so známym a domnievame sa, že tento sadzobník sa vzťahuje na žiadosti o stratu na vlastnú žiadosť (zákon 40 / 1993 Z. z. §9 ods. 1 pís. a). V procese straty a znovuzískania občianstvo strácate inak – automaticky podľa §9 odseku 1 písmena b a odseku 16. Toto je podporené mojou praktickou skúsenosťou a aj inštrukciami, napríklad na Veľvyslanectve SR v Osle, kde sa píše: Za podanie oznámenia o strate slovenského štátneho občianstva sa správny poplatok nevyberá“.

Žiadosť o udelenie občianstva je tiež bezplatná. V správnych poplatkoch Ministerstva vnútra sa pri položke 20 „Udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky“ píše: „Oslobodenie: … cudzinci, ktorí stratili štátne občianstvo Slovenskej republiky po 1. januári 1993.

Logistika

Summa summarum sa dá celý proces zhrnúť do piatich krokov:

  1. získanie cudzieho štátneho občianstva;
  2. oznámenie o strate slovenského;
  3. zaregistrovanie si pobytu v SR ako cudzinec;
  4. žiadosť o navrátenie občianstva;
  5. prevzatie listiny o udelení občianstva.

Ak ste prijali občianstvo štátu iného než členského štátu EÚ, Islandu, Nórska, Lichtenštajnska alebo Švajčiarska, ste vo výhode. Máte možnosť voľby, či si kroky 2, 3 a 4 vybavíte prostredníctvom zastupiteľského úradu v danej krajine, alebo návštevou Slovenska. Inštrukcie a formuláre nájdete na stránke svojho veľvyslanectva. Napríklad na stránkach Generálneho konzulátu New York.

Ak ste prijali občianstvo členského štátu EÚ, Islandu, Nórska, Lichtenštajnska alebo Švajčiarska, je potrebné kvôli kroku 3 cestovať na Slovensko.

Z dvoch uvedených možností som absolvoval tú, ktorá zahŕňala návštevu Slovenska, keďže Spojené kráľovstvo bolo v tom čase ešte členom EÚ. S touto skúsenosťou by som sa rád podelil.

Kroky 2, 3 a 4 sa mi podarilo vybaviť naraz v jeden deň. Pred cestou som si vybavil všetky potrebné doklady a vyplnil žiadosti vypísané na stránke zastupiteľského úradu Londýn. Zavolal som na Ministerstvo vnútra, aby som sa informoval, na ktorom okresnom úrade sa mám zastaviť. Odporučili mi všetko vybaviť z bratislavského klientskeho centra na Tomášikovej, bez ohľadu na to, z ktorého som okresu.

Skoro ráno som prišiel do klientskeho centra a vybral si časenku na oddelenie štátnych občianstiev. Nenechajte sa zmiasť kolkovým automatom hneď vedľa časenkového, ktorý ponúka kolky v stovkách eur za stratu a v stovkách eur za žiadosť o získanie. Ako som uviedol vyššie, proces straty a znovuzískania bol bezplatný.

Na oddelení štátnych občianstiev si prezreli moje doklady a poslali ma na cudzineckú políciu do Vajnor vybaviť krok 3 a potom sa vrátiť naspäť. Spätne si už nepamätám, či bola táto návšteva nevyhnutná, možno sa dá ísť rovno na cudzineckú políciu. Bola ale užitočná z hľadiska objasnenia celého procesu.

Na cudzineckej polícií bola na výber časenka na tento účel. Na moje prekvapenie som nemusel príliš dlho čakať a išiel som hneď. Tam sa ma opýtali, kde si chcem registrovať pobyt. Môžete si vybrať mestskú časť alebo obec bez špecifikovania ulice a čísla. Potom som sa vrátil na klientske centrum, kde už ma mali v systéme a mohol som podať žiadosti z krokov 2 a 4 naraz a vrátil som sa do Londýna.

Po úspešnom vyhovení žiadostiam sa znovu stávate občanom SR v momente zloženia sľubu a prevzatia listiny o udelení občianstva. Tento proces sa dá absolvovať buď na okresnom úrade v SR alebo si listinu môžete nechať doručiť na zastupiteľský úrad v zahraničí. Krok 5 som teda absolvoval na veľvyslanectve, aby som nemusel opätovne cestovať. Listina o udelení občianstva je podpísaná ministerkou vnútra SR.

Rozhodnutie o žiadostiach z krokov 2 a 4 spolu s doručením listiny na veľvyslanectvo diplomatickou poštou trvalo dokopy 3 mesiace.

Záverom by som sa chcel poďakovať za pomoc pri písaní Mgr. Michalovi Makúchovi – advokátovi a Mgr. Dominike Mayerovej.

Teraz najčítanejšie