Skvalitnenie štúdia na vysokej škole si vyžaduje revíziu obsahu a metód výučby
Výsledky rozsiahleho prieskumu iniciatívy To dá rozum ukázali, že na vysokých školách (VŠ) na Slovensku prevládajú frontálne metódy výučby. Otáznou sa javí byť tiež miera aktuálnosti toho, čo sa študenti učia. Iniciatíva minulý týždeň predstavila odporúčania pre skvalitnenie školstva, vrátane obsahu a metód výučby na VŠ.
Zmenu a zatraktívnenie štúdia na VŠ na Slovensku vnímame v skvalitnení jeho obsahu a metód výučby. To by malo byť dosiahnuté pravidelnou aktualizáciou obsahu, vyhodnocovaním napĺňania cieľov vzdelávania, efektívnym zbieraním a využívaním spätnej väzby na kvalitu výučby, podporou učiteľov pri príprave a realizácii výučby a posilnením aktivizujúcich metód vo výučbe.
Ako jeden z funkčných nástrojov na skvalitnenie výučby vidíme tvorbu a rozvoj Centier pre rozvoj pedagogických zručností, ktoré by vznikali na úrovni fakúlt, resp. v prípade malých škôl na úrovni inštitúcie. Jednou z úloh Centier by mal byť rozvoj učiteľov a doktorandov vo využívaní aktivizujúcich metód výučby. Centrá by mali u vyučujúcich rozvinúť zručnosti VŠ pedagogiky a didaktiky tak, aby vedeli diagnostikovať stav vedomostí a zručností u študentov, definovať ciele a obsah predmetu, výučbové stratégie, spôsoby priebežného overovania dosahovania cieľov a hodnotenie výstupov zo vzdelávania. Centrá by mali vyučujúcim asistovať aj pri transformácii svojich predmetov. Medzi ďalšie úlohy Centier by patrilo aj poskytovanie mentoringu učiteľom na základe otázok, ktoré vychádzajú z výziev ich pedagogickej praxe, ako aj z monitoringu a vyhodnocovania priebehu ich výučby (napr. hospitácie, rozbor videozáznamov). Pracovníkmi Centier, ktorí by pomáhali s ich budovaním na VŠ, by mali byť odborníci z oblasti vysokoškolskej pedagogiky a didaktiky. Financovanie vzniku Centier by malo byť jednou z priorít nadchádzajúceho programového obdobia štrukturálnych a investičných fondov Európskej únie v oblasti VŠ vzdelávania. Do súťaže o tieto prostriedky by mali mať možnosť zapojiť sa všetky typy VŠ, vrátane súkromných a štátnych VŠ.
Ďalším odporúčaním, ktoré úzko súvisí aj s tvorbou Centier pre rozvoj pedagogických zručností je pristúpenie k revízii predmetov v rámci študijných programov, ich náplne a požadovaných výstupov. Opatrenie by malo smerovať k zníženiu záťaže študentov a učiteľov. Hlavnou zmenou prameniacou z takejto revízie by malo byť zníženie počtu predmetov a kontaktnej výučby a zvýšenie dôrazu na aktívnu individuálnu alebo skupinovú prácu študentov. Zabezpečené by to malo byť zvýšením kreditovej váhy jednotlivých predmetov (7-8 ECTS kreditov za povinný predmet oproti dnešnej kombinácii viacerých predmetov za 2 – 3 kredity) s tým, že počet kreditov by mal odzrkadľovať reálnu pracovnú záťaž, ktorá sa od študentov očakáva.
Veríme, že ku skvalitňovaniu štúdia by mohli prispieť aj tzv. programové rady. Úlohou týchto rád by bolo pravidelne vyhodnocovať študijné programy tak, aby poskytovali študentom kvalitné vzdelávanie v súlade s trendmi a potrebami v odbore ako aj potrebami samotných študentov. Konkrétne by programové rady pomáhali pri zefektívnení organizácie výučby, odstránení duplicít a neaktuálneho obsahu vo výučbe či zabezpečení nadväznosti jednotlivých predmetov v študijnom programe. Medzi členov programových rád by mali patriť garant študijného programu, zástupcovia z radov učiteľov vyučujúcich predmety v danom študijnom programe, zástupcovia zamestnávateľov v odbore (napr. zástupca poskytovateľa praxe, špecialista na ľudské zdroje), zástupca študentov a absolvent daného študijného programu. Programové rady by mali byť integrálnou súčasťou momentálne zavádzaných vnútorných systémov kvality.
Ďalšie odporúčanie sa týka efektívneho zužitkovania spätnej väzby na kvalitu výučby od študentov. Keďže aj výsledky nášho prieskumu ukázali, že dotazník, ktorý študenti vypĺňajú až na konci semestra, má veľmi slabú návratnosť, a tým pádom častokrát aj legitimitu v zmysle realizovania zmien, považujeme za žiaduce a prospešné, aby učitelia a školy zisťovali spätnú väzbu od študentov priebežne. Napríklad, hneď po skončení hodiny môžu študenti vyplniť krátku, párbodovú anketu cez Slido alebo iný typ aplikácie dostupnej cez smartfón alebo počítač. Výhodou takejto spätnej väzby je, že učiteľ vie už v priebehu semestra meniť obsah a formy výučby aj podľa potrieb študentov a študenti v odovzdávaní spätnej väzby vidia zmysel, keďže môžu reálne pocítiť jej dopady. Okamžitá spätná väzba by mala byť kombinovaná s dotazníkmi na konci semestra, ktoré budú hodnotiť daný predmet ako celok. Pre zvýšenie záujmu študentov o dotazníky sa zároveň javí byť kľúčové garantovanie anonymity a vyvodenie opravných opatrení na problémy, na ktoré dotazníky poukážu.
K celkovému skvalitňovaniu štúdia na VŠ by však okrem spomínaných nástrojov mali viesť viac ako desiatky ďalších konkrétnych odporúčaní, ktoré navrhujeme v oblasti individualizácie vzdelávania, prípravy doktorandov, podpory VŠ učiteľov, ale aj v riadení a financovaní VŠ. Všetky odporúčania, ktoré sme predložili na verejnú diskusiu, môžete nájsť na našej webovej stránke: https://todarozum.sk/zmena-skolstva/
Stanislav Lukáč
analytik To dá rozum
Blog je súčasťou projektu, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom programu Efektívna verejná správa.
