Denník N

Pravá, ľavá – víťazný marš na univerzity

(po voľbách 2020)

Najvýznamnejší reprezentant slovenskej pravice Richard Sulík, predseda SaS, v poslednej relácii RTVS Parlamentné voľby 2020 – Diskusia s kandidátmi povedal o školstve mnoho rozumného. Napríklad to, že výsledky testovania by mali priamo vstupovať do odmien učiteľov, že maličké školy majú nižšiu kvalitu vzdelávania a „musíme tu zahryznúť do toho kyslého jablka“, alebo že treba zredukovať 17 organizácií ministerstva školstva. Vraj ihneď a „bez nejakých veľkých investícií“ sa však dá aj zabezpečiť zvýšenie kvality vysokých škôl, keď „začneme vyhodnocovať, ako úspešní sú absolventi tej danej školy (povedzme po piatich rokoch), koľko v priemere zarábajú, koľko z nich je nezamestnaných“. Toto má byť informácia, kam ísť na vysokú školu, ak chceme dosiahnuť úspech. Chcel by, aby sa úspešnosť zohľadnila tiež v normatíve, teda v peniazoch, ktoré škola dostáva. „Úspešné školy budú dostávať viac peňazí, neúspešné menej.“ Na záver ešte sprízvukoval, že „toto viete okamžite spraviť, nič to nestojí“.

Keďže sa zdá, že Branislav Gröhling z SaS je momentálne najhorúcejším a rozhodne aj najlepším kandidátom na ministra školstva, žiada sa k tomu povedať dve poznámky. Prvou poznámkou je, že slovenské vysoké školstvo čelí dvom hrozbám, ktoré treba mať pri akomkoľvek ich entuziastickom reformovaní na pamäti. Jedna je aktuálna, druhá potenciálna. Aktuálnou hrozbou je, že v susedných českých krajinách sú jazykovo dostupné univerzity, kam chodia desaťtisíce slovenských študentov, z ktorých mnohí sa nikdy nevrátia pracovať domov. Okrajovo toto isté platí aj pre Maďarsko a okrajovejšie i ďalšie krajiny. Potenciálnou hrozbou je, že skôr či neskôr budú Slováci masovo študovať on-line v angličtine na prestížnych amerických univerzitách, ako je Harvardova, MIT, Stanfordova atď. Preto experimenty typu spoplatnenia štúdia (ako chcela ľavica pri lekároch) sú v našom časopriestore úplným nezmyslom.

V druhej poznámke treba zdôrazniť, že ak by nové prerozdelenie peňazí medzi univerzity naozaj nič nestálo, znamenalo by to, že pedagógovia na niektorých fakultách by zarábali hoci dvojnásobok a mali by lepšie podmienky na výskum, kým iní by ich mali ešte horšie a zarábali by ešte oveľa menej ako dnes. Určité vedné odbory by teda buď zanikli, alebo by mali veľmi nízku úroveň. Odhliadnuc od toho, že úspešnosť státisícov absolventov merajú zákony (keď takému lekárovi priklepnú 5000 eur, je úspešný, keď 500, tak je neúspešný, pričom sila odborov tu často preváži silu trhu), vysoké školstvo pripravuje ľudí na kariéru v trvaní 40 rokov a viac. A tí, čo sú úspešní dnes, nebudú úspešní zajtra. Keď zoberieme do úvahy napríklad zábavný priemysel, ktorý generuje väčšie a väčšie zisky a má vo vyspelých regiónoch oveľa žiarivejšiu budúcnosť ako na Slovenskej zemi toľko omieľaný výrobný priemysel, nebudú pri tvorbe filmov či videohier potrební kvalitní dizajnéri, teoretici hudby či historici umenia? A vieme si vôbec predstaviť, čo bude lukratívne o 40 rokov? Nebudú dnes úspešní inžinieri z techniky bez práce, prinajmenšom ak sa nepresťahujú do Afriky?

Teraz najčítanejšie

Martin Pukanec

Po štúdiách lingvistiky a filozofie na Univerzite Mateja Bela, Univerzite Karlovej, Univerzite Georga Augusta v Göttingene, Univerzite v Ľubľane, Univerzite Sorbonne v Paríži, Srbskom inštitúte v Budyšíne či Univerzite v Bukurešti som pracoval v Jazykovednom ústave Ľ. Štúra SAV, v Európskom parlamente, na Michiganskej univerzite a na Univerzite Blaisa Pascala v Clermont-Ferrand; momentálne pôsobím na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre.