Denník N

Zápisky knihomolníka, ep. V: Slušnosť nezabíja

Každodenný osud niektorých kníh. Zdroj obr.: Gregorio Lazzarini - Orfeus a Bakchantky / WikiCommons
Každodenný osud niektorých kníh. Zdroj obr.: Gregorio Lazzarini – Orfeus a Bakchantky / WikiCommons

V stále čerstvom videu z diskusie v prezidentskom paláci sa Zuzana Čaputová vyjadrila, že popri iných veciach ju trápi strata rešpektu nielen k odborným autoritám, ale aj k odbornosti samotnej. Hocijaký samozvaný macher vyzbrojený Googlom sa považuje za rovnakého znalca ako cenami ovenčený vedec s dekádami praxe. Prípadne na základe negatívnych osobných skúseností začne jednotlivec veriť rôznym konšpiráciám a paušálne odsudzovať napríklad všetkých lekárov.

Kto mapuje scénu pseudovedeckej literatúry, ale aj spektrum zákazníkov, ktorí ju konzumujú, sa len smutne pousmeje.

Strata rešpektu a zábran prenikla nielen do vnímania pravdy či faktov. Dostala sa do každodenného života, respektíve aj do zákazníckeho správania.

Výber titulov jednotlivými ľuďmi komentovať nebudem, na to sú určené iné články. Za posledné roky prudko dole padla úroveň dodržiavania nepísaných pravidiel aj základnej slušnosti.

Chápem, že nie každému je napríklad príjemné, keď ho osloví obsluha. Je to však naša práca a jeden z najefektívnejších nástrojov pre zvyšovanie tržby. Keď si chcete knihy len pozerať, stačí normálne povedať. Posmešky, pohŕdanie či dokonca nadávky naozaj nie sú namieste.

Dostávame sa k prezeraniu titulov a nakladaniu s nimi. V ideálnom prípade knižku vyberiete z regálu alebo z panela, kuknete si ju, a buď kúpite alebo dáte naspäť. Ani nespočítam, koľkokrát som videl ľudí nešetrne titul vybrať z jeho miesta, v rukách ho všemožne ohýbať, šermovať s latté nebezpečne blízko a chaoticky centimetre od bielych strán, umastenými rukami z popcornu listovať, a následne knihu rvať naspäť tak, že sa z nej stal nepredajný kus. Po upozornení nasledovali rôzne nepatričné reakcie, z miernych vyberiem “Ježíší, dobré!?!”

Niekedy doslova počuť, ako sa ničí väzba knihy. Zdroj obr.: DOOM (2016) PC, Bethesda Softworks

Občas si nás ľudia zmýlia s knižnicou. Vypisovanie poznámok z kníh ešte ako tak tolerujeme, aj keď mne osobne myká kútikmi. Pri fotení vnútorného obsahu už náležite, ale slušne upozorňujeme. Časť lidiček sa aspoň ospravedlní, že nevedeli. Niečo si pomyslím, ale pokývnem, okej. Čo ma vie vytočiť viac ako automatická práčka je, keď sa zákazník nielen uráža, ale rovno prejde do protiútoku.

Podobne pri svojvoľnom rozbalovaní kníh. Pýtate sa, aký je rozdiel, keď si knihu vybalíte z fólie sami a keď vám ju rozbalíme my?

Nuž, keď sme pri tom my, môžeme vám jednak ukázať na PC ukážku z knihy bez nutnosti ničenia fólie, alebo ak vám ju predsalen otvoríme, vždy “pribalíme” aj poučenie – ak knihu chcete, zaplatíte ju, ak nie, dáte ju niektorému z kolegov a ten ju dá zabaliť nanovo (ak to samozrejme dovoľuje vybavenie predajne, čo nie je vzhľadom na cenu a veľkosť mašiny samozrejmosť).

Pri svojvoľnom odbalení môžu nastať a spravidla aj nastávajú rôzne negatívne javy. Fóliu napríklad nachádzame schovanú medzi regálmi alebo knihami, titul samotný do objavenia prejde ešte x rukami a častokrát sa aj ako odbalený aj poškodí, a teda sa výrazne sťažuje jeho prípadný predaj.

Dotyčný tak nielen oberá nás o “biznis”, zároveň znemožňuje kúpu daného titulu niekým iným (v prípade napríklad kníh o umení, ktoré spravidla chodia po jednom alebo dvoch kusoch, to predstavuje reálny problém). Titul sa nepredá, nedá sa ani vrátiť dodávateľovi, a tak sa suší na predajni a stáva sa z neho čím ďalej tým úbohejší šalát.

Jedlo a pitie. Chápem, maškrty prenikajú všade, chcete cítiť domácku pohodu. V jednej ruke kávička, v druhej možno nový prírastok do knižnice. Nejedujte sa však, keď vás slušne prosíme o opatrnosť. Skutočne by som nebol rád, ani nikto z obsluhy knihomolníctva, keby sa z knižných chrámov stali chlieviky podobné moderným kinám (pracovníci veľkých kín v nákupných centrách by vedeli rozprávať, aký bordel musia spratávať pomaly po každom filme).

Detičky sú zlaté, ale predsalen sú to ešte rozvíjajúce sa neriadené strely. Preto je nutný dozor a účasť rodičov. Ak sa ocitnú mimo pozornosti a začnú robiť okolo seba spúšť, je iba prirodzené, že ockovi alebo mame zdvorilo povieme, aby svojej ratolesti dočasne pristrihol krídielka.

Nie sme preto hnusné tety či ujovia, ktorí vás v knihomolníctve nechcú. Len by sme boli radi, aby ste nezabudli na fakt, že ste rodičmi a tie pobehujúce paklíky energie sú vaše deti. Ktoré samy od seba nie vždy vedia odhadnúť, že niektoré ich interakcie s knihami tým titulom príliš neprospievajú :)

Mohol by som takto pokračovať ďalej. Všeobecne povedané, lidički akoby zabudli, že keď vstupujú do knihomolníctva, vstupujú do obchodu, verejného priestoru, kde je okrem nich obsluha aj ďalší človiečikovia. Tovar, ktorý zatiaľ nie je ich, je na predaj, a nemusia sa predajňou prehnať ako víchor. Za svoje konanie sú stále zodpovední.

Sú ľudia, obsluha takisto nie je zložená z mimozemšťanov ani podľudského odpadu.

Taká je niekedy realita, bohužel. Zdroj obr.: Skyrim / The Elder Scrolls Online, Bethesda Softworks

Stále sme súčasťou civilizácie, v ideálnom prípade tej západnej. Radi sa označujeme za slušných. Medzi to patrí aj kultúra medziľudskej komunikácie, aj kultúra nakupovania či pohybu vo verejnom priestore.

Nejde tu teraz o to zbaviť vás drahocennej individuality alebo slobody. Avšak ani svoje jediné výnimočné ja nemôžete raziť navonok za každú cenu a ostatní si môžu pískať, lebo “ja som kráľ/kráľovná sveta”.

Je potrebné sa naučiť fungovať ako spoločnosť, kde platia určité písané (zákony) aj nepísané pravidlá. Ak na internete zatínate päste za záchranu planéty a potom sa dovalíte do knihomolníctva ako tank a nadávate obsluhe, váš aktivizmus či “slušnosť” stoja tak za produkt metabolizmu, ktorý končí na WC.

Ale že fakt. Prestaňme sa k sebe správať ako hovädá, ako handra k handre, nadriadený otrokár k otrokovi, ako nepriateľ k nenávidenej obeti. Rešpekt k ľuďom a celkovej kultúre vás nezabije ani neponíži.

Lebo ak zahodíme všetky zábrany, rovno môžeme dať dole šaty a žiť ako v ZOO či v praveku.

Byť človekom nie je zas tak ťažké :)

Teraz najčítanejšie

Miroslav Kizák

Metalista, ktorému nie je jedno, čo sa deje vo svete i doma :)))