Morálny kredit Borisa Dollára
Udalosti posledných dní naznačujú, že v slovenskom parlamente nastáva čistenie priestorov po predchádzajúcich majiteľoch. To by mohlo byť v súlade s poriadkom sveta, keby k tomu neboli prizvaní aj jedinci s chybným osobnostným základom. Vyzerá to, že po mečiarovcoch a ficovcoch bude teraz v parlamentných kreslách relaxovať ďalšia „elita“ – resocializovaní kvázimafiáni a ich napravené (či „upravené“?) dámy. Úctyhodný občan Boris má v tom ako jediný z rodiacej sa koalície jasno: vie, čo chce a nebojí sa to povedať dostatočne artikulovateľne a nahlas. Pri rúbaní vysoko však netrepe len tak, lebo ako sám hovorí, má na to dôvod – vlastný morálny kredit. No tak mu dajme, štramákovi so šálom, šancu ukázať svoje kvality. Kde sa skrývajú základy morálneho kreditu Borisa, o ktorých sme doteraz netušili?
Pred revolúciou vekslák s nepriateľskou menou, po revolúcii šofér a poskok mafiánov. Tí si svoju kariéru neužili, no Boris mal evidentne šťastie – jeho hviezdu toto temné obdobie novodobých slovenských dejín vynieslo medzi biznismenov, kde tróni a užíva si ovocie svojho snaženia doteraz. Politická kariéra bola zrejme iba pišťaním znudeného ega po adrenalíne v časoch mieru a pokoja. Lebo súdny človek už pri letmej analýze (pred aj po) volebných sľubov jeho strany musí konštatovať, že nie je o čom. No a o ešte letmejšej analýze niektorých poslancov strany škoda reči. Jedna z približne desiatich Borisových matiek má tiež bohaté skúsenosti z mafiánskeho života. Poslanecké povinnosti si v parlamentných laviciach pomýlila s módnou prehliadkou a kozmetickým salónom, radosť pozerať na jej parlamentné výsledky. Inšpirovala sa asi smeráckymi fešandami, ktoré si vešajú svoje vysokoškolské diplomy doma na záchode, a namierila si to na súkromnú vysokú školu, odbor životné prostredie. Nie je jasné, koho životné prostredie v bakalárskej práci skúmala, no súdiac podľa množstva kabeliek v parlamentnom bufete a kozmetických úkazov na jej tvári, zrejme iba to svoje. Na ministerstvo životného prostredia to asi stačiť nebude, aj keď pochopenie filozofie zero waste by prospelo jej aj našej zemeguli. Ale taký rezort práce, rodiny a sociálnych vecí, to by šlo. Má dve deti, každého s iným „spoluautorom“, o rodine a sociálnej patológii by mala čo – to vedieť. Pre slovenské rodiny a sociálnu oblasť by to mohla byť po pani Tomanovej ďalšia morová rana. Ale možno nebude mať dotyčná dáma prehnané ambície a uspokojí sa s ďalšími štyrmi rokmi plateného ničnerobenia. Prípadne využije čas aj na prospešnejšie aktivity, ako je natieranie pier počas rokovania. Ostáva iba veriť, že aj tieto štyri roky vydrží v tichosti a v najhoršom prípade bude „odpisovať“ od kolegýň, ktoré disponujú lepšou kognitívnou výbavou.
Ďalší pokus o morálne zásluhy by mohol byť ukrytý v názve Borisovej strany. Akurát nie je jasné, čo mal zakladateľ pod názvom Sme rodina na mysli. Svoju rozvetvenú množinu slaboduchých mamičiek, ktorým nevadí, že ich deti nemajú doma svojho vlastného otca, ale zato majú za vagón nevlastných súrodencov? O harmonickej rodine a hodnotovej výchove tu nemôže byť ani reči. Alebo mal na mysli to, že práve on je predurčený zachrániť slovenskú populáciu pre istým vymretím? Nech už je ako chce, pri jeho životnom štýle sa rodinné hodnoty musia červenať. Lebo slovo rodina a život Borisa nejdú nijako dokopy. Ibaže by mal v úmysle presadiť počas svojho ďalšieho pôsobenia v parlamente mnohoženstvo. V prípade, že naozaj získa funkciu predsedu parlamentu, by mohlo mať Slovensko kontinuálne o zábavu postarané aj v ďalších štyroch rokoch.
A napokon Borisove politické tromfy. Sľubuje megamnožstvo bytov pre všetkých len tak. A postaví ich (predpokladám) na svojich pozemkoch (predsa vyvlastniť pole niekomu len preto, aby splnil sľub, je neetické) a za svoj parlamentný plat (ktorého sa, ako dúfam, vzdá on aj všetci jeho poslanci – pretože postaviť byty pre všetkých za peniaze niekoho druhého je tiež neetické). Aj ja chcem jeden taký. Lebo s mojím platom vysokoškolskej pedagogičky môžem požiadať o hypotéku akurát tak Borisa. A chcem aj to sľubované auto – lebo to moje farbou nesedí k mojej pleti. Prečo by som sa mala snažiť a popri práci v školstve ešte pracovať vo voľnom čase, aby som dostala štátnu almužnu na úroveň dôstojnej a zaslúženej odmeny, keď môžem od Borisa niečo dostať zadarmo. Len tak! Lebo Boris rád rozdá z cudzieho. Kašlem ja na tri svoje práce, kašlem na odvody a dane, počkám si na Borisove dary. A mám aj jeden tajný typ – mohol by si, Boris, dať ku každému autu aj jednu kabelku. Poteš aj iné ženy. Čo tvoje poslankyne ledabolo pohadzujú po parlamentných stoloch, to by v niektorých regiónoch Slovenska stačilo ľuďom na byty a autá. Vlastné. Ale potom by ťa už pravdepodobne nevolili.
Toto sú fakty, no národ rozhoduje a demokracia posväcuje. A národ chce mať Borisa vo vláde. Ak Boris zabudol, kým bol, stále existuje šanca postaviť sa k tomu čestne (zámerne sa vyhýbam spojeniu „ako chlap“, lebo by to mohol pochopiť po svojom). Hrať sa na schovávačku s morálkou sa zvykne nevyplácať. Tvrdenie, že má na svojej strane morálny kredit, je urážkou všetkých tých, ktorí majú prístup k internetu a čítajú s porozumením. A myslia srdcom, ale nie tým v nohaviciach. Politická kultúra na Slovensku to má ťažké – už 30 rokov sa musí zas a znova zviechať z debaklov, ktoré utŕži pri predvolebných nášľapných mínach aj povolebných zákopových hrách. Ale predsa len, azda nás doterajšie skúsenosti s politikmi priviedli aspoň k poznaniu, že klamať a podvádzať sa ozaj nemá. Keď už nič iné, tak aspoň preto, aby nedostali po prstoch a neskončili v kúte. Takých (ex)politikov už máme plné parlamentné kúty. Ale neklesajme hneď v úvode na duchu – nový upratovač deklaruje, že povymetá z kútov všetkých duchov. Treba len veriť, že si na to vyberie adekvátne metly – lebo len tak s nejakými štetkami bude jeho snaha márnosť nad márnosť. Želajme mu v tom veľa šťastia a kus odvahy.
- S. Mám také tušenie, že v nadpise je chyba. Taká ľahkovážnosť v týchto ťažkých časoch. No ak na sebe poctivo pracujete, môžete si spolu so strechou nad hlavou, autom a kabelkou dovoliť aj trocha tej zdravej ľahkovážnosti.
