Nechceme kvety a čokoládu z neekologických zdrojov! Radšej sa dnes pridajte k nášmu boju za rovnosť a ekológiu (a pokračujte v ňom už natrvalo).
Klimatická kríza, environmentálne katastrofy a hospodárske aktivity nepriateľské k životnému prostrediu zaťažujú nás všetkých a všetky, ale nie všetkých (a hlavne všetky) v rovnakej miere. Ženy a dievčatá, predovšetkým pochádzajúce z marginalizovaných a diskriminovaných komunít, sú dôsledkami negatívnych environmentálnych fenoménov zasiahnuté neúmerne viac než mnohé iné skupiny obyvateľstva. A predsa, napriek tomu, že tieto negatívne fenomény ešte viac prehlbujú nerovnosti, hlasy najväčšmi zasiahnutých ľudí zriedka počuť na fórach a platformách so skutočnými rozhodovacími právomocami.
Mnohé z týchto žien sa však rozhodli bojovať za svoje práva a zdravie pre seba a svoje komunity. Boj za klimatickú spravodlivosť, na ktorého čele stoja rozmanité, silné a odvážne ženy, naberá na sile. Pri príležitosti Medzinárodného dňa žien Vám prinášame niekoľko príbehov aktivistiek, ktoré upozorňujú na nerovné dopady klimatickej krízy a stále vypuklejší problém environmentálneho rasizmu.
Mohla by nás klimatická kríza zjednotiť? Bude to zlomový bod v globálnej solidarite, ktorý nás bude nútiť konať, spojiť naše zápasy a nakoniec zvíťaziť nad systémovými nerovnosťami, ktoré nás rozdeľujú?
Nonhle Mbuthuma, Juhoafrická republika
„Keď nás oberáte o pôdu, nenávratne tým beriete aj niečo z nás,“ hovorí aktivistka Nonhle Mbuthuma, ktorá už roky vedie boj proti spoločnostiam ťažiacim titán a za právo svojej komunity obývať a obhospodarovať pôdu, ktorá sa v ich kmeni už stáročia dedí z generácie na generáciu. Nonhle preto čelí neustálemu tlaku, vyhrážkam a zastrašovaniu zo strany ťažobných spoločností a prežila dokonca pokus o vraždu.
„Táto zem patrila mojim starým rodičom, ktorí ju zdedili po svojich rodičoch. Čo zanechám svojim deťom ja? Ťažba neprichádza do úvahy. Snažili sa ma zastrašiť, no to sa im nepodarilo. Stále som tu a mňa ani našu komunitu nikto a nič neprinúti, aby sme svoju pôdu opustili.“
Ak by bola ťažba titánu v oblasti povolená, viac ako 5000 ľudí z komunity Amadiba by čelilo nútenému vysťahovaniu a ohrozeniu základných ľudských práv.
Pavitri Manjhi, India
Pavitri Manjhi patrí k pôvodnej komunite Adivasi. Mnoho ľudí z tejto komunity bolo podvodmi alebo vyhrážkami nútených predať svoju pôdu, aby na nej mohli vyrásť dve nové elektrárne.
Pavitri ako predsedkyňa miestnej samosprávy pomohla viac ako 100 ľuďom podať sťažnosť proti dvom veľkým súkromným spoločnostiam, v ktorých záujme je elektrárne postaviť. Kvôli pomoci svojej komunite čelí Pavitri vyhrážkam a hrozbe fyzického násilia.
„Bojujeme o našu pôdu a lesy a v tomto boji vytrváme, pretože na nich závisia naše životy.“ vyhlásila nedávno Pavitri.
Spolok amazonských žien, Ekvádor
Spolok amazonských žien združuje desiatky Ekvádorčaniek, vrátane Patricie Gualinga, Nemy Grefa, Salomé Aranda a Margoth Escobar, ktoré spoločne bránia životné prostredie a práva pôvodného obyvateľstva v Amazónii.
Tieto odvážne ženy stoja proti obrovským politickým a ekonomickým tlakom, spojeným s ťažobným priemyslom na ich územiach. V roku 2018 sa im neznámy páchateľ začal vyhrážať smrťou. Ekvádorským úradom sa však ani po viac ako dvoch rokoch nepodarilo identifikovať a odstrániť zdroj týchto hrozieb a aktivistkám, ktoré sa stali obeťami viacerých útokov, poskytnúť účinnú ochranu a bezpečie.
Podobné útoky sú v Ekvádore bežné, ich obete však mnohokrát nevyviaznu živé. Rovnako bežná je aj skutočnosť, že útoky proti ľuďom, ktorí sa snažia chrániť životné prostredie, najmä dažďový prales a rieku Amazon, vo väčšine prípadov nie sú potrestané.
V Ekvádore pracujú na ochrane Amazónie desiatky žien. Amazonský prales je domovom stoviek pôvodných komunít, tisícok druhov živočíchov a tvorí polovicu svetových dažďových pralesov. Rozsiahla ťažba ropy, nerastov a dreva predstavuje zásadnú hrozbu pre životné prostredie a ľudské práva.
Albina Cheboi, Keňa
Albina Cheboi patrí k pôvodnej komunite Sengwer, ktorá bojuje za právo obývať les Embobut, rozprestierajúci sa na území ich predkov. Tento les sa spája s mnohými ich tradičnými zvykmi, preto k nemu prechovávajú hlbokú duchovnú väzbu. Les je však v ohrození a spolu s ním i komunita, ktorá čelí nútenému vysídleniu zo svojho vlastného územia.
Problémy začali v januári 2014, keď kenská vláda rozhodla o vysídlení Sengwerskej komunity, pod klamlivou zámienkou o ochrane lesa pred nelegálnym výrubom. Tisícky ľudí vrátane Albiny ostali bez strechy nad hlavou, keď ich lesnícke hliadky vyhnali z lesa a spálili im domovy a majetok.
Albina, spolu s mnohými ďalšími ľuďmi z komunity, sa však rozhodla o nespravodlivosti prehovoriť. Jasne tým ukázali, že sa nenechajú zastrašiť a svoje právo na návrat na svoje územie a k svojmu lesu budú brániť.
Marinel Ubaldo, Filipíny
Život šestnásťročnej Marinel Ubaldo sa drasticky zmenil potom, ako prežila ničivý tajfún Haiyan (na Filipínach známy pod menom Yolanda), ktorý v roku 2013 úplne zničil jej domov. V dôsledku tajfúnu zomrelo na Filipínach viac ako 6000 ľudí a tisícky ľudí pripravil o strechu nad hlavou.
Marinel odvtedy odvážne a neúnavne bojuje za environmentálnu spravodlivosť a práva svojej komunity. Ani po šiestich rokoch nebolo Marinel a tisíckam ďalších obyvateľov a obyvateliek Filipín zabezpečené adekvátne bývanie v bezpečných podmienkach, s prístupom k jedlu, vode, elektrickej energii či živobytiu. Časť zasiahnutého obyvateľstva bola po tajfúne presídlená na územie v blízkosti skládky toxického odpadu. V dôsledku otravy tu zahynulo 11 ľudí.
Marinel upozorňuje nielen na práva Filipínčanov a Filipínčaniek. Upriamuje pozornosť na milióny ľudí, ktorí ku klimatickej zmene prispeli najmenším dielom, no napriek tomu najviac trpia jej katastrofickými dôsledkami.
„Mnohé krajiny, ktoré historicky a dlhodobo najviac prispievajú k prehlbovaniu klimatickej krízy, stále naplno nepociťujú jej dôsledky. Je dôležité, aby počuli naše svedectvá a uvedomili si, ako kríza ovplyvňuje životy ľudí už teraz.“
Ak chcete aj vy počuť hlasy bojovníčok proti environmentálnemu rasizmu a klimatickej kríze, odporúčame vám sledovať niektorú z nich (alebo všetky) na Twitteri:
DANIKA LITTLECHILD, Twitter: @danikabillie
Danika je právnička pôvodom z komunity Ermineskin Cree Nation v kanadskej Alberte. Advokačnou činnosťou bojuje za práva pôvodného obyvateľstva Kanady, pričom sa sústredí najmä na práva súvisiace so životným prostredím.
KATHY JETNIL-KIJINER, Twitter: @kathykijiner
Kathy je poetka pochádzajúca z Marshallových ostrovov. Svoje detstvo a mladosť prežila na Havajských ostrovoch. Jej práca a umenie sa dotýkajú viacerých spoločenských problémov: klimatickej zmeny, nútenej migrácie a nebezpečenstiev militarizmu a rasizmu.
LEAH NAMUGERWA, Twitter: @NamugerwaLeah
Leah je vo svojich štrnástich rokoch líderkou hnutia Fridays for Future v Ugande. Svoju silnú prítomnosť na sociálnych sieťach využíva na komunikovanie ničivých dôsledkov klimatickej krízy.
MAJANDRA RODRIGUEZ ACHA, Twitter: @majandrraa
Majandra je jednou zo zakladateliek peruánskeho hnutia TierrActiva Perú. Zaoberá sa predovšetkým otázkami klimatickej spravodlivosti, zvýrazňuje najmä úlohu feministických aktivistiek v boji za budúcnosť klímy.
OLADOSU ADENIKE, Twitter: @the_ecofeminist
Oladosu je ekofeministka z Abuje a členka nigérijského hnutia Fridays for Future. Usiluje sa o mobilizáciu prostredníctvom sociálnych sietí, pričom sa sústreďuje predovšetkým na alarmujúce dopady klimatickej krízy na zdravie ľudí.
Téme environmentálneho rasizmu sa venovala aj naša kolegyňa Kristína Országhová: https://dennikn.sk/blog/1672854/vylucene-komunity-maju-prednost-ked-ide-o-vypustenie-toxickeho-odpadu/
___________________________________
Text pripravili Natália Šmídová a Daniela Mužíková, editovala Elena Teplanová.
Autorky sú členky tímu Amnesty Slovensko.
Ak sa vám páči, čo robíme, sledujte nás na Facebooku a Instagrame a majte vždy aktuálne informácie o našej práci a petíciách.
Prečítajte si tiež o tom, že aj ľudia na úteku si zaslúžia ľudské a spravodlivé zaobchádzanie
alebo o ľudskoprávnych úspechoch minulého roka, ktoré sa nám podarilo dosiahnuť vďaka silnej medzinárodnej podpore od ľudí, ako ste vy.
Ďakujeme!
