Výzva budúcna I. – vzdelávanie

(V tomto článku sa používajú slová v neutrálnom rode s úmyslom zahrnúť všetky osoby do slovenského jazyka. Viac o neutrálnom rode sa dočítate tu.)

Doporučená: Peter Crawley – The Journey Beyond

Vzdelávací proces sa, tak ako ostatné oblasti, vyvíja a musí reagovať na zmeny prebiehajúce v spoločnosti. Medzi ne patrí rozmach v oblasti technológií, digitalizácia a ľahký prístup k informáciám, ktoré na jednu stranu podrývajú potrebu a autoritu učiteľstiev i škôl, na druhú stranu však umožňujú získanie vedomostí a schopnosti väčšiemu počtu a širšej škále ľudí. Taktiež medzi ne patria spoločenské zmeny v hodnotovom rebríčku a globalizácia, ktoré žiadajú väčší dôraz na individualitu pred uniformitou, ako i toleranciu a rozšírenie toho, čo vnímame ako bežné, správne, normálne o to, čo bolo dovtedy cudzím. S tým súvisí aj poupravenie konceptu pravdy. Či už by sme zakladali na výskumoch skúmajúcich kognitívne funkcie človeka alebo na psychologických a filozofických prácach, môžeme tvrdiť, že pravda viac nie je absolútna, ale len poznatkom či presvedčením v rámci určitého systému, v rámci konkrétnej oblasti. A poslednou zmenou, ktorú pomenujem, je ekologická kríza. Tento apel prírody začať ju rešpektovať a chrániť si získava stále viac ľudí. Ale i tak je priestor pre zlepšenie.

Školstvo stávajúce sa budúcnosťou

V prvom rade si treba uvedomiť, že vďaka hnutiu prístupného vzdelania (ang. Open Education Movement) vzdelávanie viac nie je viazané na inštitúcie a budovy. Možnosti dostať sa k informáciám sa rozšírili o milióny online kurzov, blogov a rôznych kanálov. A človek naviac môže zostať v pohodlí domova.

V druhom rade si treba pripomenúť, že učiteľstvo plní dôležitú úlohu pri výchove študenstva. Tým, že k vedomostiam sa dostaneme pár klikmi, učiteľstvu ostane viac času na usmerňovanie svojich študenstiev čo sa týka charakteru, na poskytovanie podpory pri budovaní zdravého sebavedomia, na rozvíjanie EQ a mnohých ďalších vlastností a schopností potrebných pre spokojný život.

V treťom rade sa dočkáme individualizácie vzdelávacieho procesu. Digitalizácia umožní zaznamenávať priebeh vzdelávania konkrétneho dieťaťa. Vďaka tomu bude učiteľstvu jasné, kde sa reálne nachádza, aké sú jeho silné stránky a záujmy, i ako ho ďalej usmerňovať.

V štvrtom rade bude kladený väčší dôraz na potreby dieťaťa, nie na očakávania učiteľstva. Takouto potrebou je i hranie sa a zabávanie si pri učení sa (edutainment). Dieťa sa učí ľahšie, rýchlejšie a menej času sa strávi bojmi, keď má záujem o preberanú látku, keď sa môže správať prirodzene a prejavovať sa. A pokiaľ je potreba, je mu látka odprezentovaná vhodným spôsobom vzhľadom na jeho špecifické potreby. Rovnako ako je mu poskytnutý i dostatočný čas na jej spracovanie.

A v piatom rade treba zdôrazniť, že individualizácia vzdelávania neznamená absenciu skupinových činností a izoláciu dieťaťa. Naopak. Komunikácia, kooperácia a schopnosť vyjednávať sú vysoko cenené. Jednou z možností je výuka na báze projektov, vďaka ktorým spolu deti spolupracujú, učia sa riešiť problémy kreatívne a zlepšujú sa v organizovaní seba i druhých.

Sústredenia sa na jednotlivstvo

Ako a kedy sa začnú diať v školstve konkrétne zmeny, či kedy sa vzdelanie zindividualizuje, je naďalej otázne. Už teraz ale môžeme spolupracovať pri vytváraní prostredia v školách (i mimo nich), v ktorom sa deti cítia nielen príjemne a bezpečne, ale zároveň ich podporuje podľa ich predispozícií a záľub.

Už teraz môžeme vytvárať také prostredie, ktoré dieťa vníma, prijíma ho také, aké je a naozaj mu naslúcha.

A taktiež by sme sa mali viac sústreďovať na to, aby deti zostávali zvedavé a kreatívne. Aby vedeli samostatne myslieť. Aby sa vedeli na veci pozerať kriticky. Aby bol ich rast pre ne prioritou. Aby sa odvážili pokúsiť sa zrealizovať svoje sny. Aby vedeli otvorene komunikovať a primerane reagovať v prípade neúspechov a iných ťažších tém.

Veď zrejme najväčší prínos, aký môže byť človeku odovzdaný je, že vie pracovať sám so sebou.