Masaryk, Ústava z roku 1920 a koronavírus

https://www.podbean.com/eu/pb-54xe8-d5be72

V sobotu sme si pripomenuli 170. výročie narodenia profesora a prvého prezidenta Československej republiky Tomáša Garrigue Masaryka. Na spomienkovej slávnosti, ktorú zorganizovala česká ambasáda v Bratislave a úrad mestskej časti Bratislava Staré Mesto som popri veľvyslancovi Českej republiky Tomášovi Tuhom a starostke bratislavského Starého mesta Zuzane Aufrichtovej mal tú česť povedať pár slov.

Keď sme začínali našu kampaňovú Tour, tak sme ju symbolicky začali v Prahe, práve pod sochou Masaryka na Hradčanskom námestí. A ukončili sme ju na Bradle, na mohyle Milana Rastislava Štefánika. Obaja štátnici sa svojím dielom zaslúžili o to, že vznikla prvá Československá republika. Ale pri príležitosti výročia narodenia TGM mi napadajú okrem založenia štátu iné veci, v ktorý je pre mňa inšpiráciou a povzbudením. Už počas monarchie sa Masaryk opakovane ocitol s úplne menšinovým názorom v opozícii a bol pre svoje názory verejne ostrakizovaný, zavrhovaný, napádaný a niekedy až hanobený.

Prvým sporom, kde sa Masaryk dostal do konfliktu s významnými českými vlastencami ako napríklad Jan Neruda, alebo Eliška Krásnohorská bol spor o rukopisy. Išlo o spor, či Rukopis královedvorský a Rukopis zelenohorský, objavené oba na začiatku 19. storočia sú pravé a pochádzajú z 13. až 14. storočia, alebo ide o falzifikáty. Ak by boli pravé, boli by to veľmi významné písomné pamiatky v češtine. Zástancom názoru, že ide o pravé rukopisy bol napríklad František Palacký, ktorého vplyv prevládol proti názorom napr. Josefa Dobrovského, ktorý ich považoval za falzifikát. Masaryk sa postavil za tých, ktorí na základe vedeckej analýzy tvrdili, že rukopisy sú falzifikátmi, ktoré majú pomôcť českému národnému obrodeniu aj za cenu falšovania dejín, a dôrazne protestoval proti takémuto zneužívaniu.

Ďalším sporom, kde išiel Masaryk proti väčšine bola kriminálna aféra známa ako Hilsneriáda. Išlo o kriminálny prípad vraždy katolíčky Anežky Hrůzovej v Polnej. Z vraždy obvinili židovského tuláka a žobráka z geta v Polnej Leopolda Hilsnera. Vtedajší veľmi rozšírený antisemitizmus viedol k tomu, že vražda bola označená za rituálnu vraždu, v zmysle stredovekej povery, že Židia používajú krv kresťanský panien na rituálne účely. Hilsner bol v procese najprv usvedčený z vraždy a odsúdený na smrť.

Masaryk verejne vyhlásil domnienku o rituálnej vražde za nezmyselnú a protestoval proti rozsudku. Za to si od českej verejnosti, ale napríklad aj svojich študentov vyslúžil nenávistné prejavy, vrátane toho, že ho niektorí posielali na šibenicu spolu s Hilsnerom. Masaryk sa pritom nijak nezastával samotného Hilsnera, len kritizoval nezmyselný antisemitizmus a nenávisť, ktorú voči Hilsnerovi, ale aj Židom všeobecne vyvolával.

Hilsner bol síce v obnovenom procese znovu odsúdený na trest smrti, cisár František Jozef I. mu ale trest zmenil na doživotie. Cisár Karol I. udelil Hilsnerovi po 18 rokoch väzenia milosť a nechal ho prepustiť. Masaryk Hilsnera finančne podporoval, takmer až do jeho smrti.

Tieto dva príklady sú ukážkou, ako môže aj jednotlivec, ak má odvahu a jasné morálne ukotvenie, vplývať na verejnú mienku a dokonca zachrániť nespravodlivo odsúdenému život. Takže heslo „Nebát se a nekrást“ má oveľa širší význam, ako len politický. Je to prejav hodnotového nastavenia, teda niečoho, čo dnes nevídame často nielen v politike, ale u ľudí všeobecne. Aj v tomto teda je Masaryk pozitívnym vzorom.

Nedávno, 29. februára sme si tiež pripomenuli 100. výročie od prijatia prvej úplnej československej ústavy. Tá nahradila dočasnú ústavu z roku 1918. Spomínam ju tu aj preto, lebo bola jedna z prvých v Európe, ktorá udelila všeobecné a ničím neobmedzené volebné právo ženám. Napadlo mi to práve v súvislosti s nedeľným medzinárodným dňom žien. Bol to prvý krok k rovnoprávnosti, bohužiaľ aj po sto rokoch tu stále máme politikov, ktorým reálna rovnoprávnosť žien nič nehovorí, skôr naopak, radi by sa vrátili do doby, kedy sa ženám o volebnom práva a mnohých ďalších právach, mohlo len snívať.

Koronavírus už je aj na Slovensku a ja som skutočne zvedavý, ako dopadne test, o ktorom hovoril môj obľúbený astrofyzik Neil de Grasse-Tyson v jednom rozhovore. Povedal, že sme práve uprostred testu. A to testu našej civilizácie, či je ešte schopná veriť skutočným vedcom. Tí nám totiž presne hovoria, čo máme robiť – umývať si často a poriadne ruky, kýchať do vreckoviek alebo do rukáva, vyhýbať sa hromadným akciám a miestam s veľkým počtom ľudí, necestovať ak naozaj nemusíme, a mnohé ďalšie rozumné rady, založené na vedeckom poznaní koronavírusov všeobecne a tohto konkrétneho špecificky. A teraz ide o to, či sme schopní nepodľahnúť panike a začať sa správať presne takto, uvážlivo minimalizovať riziko šírenia nákazy, poslúchnuť rady, ktoré dostávame z každej strany a vďaka tomu prejsť touto krízou, lebo kríza to jednoznačne je, s najmenšími možnými stratami a tiež rýchlo.

Ak sa nebudeme riadiť týmito radami, tak bude problém oveľa horší. Ak budeme predvádzať to, čo napríklad urobili obyvatelia tých talianskych miest a obcí, ktoré chcela dať vláda do karantény, a ktorí nasadli na vlaky a rozutekali sa po celom Taliansku, tak budeme s nákazou bojovať oveľa dlhšie, chorých a mŕtvych bude oveľa viac. A škody, nielen na životoch, môžu byť násobne väčšie. Počúvajte prosím rady odborníkov a riaďte sa nimi. Verím, že to zvládneme, ale musíme sa vyhnúť panike nedisciplinovanosti a nedodržiavaniu pokynov lekárov a ostatných odborníkov.

Ďalšou otázkou je, či je slovenské zdravotníctvo, po 12 rokoch drancovania, vôbec pripravené poradiť si s takouto plošnou epidémiou, ak teda dorazí v plnej sile. Nepochybujem o odhodlaní zdravotníkov, ale aj oni sú len ľudia a holými rukami sa tento typ pacientov zachraňovať skutočne nedá. Dúfam teda, že si to odchádzajúci zastupujúci  premiér a súčasne zastupujúci minister zdravotníctva Peter Pellegrini naozaj uvedomuje.