Priamo k výsledkom ankety
Priamo k profilom najčastejšie menovaných kandidátov na ministra

Ak by som mal desať dní po voľbách napísať cover story k slovenskej politike, mojou top témou by bol výber ministra, resp. ministerky životného prostredia. Nielen preto, že Slovensko si konečne zaslúži dobrého ministra či ministerku životného prostredia vybavenú poriadnymi kompetenciami. V hre je viac. Možno po prvýkrát máme k dispozícii relatívnu symbiózu koaličných strán, vízie ministerstva a atraktívnych kandidátov – všetkých s uveriteľnou snahou chrániť prírodu. Takáto konštelácia tu ešte nebola. Máme konečne šancu radikálne si zreformovať ochranu prírody, pozastaviť drancovanie lesov a namiesto ničenia začať s radikálnou ochranou a zveľaďovaním nášho prírodného bohatstva. Bolo by obrovskou chybou túto šancu premárniť alebo si ju nechať sabotovať.

V nadchádzajúcom článku nájdete:

1. Úvahu o možnostiach transparentného výberu miniterky / ministra
2. Esej o úlohách ministerstva a stave ochrany slovenskej prírody
3. Anketu medzi top slovenskými ekológmi/aktivistami o možných kandidátoch
4. Profily potenciálnych kandidátov

Ide o veľa

Slovensko má v osobe Igora Matoviča pravdepodobne nového premiéra a hra o posty ministrov sa začala. Aj keď to možno nie je zjavné, kvalitné obsadenie rezortu životného prostredia môže byť kľúčové pre dlhodobú prosperitu Slovenska. Ak si dokážeme v časoch klimatickej krízy zachovať v krajine biodiverzitu, fungujúce ekosystémy, dostatok vlahy a znečistenie na minimálnej úrovni, je šanca, že krízu prečkáme. A nielen to. Máme šancu ju prežiť v pomernom zdraví a dokonca z nej v porovnaní s inými krajinami profitovať. Naopak, škody, ktoré na prírode necháme páchať, môžu byť nezvratné a môžu sa nám vypomstiť v podobe dlhodobo menej zelenej, menej rozmanitej a menej šťastnej krajiny.

Zaujímalo ma preto, či je možné nájsť meno najlepšieho ministra alebo ministerky životného prostredia, ak by sme mali absolútne voľnú ruku pri jeho alebo jej výbere.

Priamo k výsledkom ankety
Priamo k profilom najčastejšie menovaných kandidátov na ministra

Igor Matovič je otvorený odborníkom v novej vláde. Koho mu poradiť?

Novozvolený budúci premiér sa vyslovil, že sa v prípade jednotlivých ministrov nebráni možnosti, aby post zastával odborník a nie straník. Je to veľmi dobré znamenie, dávajúce nádej na kvalitu novej vlády. Myslím si, že je aj na komunite ľudí venujúcej sa ochrane prírody, aby hodenú rukavicu zodvihli. Zvlášť v prípade ministra životného prostredia, kde nejde o biznisový post, ale o verejný záujem. Tu skutočne nejde o pozíciu, ktorá by sa mala prideliť na základe rozdávania trafík ale o post, ktorý by mal dostať najlepší strážca či strážkyňa verejného záujmu ochrany prírody.

Nie je to však také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá. V prvom rade sa predstavy o verejnom záujme pri ochrane prírody rôznia a so zmenami v životnom prostredí aj dynamicky menia. Zároveň kvalifikácia skúseného ochranára nemusí byť automaticky tou dostačujúcou, keďže dosiahnutie úspechov v malých tímoch sa automaticky nerovná schopnosti dosiahnuť ich s organizáciou veľkosti korporácie. Nový minister by mal byť človek s evidentným záujmom chrániť prírodu, no ak má byť úspešný, musí okrem toho byť aj nadaný manažér, schopný organizačne, ľudsky a politicky presadiť víziu.

Musí mať minister vlastnú víziu?

Keď si prečítame dokumenty tvorené Ministerstvom životného prostredia, napríklad Envirostratégiu 2030, prekvapivo zistíme, že na ministerstve sú ľudia schopní vytvoriť modernú a ambicióznu víziu pre budúce desaťročie a presadiť ju minimálne ako programový dokument vlády. Envirostratégia 2030 bola skutočne v roku 2019 vládou prijatá. Obsahuje mnoho z podstatných vecí, o ktorých sa v ochranárskej komunite dlho diskutuje: nutnosť zreformovať štátnu ochranu prírody, 50 až 75%-nú bezzásahovosť v národných parkoch, ich zonáciu, čiže presné vymedzenie týchto bazzásahových zón, spriechodňovanie vodných tokov či ich renaturalizáciu, lepšie nakladanie s odpadmi či relatívne rázne kroky na ochranu ovzušia. Vízia, od ktorej sa dá odraziť a principiálne sa podľa nej už teraz orientuje ministerstvo, je tu. Otázne je, nakoľko sa ju podarí uviesť do praxe. Doterajší ministri pri podobných iniciatívach väčšinou zlyhávali. Poväčšine totiž na zlepšenia neexistovala reálna politická možnosť, pretože záujmy v pozadí boli opačné. Zákony a rozhodnutia, ktoré by zlepšili status, právomoci, finančné a personálne krytie ministerstva neboli priechodné.

Voľby 2020 však priniesli zmenu. Ambícia chrániť prírodu bola vo volebných programoch väčšiny strán prítomná, a pri stranách snažiacich sa vytvoriť koalíciu aj uveriteľná a vykazujúca medzi nimi veľké prieniky. S výnimkou SaS sú napríklad všetky tri strany vrátane Sme rodina za zonáciu národných parkov, riešenie suboptimálnej situácie v štátnom podniku Lesy SR, a tiež za ambicióznu klimatickú politiku. K tejto sa dokonca vopred zaviazali voči mimovládkam. Inými slovami, ak koaličné strany skutočne mienia to, čo dali na papier, budúci minister životného prostredia a jeho ministerstvo by s nominujúcimi stranami po prvýkrát skutočne zdieľali približne rovnaké nastavenie. Bola by to až paradigmatická zmena, kedže SMER či SNS ekológiu prakticky v programoch nemali a Ministerstvo životného prostredia bolo viac prekážkou ako prostriedkom v ich politike.

Faktom zostáva, že ktokoľvek bude zvolený ako minister, prinesie so sebou svoju víziu, ktorá môže byť ambicióznejšou nadstavbou tej existujúcej. Pri opačnom nastavení ju môže zas oslabovať.

Bude sa minister/ka hľadať za zatvorenými dverami, alebo chceme moderný, otvorený proces a výber odborníka s diskusiou?

Rovnako zložitá ako otázka kritérií na nového ministra je otázka spôsobu jeho hľadania. Ak chceme dobré rozhodnutie, nemal by to byť triviálny proces na základe rozdeľovania stoličiek, na aký sme boli doteraz zvyknutí. Do úvahy prichádzajú minimálne tri spôsoby hľadania ministra životného prostredia, plus ich kombinácia:

1. Metóda podľa sily voličského mandátu: Táto do istej miery idealistická predstava predpokladá akési priamodemokratické zohľadnenie vôle voličov. Bez ohľadu na stranícku príslušnosť by sa vyberalo spomedzi ekologicky zameraných kandidátov, ktorí dostali najviac prferenčných hlasov. V tomto prípade by to boli z jednotlivých strán top mená Erik Baláž z PS-Spolu (57 180 hlasov), Ján Mičovský z OĽaNO (12 488) a Anna Zemanová z SaS (7 798). V prípade, že by jeden z týchto kandidátov dostal politické krytie na základe zhody šéfov koaličných strán, nemuselo by to byť zlé riešenie. Kandidát by mal naviac k politickej opore aj podporu verejnosti a svojim spôsobom o to silnejšie postavenie. Minimálne zváženie Erika Baláža na túto pozíciu by bolo pre koaličné strany dobrou možnosťou ukázať, že sa nehodlajú vládnuť systémom „víťaz berie všetko“, ale budú rešpektovať demokratickú objednávku v spoločnosti, ktorá zostala v prípade ekológie vypadnutím koalície PS-Spolu z väčšej časti mimo zvolenej reprezentácie v parlamente. (Viď aj silný mandát ich ďalších kandidátov v oblasti životného prostredia.)

   

2. Metóda straníckeho obsadenia: Ministerské kreslo by bolo obsadené stranou, ktorej pripadlo na základe rokovaní o rozdelení ministerstiev. Takéto rozdelenie by mohlo, ale nemuselo reflektovať skutočné kompetencie v strane, keďže ministerstvo by mohlo byť priradené nie nutne podľa kompetencí, ale len „do počtu“. Nominujúca strana môže tiež na post dosadiť najlepšieho kandidáta zo svojich radov alebo nominovať externého odborníka. Motiváciou pre stranícke obsadenie je, že si v prípade úspešného ministra môže pripísať body za jeho úspech, no rizikom je stranícke obsadenie v prípade, že jeho pôsobenie nebude prebiehať hladko. Ďalším lákadlom, ktoré však nikto nebude chcieť oficiálne priznať, môžu byť eurofondy. Ministerstvo je v skutočnosti z väčšej časti financované európskymi peniazmi (330 miliónov z celkového rozpočtu 455 miliónov eur) a spadajú pod neho desiatky programov financovaných z týchto peňazí.
3. Metóda odborného obsadenia: Premiér, resp. lídri koaličných strán by si mohli dať poradiť od odborníkov. Zvlášť v situácii, keď máme v oblasti ochrany prírody množstvo odborníkov schopných fundovaného názoru by mohlo byť výhodou neviesť proces za zatvorenými dverami. V ideálnom prípade by boli mená a vízie uchádzajúcich sa, resp. oslovených kandidátov známe a podrobené aspoň základnej kontrole odbornou verejnosťou. Rovnako by odborná verejnosť a médiá mohli mať rozumný čas na oboznámenie sa s kvalifikáciami kandidátov a ich komentovanie. Mysliteľné je tiež, aby meno ministra bolo vyslovene odsúhlasené panelom odborníkov.
   Možno výber premiéra nakoniec prebehne za zatvorenými dverami výlučne za politických uvážení a len medzi vodcami víťazných koaličných strán, na základe pocitovej dôvery. Domnievam sa však, že je legitímne žiadať o modernejší, zrozumiteľný a otvorený proces. Zvlášť od vlády, ktorá sa chce snažiť byť antikorupčnou a transparentnou.
4. Kombinácia spôsobov 1-3. V ideálnom prípade by odborný kandidát vzišiel z radov strán, resp. bol nominovaný jednou zo silnejších strán, no zároveň bol aj odsúhlasený odborníkmi. To by bol najlepší predpoklad jeho účinného pôsobenia.
   V každom prípade by bola možnosť odborného screeningu ako v bode 3 minimálne vhodnou poistkou procesu, nech už výber kandidáta prebieha akýmkoľvek spôsobom.

O náznak cvičenia, aké dúfajme prebehne v plnej serióznosti aj v zákulisí hľadania ministra životného prostredia, sa pokúsim v nasledujúcich riadkoch. Poďme na to.

Ako skladať panel odborníkov?

V mojej ankete som oslovil 10 ľudí, ktorí majú čo povedať k ochrane prírody na Slovensku – od zakladateľky Greenpeace Ľubice Trubíniovej cez klimatológov Alexandra Ača a Jozefa Pecha až po Juraja Lukáča, šéfa Lesoochranárskeho zoskupenia VLK. Nevravím, že takto presne by mal vyzerať skutočný panel, ktorý by výber kandidátov sprevádzal. Mohol by však byť jeho náznakom. Zloženie panelu by nemalo byť nutne obmedzené a jeho obsadenie by malo v prvom rade reflektovať úlohy, ktoré ministerstvo životného prostredia má z titulu jeho štatútu plniť, a rovnako zohladňovať plánované zmeny v envirorezorte, ktoré sledujú programy koaličných strán.

Kým sa konečne dostaneme k ankete, ponúknem ešte veľkú násobilku toho, na čo vlasnte ministerstvo životného prostredia slúži a akým výzvam ochrana prírody na Slovensku čelí. Pochopenie tohto rámca zlepší vnímanie odpovedí. Tých, ktorí sú v enviromentálnej situácii na Slovensku doma alebo sa im nechce čítať nasledujúci traktát o najvypuklejších problémoch ochrany prírody na Slovensku pozývam preskočiť priamo k ankete, prípadne k priamo k profilom najčastejšie menovaných kandidátov.

Akú úlohu má vlastne ministerstvo životného prostredia?

Ako prvý bod pôsobnosti je v štatúte ministerstva uvedená ochrana prírody a krajiny. Nasledujú vodné hospodárstvo a ochrana pred povodňami, ďalej ochrana ovzdušia a klímatického systému Zeme. Tu sa však zoznam kompetencií ministerstva nekončí, nasleduje ďalších 15 pôsobností od posudzovania vplyvov na životné prostredie, cez tematiku odpadov a obalov, vodovodov a verejnej kanalizácie, až po geologický výskum a environmentálne označovanie produktov. Agenda ministerstva je teda široká a odborníkom na jednu oblasť pravdepodobne neobsiahnuteľná. Zapamätajme si, že primárnou úlohou ministerstva je ochrana prírody a krajiny.

Čo to znamená v praxi?

V praxi ministerstvo tvorí pravidlá (a výnimky z nich): je zodpovedné za koncepciu ochrany prírody v chránených územiach, národných parkoch, rezerváciách, či ochranných pásmach, tvorí zákony, stratégie. Dohliada na ich dodržiavanie: plní funkciu hlavného štátneho dozoru vo veciach ochrany prírody a krajiny, priamo alebo formou jeho inštitúcií, akými sú napr. Štátna orchana prírody a pod ňu spadajúce národné parky a chránené územia. Zároveň plní programové priority EÚ.

Zapamätajme si: MŽP a jeho orgány sú defacto garantami ochrany prírody na Slovensku – tzv. Ústredný orgán štátnej správy vo veciach ochrany prírody a krajiny.

Akým problémom čelí ochrana prírody na Slovensku?

Spomeňme krátko najväčšie problémy ochrany prírody na Slovensku, od ktorých sa bude odvíjať pôsobenie ministerstva a ministra.

Ministerstvo životného prostredia (Envirostratégia 2030, s.7) svorne s Európskou úniou (EU/SK enviro implementation factsheet 2019) menujú ako najpálčivejšie problémy nakladanie s odpadom, nízku mieru recyklácie a vysokú mieru skládkovania, ktorá je jednou z najvyšších v EÚ. Nasleduje kvalita ovzdušia a nedostatočne zabezpečená ochrana vzácnych biotopov a druhov v rámci lesných ekosystémov (ako napr. hlucháň hôrny). Ďalej sú to nízka vymožiteľnosť práva a slabá veda a výskum. Okrem toho sú podľa EÚ naše vodné toky a telesá stále veľmi vzdialené od ideálneho stavu.
Aby sme neboli len negatívni, EÚ chváli prácu Inštitútu pre environmentálnu politiku pri Ministerstve životného prostredia a tiež odbor kontroly EU programov na ministerstve. Taktiež chváli slovenské projekty úspešné na LIFE Awards 2019[3] – projekt obnovy subpanónskych biotopov Sub-pannonic – a na LIFE Awards 2018 – projekt návratu dážďovníkov a netopierov do Slovenských miest, ktoré ale oba idú na vrub mimovládok.

Špeciálna kapitola – environmentálna kriminalita

Ak vám niekto bude tvrdiť, že ochrana prírody na Slovensku je v poriadku, neverte mu. Je to, ako by vám povedal, že v poriadku je slovenské zdravotníctvo alebo, že na našich cestách sa nedejú priestupky. V skutočnosti je situácia na hrane. Podľa kontrol lesnícko-drevárskej inšpekcie takmer každý druhý transport dreva (45%) u nás nie je v poriadku – ide o nelegálnu ťažbu, výrub, krádež alebo má nekompletné doklady. Inšpekcia udelila v rokoch 2018 až 2019 pokuty pri takmer polovici kontrol. Zistené prípady sú pravdepodobne iba špičkou ľadovca a situácia ohľadne lesov iba časťou problému. Máme tu škody, ktoré sú páchané výstavbou, škody na vodných tokoch či škody spôsobené enviroodpadmi. Celkovo environmentálna kriminalita dosahuje stovky zachytených trestných činov ročne a škody v miliardových výškach.

Konflikty záujmov v lesoch a chránených územiach

Obrovské sú aj konflikty záujmov v lesoch a chránených územiach: chránené druhy, biotopy, ekosystémy a vzácne územia sú v konflikte s ekonomickými či užívateľskými záujmami vlastníkov. Vlastníci chcú na ich pozemkoch ťažiť drevo alebo stavať. Nie je uspokojivo vyriešená kompenzácia vlastníkom a urbárnym spoločenstvám za ujmu, ktorá by im za neužívanie ich vlastníctva vznikla, resp. vysporiadanie kúpou či výmenou. Zvlášť v národných parkoch patria súkromným vlastníkom veľé plochy a títo chcú na nich hospodáriť.

Kompenzácia ich nárokov by pritom podľa Inštitútu environmentálnej politiky pri Ministerstve životného prostredia nemusela stáť veľa, a síce 12 miliónov ročne. Ak by sa štát rozhodol jednorazovo vykúpiť pozemky v rozsahu na zabezpečenie 75%-nej bezzásahovosti v národných parkoch, cena by sa vyšplhala na 374 miliónov eur, čo je približne cena obchvatu Prešova, či ani nie polovica predpokladaných nákladov na tunel Višňové. Je skutočne na zamyslenie, či nám niekoľkokilometrové dialničné stavby stoja za viac, ako trvalé zabezpečenie nedotknuteľnosti všetkých národných parkov.

Osobitnou kapitolou je výstabva v chránených územiach. Emblematická pre tento problém je napríklad prebiehajúca výstavba v Jasnej. Pri stavbe luxusného päťhviezdičkového hotela Damian Jasná bol bez povolenia v treťom stupni ochrany vykonaný výrub na 16 000m2 a zničená časť biotopu európskeho významu. Napriek tomu podľa Slovenskej inšpekcie životného prostredia nebol dôvod na odstúpenie veci orgánom činným v trestnom konaní – nešlo o trestný čin. Stavebník zákon údajne neporušil vedome.

V neposlednom rade je problémom aj biznisové nastavenie štátneho podniku Lesy SR. Štátne lesy spravujú 44% rozlohy lesov a produkujú 48% drevnej hmoty na Slovensku. Štátny podnik nespadá pod Ministerstvo životného prostredia ale pod Ministerstvo pôdohospodárstva. Už z toho možno vyčítať, že nastavenie tejto štátnej firmy nebude primárne zamerané na ochranu prirodzeného lesa, ale na hospodárske výsledky. Štátna firma má vo svojich cieľoch produkovať zisk, a až do minulého roka ho takmer celý musela odovzdávať štátu vo firme povinného odvodu 5 mil. ročne. Odmena riaditeľa je taktiež primárne definovaná dosiahnutým ziskom v konkrétnom roku a nie cieľmi na ochranu prírody. Zisk je samozrejme nutné realizovať predajom drevnej hmoty. Žial, podnik je neslávne známy kauzami zlého manažmentu a nedostatkami v hospodárení, 2, 3. Hlavne ale plošnou ťažbou v národných parkoch, v starých lesoch, a dokonca v spomínaných hlucháních biotopoch. Takto ide podľa ochranárov zlým príkladom súkromným hospodárom, výsledkom čoho je širokoplošná devastácia. Riešením, spomínaným aj vo volebných programoch strán, by preto bolo dostať Lesy SR pod Ministerstvo životného prostredia a zmeniť ciele podniku z finančných na ochranu prírody. Vyhospodárený zisk, ktorý sa mimochodom zhoduje s výškou odvodu štátu 5 mil. eur, je totižto pre štátny rozpočet zanedbateľný a ochrana lesov by mala oveľa vyššiu spoločenskú hodnotu. Samotná táto zmena, ak by prebehla úspešne, by pravdepodobne predstavovala revolúciu v ochrane lesov na Slovensku. Treba však povedať, že aby sa lepšia ochrana resp. šetrnejšie spôsoby ťažby mohli realizovať, štát by musel riešiť dôsledky výpadku tržieb z predaja dreva v podniku, a tiež zmenu spôsobu práce zamestnancov.

 

V neposlednom rade sa k výzvam pre novú vládu pridali aj mimovládky. Greenpeace očakáva, že pre novú vládu bude jednou z priorít téma ochrany klímy, a že toto sa odzrkadlí aj na odbornosti ľudí, ktorí budú zastávať jednotlivé pozície: „Nová vláda bude musieť už tento rok zaujať jasný postoj ku kľúčovým otázkam klimatickej krízy či už na národnej alebo európskej úrovni. Tento rok je taktiež rozhodujúci v tom, či sa nám naozaj podarí začať implementovať potrebné zmeny alebo jednoducho rezignujeme na dôstojnú budúcnosť ďalších generácií.  Je totiž úplne možné, že budúca vláda bude tou poslednou, ktorej sa môže podariť zvrátiť nepriaznivý vývoj klimatickej zmeny a ochrániť prírodu a zdravie obyvateľov pred jej následkami.“

Rovnako aj Slovenský ochranársky snem vidí mimoriadny význam ministerstva v kontexte klimatickej krízy. V svojom otvorenom liste štyrom vládnym lídrom píše: „Slovenská príroda a prírodné zdroje [..] sú základom nášho života.  Mimoriadny význam nadobúdajú aj kvôli nastupujúcej klimatickej kríze. [..] Ak nezačneme efektívne chrániť naše najväčšie bohatstvo práve v nadchádzajúcom volebnom období, hrozia nám škody nielen na prírodných zdrojoch, ale aj na zdraví obyvateľstva a ekonomike [..] Pre tieto, ako i pre iné skutočnosti, musí rezort životného prostredia viesť odborná kapacita, ktorá bude vedieť kompetentne a efektívne reagovať na tieto obrovské výzvy.“

Slovenský ochranársky snem preto dokonca v otvorenej výzve ponúkol koaličným lídrom spoluprácu pri rozhodovaní sa o tejto dôležitej otázke. Využijú túto ponuku?

Bezzásahovosť ako verejná objednávka

Poslednou požiadavkou, ktorú spomeniem, je požiadavka bezzásahovosti, t.j. aby časť slovenských lesov bola ponechaná na prirodzený vývoj a v týchto bezzásahových zónach nebolo možné ťažiť drevo a poľovať. Túto požiadavku už dlhé roky presadzuje Lesoochranárske zoskupenie VLK, v roku 2017 sa pridala iniciatíva My sme les. Téma bezzásahovosti sa odvtedy živo diskutuje a dostala sa aj do volebných sľubov. To je dobre. Pokiaľ je diskusia vedená férovo a nie je len o bezzásahových plochách ale aj o kompenzáciách vlastníkom a drevárskym podnikom, môže byť pôda na širšiu bezzásahovosť skutočne čoskoro pripravená. Dôležité je poctivo identifikovať a odškodniť všetky skupiny dotknuté útlmom ťažby. Aktuálne sa za 10%-nú bezzásahovosť podľa prieskumu agentúry Focus vyslovuje 82% Slovákov, a už vyše 90 000 občanov podpísalo za ňu petíciu. Medzi nimi priamo cez volebný víkend aj Igor Matovič. Na druhej strane, štyri pätiny respondentov iného prieskumu Focus-u si želajú ochranné opatrenia v lesoch postihnutých lykožrútom či veternou kalamitou. Akokoľvek schizofrenický sa tento pohľad môže zdať, v praxi nemusia bezzásahovosť a hospodárenie v lesoch stáť proti sebe. Bezzásahové územia môžu vďaka nárazníkovým zónam existovať popri manažovaných územiach, ktorých aj pri 10%-nej bezzásahovosti stále zostávajú tri štvrtiny. (Celkový podiel lesov na rozlohe Slovenska je 40%). Okrem toho by po zavedení prírode blízkeho hospodárenia mala stúpnuť odolnosť aj hospodárskych lesov a klesnúť frekvencia kalamít.

Rozšírenie bezzásahových chránených území vo svojich volebných programoch presadzovali strany formujúce dnešnú koalíciu. OĽANO a SAS chcú 5 %, Za ľudí 10% bezzásahovosť. Jedine Sme rodina bezzásahovosť neplánovala.

Nový minister bude teda čeliť veľkým výzvam, očakávania sú vysoké. Aké kritériá by mal spĺňať?

Požiadavky na nového ministra / ministerku očami slovenských ochranárov, ekológov a aktivistov

Desiatim predstaviteľom slovenskej ekologickej verejnosti som položil nasledovné otázky:

1) Vedeli by ste označiť meno na tento post najvhodnejšieho človeka a prečo by ním mal/a byť?
2) Aké najdôležitejšie kritéria by mal/a spĺňať tento kandidát/kandidátka?

Odpovedali: Mikuláš Huba – ekológ, ochranár, Juraj Lukáč – VLK, Katarína Juríkova – Greenpeace, Alexander Ač – klimatológ, Jozef Pecho – klimatológ, Pavel Matejovič – klimatológ, Ján Topercer – ekológ, vedec, Ľubica Trubíniová – zakladateľka Greenpeace Slovensko, aktivistka, Jakub Andacký – klimatický aktivista, Martina B. Paulíková – aktivistka Za živé rieky, združenie Slatinka.

Tu sú ich odpovede. Pod nimi nájdete aj profily najčastejšie menovaných kandidátov.

1.Prof. Mikuláš Huba – ekológ, vedec, ochranár

Tipy na kandidátov.

Ján Mičovský, Erik Baláž, Martin Hojsík, Ladislav Miko.

Kritériá.

1. Odbornosť. Nielen vzdelanie a dlhodobé pôsobenie v tejto oblasti, ale aj schopnosť osloviť a integrovať ďalších odborníkov a odborníčky 2. Bezúhonnosť a dôveryhodnosť  3. Nezávislosť, čiže nepodliehanie lobistickým a straníckym tlakom – uprednostňovanie misie pred stoličkou za každú cenu 4. Organizačné schopnosti 5. Triezve vizionárstvo 6. Vnímanie globálnych výziev 7. Obetavosť a pracovitosť

2.      Juraj Lukáč – ochranár, Lesoochranárske zoskupenie VLK

Tipy na  kandidátov.

Neprislúcha mi kádrovať politické funkcie  v tomto štáte. Je to totiž politická a nie odborná funkcia. Najvhodnejšieho človeka na post ministra životného prostredia musia vybrať, po vzájomnej dohode, predsedovia strán, ktoré sa dostali do parlamentu. Je to ich zodpovednosť.

Kritériá.

Určite nie je dôležité byť odborníkom v oblasti životného prostredia. Ani to prakticky nie je možné. Neexistuje človek, ktorý by bol dokonalý profesionál v geológii, ochrane prírody, ťažbe nerastných surovín, spracovaní odpadov, doprave, meteorológii, výrobe energií, a mnohých ďalších odvetviach, ktoré sa musia riešiť na ministerstve životného prostredia. Špičková znalosť jedného oboru z tohto širokého spektra je v prípade ministra určite viac nevýhodou ako výhodou.

Kvalitný minister musí byť predovšetkým dokonalý manažér, znalec ľudských duší, psychológ s organizačným talentom a schopnosťou nadchnúť a inšpirovať pracovný kolektív. Musí vedieť pretaviť požiadavky občanov a všetkých záujmových skupín do zmysluplnej a realizovateľnej vízie, tú víziu premeniť na dobre spracovanú logistickú postupnosť drobných krokov, ktoré vedú k viditeľným výsledkom v krátkodobom (jedno volebné obdobie), strednedobom i dlhodobom časovom horizonte. Tá vízia musí samozrejme obsahovať dva rovnocenné aspekty, manažovanie, ale aj ochranu prírodných zdrojov a nášho životného prostredia. Niečo ako Bill Gates alebo Steve Jobs v životnom prostredí.

Minister musí pri tvorbe vízie zohľadňovať záujmy všetkých záujmových skupín tak, aby bol splnený cieľ života v zdravom životnom prostredí. Výsledkom nikdy nebude spokojnosť všetkých záujmových skupín. Výsledkom bude vždy nespokojnosť všetkých záujmových skupín, ale taká, aby aj využívanie životného prostredia bolo na znesiteľnej sociálnej úrovni a aby aj krajina bola zdravá a krásna. Dá sa to.

Minister je politik, ktorého úlohou je realizovať záujmy občanov, nie svoje, záujmy všetkých záujmových skupín, a hľadať kompromisy a prieniky tak, aby obyvatelia tejto krajiny boli spokojní v miere aká je prakticky dosiahnuteľná. Na takého ministra čakám.

3.      Katarína Juríková, Greenpeace

Tipy na kandidátov.

Nemôžeme menovať mená.

Kritériá.

V súčasnej dobe klimatickej krízy nutne potrebujeme na Ministerstve životného prostredia, a nielen tam, zodpovedného odborníka, ktorý bude presadzovať naozaj efektívne riešenia s cieľom ochrániť životné prostredie. Pre nás je naozaj podstatné, aby minister plne chápal, v akej situácii sa nachádzame a bol ochotný hľadať riešenia, ktoré budú smerovať k záchrane biodiverzity a zmierneniu klimatickej krízy. To vyžaduje pomerne rýchle a efektívne kroky. Teraz naozaj nie je čas na to, aby vznikali siahodlhé ťahanice o každý kúsok lesa, kvapku vody či percento emisií. Musíme sa všetci naozaj posnažiť a ministersvo ale aj celá vláda by mali byť v tejto snahe lídrami.

4. Alexander Ač – Klimatológ, Akadémia vied ČR

Tipy na kandidátov.

Na čele Ministerstva životného prostredia  by som si vedel predstaviť pedagóga Juraja Hipša. Dlhodobo pracoval v treťom sektore, venuje se vzdelávaniu v oblasti životného prostredia a má dlhoročné teoretické aj praktické skúsenosti v záležitostiach životného prostredia. Moje áno by určite dostali aj Ladislav Miko a Erik Baláž.

Kritériá.

Najdôležitejším kritériom je zapálenosť pre dobrú vec bez ohľadu na mieru finančného ohodnotenia.

 

Jozef Pecho – Klimatológ, SHMÚ

Tipy na kandidátov.

Erik Baláž, Tomáš Derka, Karol Galek.

Kritériá.

Kandidát musí mať za sebou dlhoročnú prax v oblasti ochrany prírody, prípadne z iných rezortných inštitúcii MŽP SR, tiež vzhľadom na aktuálne problémy globálneho a regionálneho charakteru (vrátane zmeny klímy) očakávam a bolo veľmi príhodné, aby kandidát mal slušný prehľad v oblasti EÚ enviro-politík, vrátane problematiky zmeny klímy a adaptácie.

 

Pavel Matejovič – literárny vedec a klimatológ, Trnavská univerzita

Nechcem priamo spomínať konkrétne mená, ale zatiaľ asi najlepším ministrom životného prostredia, ktorého sme mali, bol L. Sólymos. Hodnotím jeho konkrétnu prácu, ako aj to, akú pozornosť venoval klimatickej kríze. Strana Most-Híd v súčasnej vláde už nebude a je tiež málo pravdepodobné, že by sa ním opäť stal pri akejkoľvek politickej konštelácii. Sledoval som prácu ministerstva za jeho pôsobenia, samozrejme nikdy nie je nič ideálne, no podľa mňa urobil toho v rámci možností dosť. V súčasnosti nevidím žiadnu konkrétnu politickú osobnosť, ktorá by mohla v jeho práci pokračovať. Myslím si, že riešenie klimatickej krízy počas novej vlády nebude jednou z priorít MŽP. Rovnako sa neviem vyjadriť o najvhodnejšom kandidátovi bez ohľadu na stranícke preferencie alebo výsledky volieb, to sú len hypotetické úvahy a navyše nemajú oporu v realite.

Ján Topercer – lesný inžinier, ekológ, vedec, Univerzita Komenského

Tipy na kandidáta.

Označiť toho úplne najvhodnejšieho si netrúfam a ako vedcovi mi to ani neprislúcha. Ale vhodný človek na toto miesto by sa dal nájsť napríklad aj medzi zvolenými poslancami víťazného hnutia.

Kritériá.

Na najzodpovednejšie miesta v štáte by sa mali dostať najzodpovednejší dostupní ľudia. Oni sú ten najužší z „úzkych profilov“, najvzácnejší zdroj, klenák v klenbe verejnej moci. To ostatné – princípy, pravidlá, systémy, stratégie, koncepcie, nastavenia, .. prichádza v hlavnej miere s nimi, resp. cez nich a ich tímy. Cez ich koncepciu/víziu, šírku rozhľadu, hĺbku vhľadu, patrične širokú a hlbokú odbornú kvalifikáciu, morálku (zvlášť „pravdu konania“), motiváciu, zodpovednosť, výkonnosť, otvorenosť, (seba)kritickosť, osobnostnú celistvosť, odolnosť a schopnosť držať „level“ (pružnosť v pevnosti/pevnosť v pružnosti), schopnosť pracovať s ľuďmi a informáciami, spätné väzby – načúvať druhým, nechať si poradiť, ale vedieť aj včas rozhodnúť – a vedieť spoľahlivo SLÚŽIŤ. Ibaže nie tomu či onému oligarchovi, korporácii, strane a p., ale VEREJNÉMU ZÁUJMU. A slúžiť tak aj ako NASLEDOVANIAHODNÝ VZOR (nielen chlap – hrdina – dub…:).

Ľubica Trubíniová, environmentálna aktivistka, zakladateľka a bývalá riaditeľka Greenpeace Slovensko

Tipy na kandidátov.

Vedela by som zo súčasných kandidátskych zoznamov budúcich koaličných strán vybrať ľudí, ktorí by sa na túto pozíciu mohli hodiť. Ale naozaj by som nerada publikovala mená, lebo by to bolo veľmi silne subjektívne: keďže mnou preferovaných ľudí poznám zo svojich ochranárskych aktivít. Hoci vačšinu ostatných nijako nepoznám, nemôžem vylúčiť, že napriek ich doterajšej neúčasti v zelených aktivitách by mohli dobre zastať ministerskú pozíciu v rezorte životného prostredia. A taktiež, aj u tých, ktorých poznám, by som si asi nebola u všetkých úplne istá, že sa hodia práve na takúto pozíciu, ktorá je skutočne špecifická.

Kritériá.

Vidím ich v dvoch veľkých oblastiach – nazvem ich a) „odborno-tematickou“ a b) „eticko-osobnostnou“ oblasťou. Čiže, dotyčná osoba by:

a) mala mať aspoň základný (rámcový) prehľad o všetkých zásadných environmentálnych problémoch vo všetkých hlavných enviro sférach – napr. v ochrane prírody a biodiverzity, ochrane vody, ochrane ovzdušia, odpadoch, ochrane krajiny a krajinnej ekológii (vrátane napr. územného plánovania), oblasti trvalo udržateľného rozvoja/života, ale napr. aj pôdohospodárstva, energetiky a pod. – vrátane rámcoveho prehľadu o základnej legislatíve či strategických dokumentoch a o kompetenciách verejnej správy s dosahom na stav životného prostredia. Mať dostatočný prehľad o subjektoch pôsobiacich v týchto sférach, vrátane mimovládnych organizácií (ideálne aj s vlastnými skúsenosťami a kontaktmi – ale to samozrejme nie je podmienkou). A napokon, mať aspoň rámcovú predstavu o riešení týchto problémov v súlade so základnými princípmi trvalej udržateľnosti a svoju víziu, ako tieto riešenia realizovať, ale aj celkovú „víziu o Slovensku“ v dobe zmeny klímy a veľkých globálnych procesov (pozn.: za osobitne dôležitú považujem dobrú orientáciu v problematike zmeny klímy a najmä jej mitigácie a adaptácie, a to aj s predstavou konkrétnych strategických aj praktických riešení).

b) Mala byť integrálnou osobnosťou s vysokým etickým štandardom – t. j. byť autonómna, morálne bezúhonná, čestná, zodpovedná, pracovitá, vyznávať a vo vlastnej činnosti dodržiavať transparentné postupy a demokratické mechanizmy, orientovať sa na nekonzumný štýl života, s príklonom k holistickému vnímaniu reality, ale byť aj komunikatívna, manažérsky zdatná a efektívna v práci. A v neposlednom rade mať dávku entuziazmu a idealizmu :-)

Je mi jasné, že sú to kritéria ideálnej osoby/osobnosti, a že sú veľmi komplexné. Avšak ako „cieľový ideál“ môžu poskytnúť dobrú orientáciu pri hodnotení, do akej miery jednotliví kandidáti/kandidátky napĺňajú tieto kritériá a do akej miery majú reálnu perspektívu sa k nim postupne blížiť.

Jakub Andacký – aktivista, jeden zo zakladajúcich členov klimatického hnutia Fridays for Future Slovensko

(Osobná pozícia, momentálne nie je aktívny v hnutí – pozn. autora)

Tipy na kandidátov.

Najlepším ministrom životného prostredia by bol podľa môjho názoru Erik Baláž. Je to dlhoročný aktivista, odborník a človek, ktorému na ochrane životného prostredia naozaj záleží. Uvedomuje si tiež vážnosť klimatickej krízy. Je ochotný počúvať vedcov pri ich odporúčaniach o konkrétnych krokoch smerovaných k zmierneniu jej dopadov. Nemyslím si však, že by bol dobrý nápad, ak by bol mninistrom v tejto vláde. Baláž by sa týmto stal ministrom bez patričnej politickej podpory a s tým spojenými obmedzenými financiami či kompetenciami. Myslím si, že Erik Baláž by mohol byť najlepším ministrom životného prostredia, ale v tejto vláde to nevidím ako vhodné.

Martina B. Paulíková, združenie Slatinka, expertka WWF na rieky, koordinátorka iniciatívy Za živé rieky

Tipy na kandidátov.

Erik Baláž. Dôvodom je to, že spĺňa nižšie uvedené kritériá a zároveň má hlbokú pokoru pred prírodou a vie ísť ku podstate vecí. Zároveň viem, že nie je extrémista, a teda rozumie, v akom prostredí sa pohybuje.

Kritériá.

Bez pochýb by to mala byť v prvom rade odbornosť a potešil by ma tiež prehľad najnovších vedeckých informácií aspoň v niektorej oblasti spadajúcej pod rezort MŽP, teda napr. v oblasti ochrany prírody, vôd. Dôraz kladiem na slovo najnovšie, pretože zotrvávanie na starých postupoch a riešeniach, ktoré majú základ vo vedeckom poznaní spred 50 či viac rokov, spôsobuje, že na Slovensku zaostávame v aplikovaní postupov overených v zahraničí. Dôležitým kritériom je pre mňa aj ochota „pobiť“ sa za ochranu prírody, a samozrejme demokratické zmýšľanie a hodnoty.

Mená v hre

Ján Mičovský

Lesník, protikorupčný aktivista a poslanec Národnej rady SR za OĽaNO, nositeľ ocenenia Biela Vrana. Upozorňoval na neefektívne nakladanie s majetkom jeho vtedajšieho zamestnávateľa, Lesov SR. V roku 2014 opakovane upozornil na nedostatky v podniku Lesy SR. Ten najprv reagoval žalobou, no nakoniec ju stiahol a uznal prínos Mičovského aktivít. Jeden zo zakladajúcich členov Slovenského ochranárskeho snemu. Poslanec NR SR v r. 2012 – 2016 za OĽaNO, znovuzvolený do parlamentu vo voľbách 2020. Autor kníh a rozhlasových a televíznych seriálov o lese.

Pozície:

• Prírode blízke hospodárenie namiesto holorubov
• Presun správy lesov z rezortu pôdohospodárstva pod rezort životného prostredia
• „Rozsah rezervácií – chránených území v najvyššom stupni, teda v piatom, kde bezzásah patrí, treba nechať na odborníkov. Národný park je priestor, kde môžu byť rezervácie v rozsahu aj 90 percent, ale aj v rozsahu 15 percent“…. „Dané to však nemie byť percentami, ale vzácnosťou toho územia.“
• Povýšenie ochrany nad biznis: drevo produkovať nie v záujme hospodárskeho výsledku, ale len ako bočnú pridruženú výrobu, ktorou je udržiavanie zdravých lesných ekosystémov
• „Lesy nesmú byť bankou pre štátny rozpočet, ale poisťovňou pre zdravú krajinu a – do poisťovne sa platí.“
• Presadzuje výberkové hospodárenie. Pri tomto je dôležitá kvalitná sieť lesných ciest, proti čomu majú ochranári námietky.

Pozn.: Pozície sú vybraté z aktuálneho rozhovoru pre Denník N z marca 2020

Video | Kríza v slovenskom lesníctve, január 2020
Video | U Braňa Závodského v Rádiu Express, ako člen Štrajkového výboru farmárov, február 2019

Erik Baláž

Ekológ, aktivista, režisér, autor kníh o ochrane prírody. Ochrane prírody sa venuje 22 rokov. Bol jedným z kľúčových postáv v kampani za zamedzenie ťažby v Tichej a Kôprovej doliny v Tatrách, kde sa ešte s organizáciou VLK s kolegami postavili proti štátnym Lesom TANAPu. Tieto chceli spracovať vetrovú a lykožrútovú kalamitu v chránených územiach. Súdy a Ministerstvo životného prostredia po roky trvajúcich procesoch nakoniec dali za pravdu ochranárom – Tichá a kôprová dolina boli ponechané prirodzenému vývoju. V roku 2017 získal ocenenie Biela vrana. Bol jedným zo zakladateľov iniciatívy My sme les, ktorá zmobilizovala podporu takmer 70 000 signatárov a výrazne prispela k zvýšenému vnímaniu problematiky devastácie lesov. Autor filmov Živá rieka, Vlčie hory, Tajomné Karpaty a Strážca divočiny.

Pozície (sčasti pozície PS-Spolu, ktorých environmentálneho programu bol garantom):

• V národných parkoch prechod štátnych pozemkov v správe Lesov SR pod správu národných parkov
• Prísne chránené územia bez zásahu min. 5% Slovenska (teraz 1.75%, pozn. autora)
• Reforma ŠOPR, lepšie financovanie, personálne obsadenie
• Presun štátneho podniku Lesy SR pod Ministerstvo životného prostredia
• V reakcii na otázku Denníka N v septembri 2019 „Ste pripravený viesť po voľbách ministerstvo životného prostredia?“ odpovedal: „Myslím, že áno. Ale nie je najdôležitejšie to, či budem ministrom. Ak nebudem mať silné kompetencie, nemá to zmysel.“
• „Budem trvať na tom, aby celé lesy v programovom vyhlásení prešli pod rezort životného prostredia, aj na niektorých ďalších veciach. Ak nebudem mať možnosť robiť zásadné reformy, nepôjdem do toho.“
• „Najväčší dôraz však budem dávať na ochranu ekosystémov, pretože jednou z dvoch najväčších hrozieb je strata biologickej rozmanitosti, ktorej sa tiež musíme venovať. Ochranou ekosystémov pritom významne prispievame aj k riešeniu klimatickej krízy.“

Video | Erik Baláž – promovideo PS-Spolu, 2020
Video | Zostrih z diskusie Café Európa – Prežije slovenské životné prostredie?, 2018

Ladislav Miko

Vedúci zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. V rokoch 2002 – 2005 bol námestníkom českého ministra životného prostredie pre ochranu prírody. V rokoch 2005 – 2009 viedol odbor ochrany prírodných zdrojov Generálneho riaditeľstva pre životné prostredie Európskej komisie. V roku 2009 bol od mája do októbra ministrom životného prostredia ČR v úradníckej vláde J. Fishera. Nominovaný bol Stranou zelených. Napriek krátkemu pôsobeniu mal slušný odpočet. Od roku 2017 miestopredseda Liberálno ekologickej strany LES (ČR). Od začiatku roku 2018 vedúci zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Hosťujúci profesor v oblasti ekosystémov na Antwerpskej univerzite, na Českej poľnohospodárskej univerzite a na Karlovej univerzite. Tiež člen dozornej rady Karlovej univerzity a člen správnej rady Nadácie Partnerství, najväčšej českej environmentálnej nadácie.

Video | Ladislav Miko k výrubom lesov u Braňa Závodského, február 2019
Video | Ladislav Miko Innovative Agriculture / Politico, 2018 (v angličtine)

Martin Hojsík

Vyštudoval biológiu a bol aktivistom v oblasti životného prostredia od roku 1993. Pred vstupom do politiky bol programovým riaditeľom a členom predstavenstva medzinárodnej organizácie na ochranu zvierat FOUR PAWS International. Viedol globálne kampane pre ActionAid International, Greenpeace International, ako aj národné kancelárie Greenpeace. V roku 2019 bol zvolený za stranu PS-Spolu do Európskeho parlamentu. Portálom Politico bol zaradený medzi 20 európskych poslancov (zo 705) obzvlášť hodných pozornosti. Hojsík sa podľa nich veľmi rýchlo presadil ako výrazný odporca pesticídov a ďalších toxických látok a bol súčasťou snáh za prísnejšie pravidlá pre pesticídy škodiace včelám a proti automatickému predlžovaniu licencií pesticídov. Zasadzuje sa aj o odškodnenie ľudí na Zemplíne postihnutých znečistením PCB látkami a rýchlejšie očistenie prostredia od týchto látok. Europarlament schválil ním predloženú rezolúciu o nelegálnom obchode s domácimi zvieratami. K možnosti byť ministrom životného prostredia sa oficiálne nevyjadril, jeho meno sa však v kuloároch v tejto súvislosti spomína.

Video | Martín Hojsík u Braňa Závodského, 2019
Video | Martin Hojsík v Európskom parlamente, 2020 (v angličtine)

Poznámka na záver

Samozrejme, prezentovaný výber mien nemusí byť kompletný. Ako však mnohokrát odznelo v ankete, ministrom či ministerkou by sa mal stať človek stopercentnej hodnotovej integrity a demokratického nastavenia. Človek s nepoškvrnenou minulosťou, s rozhľadom, so zápalom a manažérskym talentom. Jeho vízia musí obsahovať modernú a silnú verziu ochrany prírody, ktorá Slovensko poistí proti následkom klimatickej krízy.

Očividne takýchto kandidátov na Slovensku máme. Je tu šanca aj ochota dať prírode ochranu akú si zaslúži a akej sa jej dlho nedostávalo. Je tu šanca konečne vyriešiť problém slovenských lesov. Šanca začať ambicióznejšie riešiť ďalšie desiatky problémov ako znečistenie vôd, pôd a vzduchu, stav vodných tokov, ale hlavne posilniť rezort ochrany prírody tak, aby mohol sebavedomo napĺňať svoje poslanie. Je šanca toto všetko uskutočniť. Dúfajme, že sa koaliční lídri rozhodnú múdro a svojej voľbe dajú plnú politickú podporu.