Denník N

Koronavírus a deti – nie/je naozaj hrozbou?

Zdroj: Children’s Healthcare Atlanta
Zdroj: Children’s Healthcare Atlanta

Vedecky podložené informácie (dostupné na začiatku pandémie k marcu 2020) na tému nového koronavírusu 2019-nCoV/SARS-CoV-2 a ochorenia COVID-19. Čo nám a našim príbuzným hrozí a ako sa máme zachovať na základe zatiaľ dostupných vedeckých informácií. Nie len o deťoch, ale aj o dospelých, starých rodičoch a tehotných ženách.

V posledných mesiacoch sa vo svete šíri pandémia nového koronavírusu, ktorý na základe svojej genetickej podobnosti s vírusom SARS-CoV dostal meno SARS-CoV-2. Koronavírusy sú veľké obalené vírusy, ktoré bežne infikujú ľudí ale častejšie zvieratá. Vo všeobecnosti spôsobujú u ľudí len nádchu, lenže v nedávnej minulosti sme sa stretli s dvoma nanajvýš patogénnymi druhmi SARS a MERS. Teraz čelíme tretiemu novému druhu ľuďského koronavírusu, ktorý spôsobuje ochorenie nazvané COVID-19, ktorého príznakmi je horúčka (zväčša mierna, okolo 38 stupňov) kašel, sťažené dýchanie, bolesť svalov, bolesť hlavy a únava, ktoré sa vyvíjajú postupne, nie zo dňa na deň ako je to pri chrípke (taktiež pokiaľ máte nádchu s výtokom z nosa je vysoká pravdepodobnosť, že sa nejedná o COVID-19).

Prvé epicentrum nákazy bolo v Číne, v meste Wuhan, ale teraz je už tento vírus rozšírený po celom svete. Vrámci Európy je najväčším súčastným epicentrom severné Taliansko, no už sa aj na Slovensku potvrdzujú prvé prípady a je vysokopravdepodobné, že budú len a len pribúdať. Tento nový koronavírus SARS-CoV-2 je podobný vírusu SARS-CoV, ktorého epidémia vypukla v roku 2002 až 2004, lenže tento SARS-CoV-2 stihol za kratšiu dobu nakaziť omnoho viac ľudí (pri SARS-CoV bolo nahlásených vyše 8 000 prípadov), na druhej strane bol omnoho viac smrteľnejší (pri SARS-CoV približne 1 z 10 pacientov zomrel). Na základe veľkého počtu nakazených týmto novým koronavírusom začínajú ľudia panikáriť, nakupovať zásoby múk a cestovín avšak je to na mieste?

Aké je predpokladané ohrozenie ľudí?

Momentálne sa predpokladá, že COVID-19 zabije okolo 2-4% nakazených . Pre porovnanie chrípka zabíja menej ako 1% infikovaných a SARS mal okolo 10%. Ale treba upozorniť na fakt, že momenálne je to len veľký predpoklad, kedže reálne čísla nakazených ľudí určite nie sú kompletné, kedže sú aj prípady kedy môžu byť ľudia nakazení, ale bez príznakov, taktiež aj veľmi mierne prípady, ktoré môžu byť považované za nádchu, alebo príznaky zameniteľné s chrípkou. Keď sa pozrieme na dostupné dáta, tak u zdravých dospelých jedincov nie je veľmi veľké riziko závažných komplikácií, ktoré by mohli skončiť smrťou, avšak najohrozenejšou skupinou sú starí ľudia nad 65 rokov na opačnom spektre, aj vekovo aj s najmenším ohrozením sú deti 0-9 rokov (doteraz nie je zaznamenaný ani jeden prípad úmrtia v tejto vekovej skupine). Ako mamina 15 mesačnej dcéry sa samozrejme obávam o jej zdravie, keďže deti do 5 rokov bývajú všeobecne náchylnejšie na choroby, kedže ich imunitný systém sa stále vyvýja lenže momentálne ohrozenie detí koronavírusom to veľmi nereprezentuje, takže som sa na to rozhodla pozrieť.

Ako to teda je s deťmi a COVID-19?

Najmenšie deti (0-9r) v dobe písania tohto článku nemajú zaznamenané ani jedno úmrtie na následky COVID-19, všeobecne je ich aj veľmi málo nakazených. Dokonca aj novorodené dievčatko diagnostikované s COVID-19 sa s ním zvládlo popasovať samo bez liečby a za 17 dní bolo prepustené domov. Sú viaceré (aj keď obmedzené) štúdie na túto tému. V jednej z nich, kde sa vedci zamerali na 391 prípadov a ich 1286 blízkych kontaktov vyšlo, že deti pod 10 rokov mali mieru infekcie 7,4% čo bolo podobné ako nimi nameraný populačný priemer (7,9%). Čo poukazuje na fakt, že deti môžu byť infikované v podobnom množstve ako dospelí, avšak to nie je rovnako reprezentované aj pri závažnejších prejavoch, pre ktoré napríklad pacienti potrebujú hospitalizáciu. Prečo to tak môže byť? Na to sa snažili vedci odpovedať v ďaľšom článku, ktorý môžete nájsť tu. Ako prvý možný dôvod uviedli, že deti medzinárodne cestujú v omnoho menšom množstve ako dospelí a tým pádom majú menej možností sa nakaziť vírusom. Avšak, na druhej strane, fakt, že zatiaľ v úvode epidémie vidíme menšie množstvo pediatrických pacientov, nemusí byť reprezentatívne tomu, čo sa bude diať v budúcnosti. Taktiež prípady z minulosti, keď pri Španielskej chrípke v roku 1918 starší ľudia (65+) a deti pod 15 rokov nemali, alebo mali len mierne zvýšenú mieru úmrtnosti. Pri prasacej chrípke H1N1 v roku 2009 mali deti už od 5 rokov zmenenú úroveň mortality. Na druhej strane sú ale prípady ochorení, ktoré majú u detí miernejší priebeh – napríklad detská obrna s ochrnutím sa vyskytovala približne u 1:1000 dojčiat vs 1:100 dospievajúcich. Niektorí pripisujú túto relatívnu odolnosť tomu, že deti majú aktívnejší vrodený imunitný systém, alebo že ešte nestihli byť vo veľkom množstve vystavení cigaretovému dymu alebo smogu a preto majú zdravšie pľúca ako dospelí.

Ďaľším zaujímavým aspektom je aj to, že SARS-CoV aj SARS-CoV-2 používaju ACE2 receptor na ľudských bunkách aby do nich prenikli a mohli sa rozmnožovať. (Ak chcete vedieť ako prebieha vírusový cyklus nájdete to tu.) U potkanov bolo vedecky preukázané, že sa množstvo týchto receptorov znižuje s vekom, čo nie je na prvý pohľad zhodné s tým, že deti sú menej náchylné na COVID-19. Avšak podľa iných štúdií bolo preukázané, že ACE2 pomáha pľúcnemu imunitnému systému s bojom proti vážnemu pľúcnemu poškodeniu (1,2), ktoré spôsobuje akútny respiračný syndróm, ktorý spadá pod bežné komplikácie pri závažných prípadoch COVID-19, ktoré potrebujú hospitalizáciu.

Od 16.3. sú hlavným hygienikom zrušené preventívne prehliadky a očkovania. Veľa maminiek sa pýtalo na pravidelné očkovanie v tomto čase, takže to tu dopĺňam. K tomuto avšak nie sú žiadne dostupné dáta, riešila som to jedine s konzultáciou s pediatrom. Jedná sa o to, že nevieme ako dlho to bude trvať, táto epidémia čo ak to bude rok alebo viac ? To sa celý ten čas nebudú očkovať deti? To nie je správny prístup, pretože môžeme znížiť skupinovú imunitu a potom by sme tu mohli mať aj iné ochorenia, ktorým sa dá očkovaním predísť. V niektorých prípadoch sa nemocnice uzatvárajú a neposkytujú iné služby ako akútnu zdravotnú starostlivosť a vtedy sú zrušené prevntívne prehliadky a tým pádom aj očkovania, ale nie vždy a všade. Áno treba počkať, či sa neukáže za 14 dní, či bude dieťa choré ak je tam taká šanca (cestovateľská anamnéza napríklad), počkať 14 dní a potom očkovať, pokiaľ nie, normálne očkovať podľa očkovacieho kalendára, avšak v čakárni nič zbytočne nechytať ani deti ani rodičia, viem že sa to ľahko povie a ťažko spraví ale kebyže ľudia dodržiavajú to, že na jeden čas chodia zdraví a na druhý chorí nebol by to až taký problém. Takže za mňa očkovať podľa očkovacieho kalendára (pokiaľ tam nie je nejaký iný problém) avšak určite dodržiavať to, že ak bol z rodiny niekto chorý v posledných 2 týždňoch očkovanie preložiť (ako to štandardne je pri každom očkovaní) ale pokiaľ je šanca, že sa môže prejaviť v 14 dňovej dobe COVID-19 tak počkať a potom očkovať. Ale treba naozaj dodržiavať kľudový režim a z dôvodu prípadného nakazenie SARS-CoV-2 nejaký čas po očkovaní nevyhľadávať kolektív a podobne kde by bola vyššia šanca nakazenia.

Čo teda vlastne máme robiť a ako sa chrániť proti COVID-19?

Aj napriek tomu, že naše deti nemajú také závažné prejavy ako môžu mať naši starí rodičia nemôžeme to brať na ľahkú váhu. Aj preto dnes zatvárajú viaceré mestá svoje školy a škôlky. Musíme kolektívnou zodpovednosťou pomôcť proti šíreniu tohto ochorenia, ktoré môže najviac ublížiť ľudom nad 65 rokov, alebo ľuďom s už existujúcimi zdravotnými problémami ako napríklad rakovina, kardiovaskulárne problémy, cukrovka a podobne. Je na nás, zdravých dospelých jedincov aby sme boli zodpovední a robili preventívne opatrenia – umývali si častejšie a poriadne ruky (aspoň 20-40s), snažili sa obmedziť chytanie tváre. Akonáhle by sa prejavili nejaké príznaky tak sa netreba pohybovať medzi ľudmi, mimo nutného minima (ideálne vôbec), kedže tak sa zvyšuje riziko prenosu na ďaľšiu osobu (pri SARS-CoV-2 je R0 (reprodukčné číslo) vyše 2, čo v praxi znamená, že jeden nakazený človek v priemere nakazí vyše 2 ďalších ľudí a tým pádom sa vie dramaticky zvyšovať počet nakazených). Pokiaľ by všetci infekční pacienti šli za svojimi všeobecnými lekármi alebo do čakární nemocních nakazí sa obrovské množstvo ľudí, pretože v malých uzatvorených priestoroch sa môže R0 zväčšiť a tomu máme možnosť zabrániť svojim správaním. Hlavným problémom je aj možné nakazenie veľkého množstva zdravotníckych pracovníkov. Tých na Slovensku naozaj nemáme nadbytok, a pri preťažení zdravotného systému, ktoré sa môže ľahko stať pri vyššom množstve nakazených zdravnotníkov, ako sa to opakovane stalo pri iných nákazách napríklad pri Ebole v Afrike alebo aj pri minulej SARS epidémií. V žiadnom prípade nemôžeme podporovať také nezodpovedné správanie ako popísal doktor z Nitrianskej nemocnice, kde rodič, ktorý bol na infekčnom oddelení kvôli podozreniu na COVID-19 bol s dieťaťom v čakárni na pohotovosti a vôbec o tom neinformoval lekára, ani o tom že boli v Taliansku aj s dieťaťom, ktoré malo horúčku a kašľalo. Takýmto spôsobom ohrozili lekára, sestru ich rodiny, pacientov a taktiež ostatných v čakárni a ich rodinných príslušníkov a známých. Toto je veľmi nezodpovedné správanie, ktoré nemôžeme akceptovať, pri snahe zabrániť problémom s COVID-19, pretože dostupnosť zdravotnej starostlivosti je kľúčová pre kritických pacientov. Tí môžu zomrieť na následky tohto ochorenia, a keď ich nebude mať kto liečiť, lebo bude chorý alebo len v 14 dňovej karanténe, táto dostupnosť bude výrazne ovplyvnená a môže to viesť k zvýšeniu úmrtnosti. Treba taktiež poznamenať, že na Slovensku máme veľmi vysoké zastúpenie doktorov vo veku nad 65 rokov, ktorí spadajú do rizikovej skupiny pre koronavírus.

Používanie dezinfekčných prostriedkov odporúčam, po epidémii SARS robili aj výskum na viaceré druhy bežne dostupných dezinfekčných prípravkov a všetky boli schopné usmrtiť vírus SARS-CoV, takže je vysoká pravdepodobnosť, že to zvládnu aj pri SARS-CoV-2. Rúško ako také neochráni pred vírusmi samotnými, kedže vírus je veľmi veľmi veľmi malý a prejde cez mriežku materálu obyčajného rúška, treba však poznamenať, že vírusy ako koronavírus sa zväčša prenášajú kvapôčkovou infekciou tj. sú v kvapôčkach, ktoré vie rúška zachytiť avšak rúško hlavne chráni ostatných pred nositeľom rúška ako naopak. FFP3 respirátor je schopný pri správnom nasadení a nosení ochrániť aj proti voľne sa nachádzajúcim vírusom – tých je ale veľmi málo, pod 5%; (treba dbať na správne priliehanie a nosenie odporúčané výrobcom, zväčša maximálne 8-10 hodín). Tieto respirátory by mali byť najmä dostupné pre zdravotníckych pracovníkov, ktorí sú pod najväčším rizikom.

Nemusíme byť s deťmi iba zavretí doma, prechádzka vonku nezaškodí, a je povolená aj v Taliansku, ale určite treba obmedziť miesta s vysokou koncentráciou ľudí ako sú napríklad obchodné centrá, koncerty, kiná. Návšteva detských ihrísk tiež nie je ideálna z toho dôvodu, že SARS-CoV-2 vie prežiť na nehrdzavejúcej oceli a plaste aj viac ako 2-3 dni. Aj napriek tomu, že sú zavreté školy a škôlky vo viacerých mestách nedávajme ich na starosti starým rodičom, ktorým môže tento vírus najviac ublížiť. Deti hrajú pri šírení bežnej chrípky dôležitú úlohu, kedže pri COVID-19 je omnoho väčšie percento komplikácií a následne závažných prípadov, nemôžeme to podceniť. Avšak momentálne nie je vôbec dôvod na paniku, pri správnych preventívnych opatreniach by sme to mali zvládnuť, možno sa z COVID-19 vyvinie niečo obdobné ako sezónna chrípka. Sezónna chrípka zabíja podľa predpokladu Svetovej Zdravotníckej Organizácie ročne 250 až 650 000 ľudí a aj napriek tomu sa jej nebojíme a nevyužívame možnosti prevencie v podobe očkovania. Je samozrejmé, že čo je nové je nepoznané a tým pádom nevieme čo máme od toho čakať a bojíme sa, ale netreba to preháňať ani v smere panikárenia ani v smere zľahčovania. Musíme byť zodpovední.

A čo tehotné ženy a COVID-19?

Dostala som veľa otázok na túto tému takže doplňam tento odsek. Keďže je SARS-CoV-2 novým vírusom je ešte o ňom veľa nepoznaného. Vo všeobecnosti sú tehotné ženy náchylnejšie na infekcie. Kedže je tento nový vírus veľmi podobný vírusus SARS-CoV, a používa ten istý receptor, môžeme predpokladať, že riziko vertikálnej nákazy (z matky na plod) bude pre ne podobné. Táto štúdia nepreukázala žiadne vírusové častice v placente, pupočníkovej krvi alebo u novorodencov. V tejto štúdii na ten prvý druh –  SARS-CoV bolo zistené vysoké riziko komplikácií, niektoré mamy nakazené v prvom trimestri potratili, iné v neskorších štádiách mali problém s rastovou reštrikciou plodu alebo predčastným pôrodom. Aj napriek tomu, že bolo vyšetrované malé množstvo žien, pri COVID-19 bolo doposiaľ zistené nižšie riziko týchto komplikácií, môže to byť skutočne reprezentatívne ale nemusí, kedže máme zatiaľ dostupných málo informácií. Zatiaľ nebola potvrdená žiadna smrť tehotnej nakazenej COVID-19 a taktiež nebolo zistené závažné komplikácie (1).

ďaľšej štúdii bolo 9 žien z Wuchanu (z ktorých malo 7 teplotu). Všetky absolvovali cisársky rez, v dobe publikácie nemala žiadna z nich zásadné komplikácie spojené s COVID-19 a ani žiadna nezomrela. Všetci novorodenci mali 1 minútové APGAR skóre 8-9, a 5 minútové 9-10. Testovali plodovú vodu, pupočníkovú krv, novorodencom robili aj výter z hrdla a testovali aj materské mlieko pričom všetko bolo negatívne. Takže to posôbí zatiaľ tak, že nie sú prípady kedy by sa plod nakazil od matky počas tehotenstva.  Toto bolo potvrdené aj ďaľšou malou štúdiou. Hlavne treba používať preventívne opatrenia ako pravidelné umývanie rúk a vyhýbaniu sa možnosti nakazenia pri styku s chorými. Viem, že je to náročné keďže ženy chodia často do nemocnice na posledné prehliadky a o to viac je dôležité apelovať na potenciálne nakazených aby nechodili do nemocníc a čakární, kde by mohli nakaziť aj tehotné ženy.

Pri prevencii nakazenia novorodenca by mala byť mama (pokiaľ je u nej podozrenie na COVID-19) izolovaná od dieťaťa z dôvodu prevencie nakazenia novorodenca.

Taktiež treba dbať na to aby sa potenciálne nakazené budúce mamy identifikovali včas, pretože neskoršia diagnostika môže znamenať komplikácie, CT bolo pri skoršej identifikácií nápomocné, avšak aj táto štúdia bola stále robená na menšom množstve žien.

UPDATE: Tento článok a informácie v ňom boli publikované k marcu 2020. Keďže pandémia naďalej prebieha, získavame viac informácií. Tehotné ženy sú zraniteľnou skupinou, ku koncu roka 2020 bolo preukázané, že majú zvýšené riziko na horší priebeh ochorenia Covid-19 a zároveň aj zvýšené riziko hospitalizácie.

Detskí pacienti majú zvyčajne mierne, alebo žiadne príznaky avšak v roku 2020 sa objavila nová choroba – PIMS – pediatrický multisystémový inflamačný syndróm. Tento syndróm sa môže prejaviť niekoľko týždňov po prekonaní ochorenia Covid-19. Viac sa o ňom môžete dočítať tu.

Krátky rozhovor na túto tému pre Denník N môžete nájsť tu.

Mnohé otázky ako napríklad ako nosiť a čistiť rúško, ako chrániť seba aj deti v bežný deň, či už doma, na prechádzke alebo na nákupe boli zodpovedané pre najmama.sk tu.

Teraz najčítanejšie

Dominika Valent Raffajová

Dominika Valent Raffajová

Vyštudovala som molekulárnu genetiku a diagnostiku vo Veľkej Británií. Pôvodne som chcela študovať medicínu, keďže pochádzam z lekárskej rodiny avšak s genetikou to bola láska na prvý pohľad. Vďaka mojím skúsenostiam počas štúdia v zahraničí som založila firmu genotipo, ktorá poskytuje prvé nezávislé genetické poradenstvo na Slovensku. Vždy som chcela pomáhať ľudom a byť čo najbližšie s klinikou. Blog som začala písať po tom, čo som (zase raz) narazila na nevedomosť ľudí v dôležitých životných témach. Snažím sa pracovať na popularizácii vedy, aby bola bližšie ku každému, nie len vedcom, ktorí majú možnosti a schopnosti čítania publikovaných štúdií. Dôležitá myšlienka, podľa ktorej sa riadim: "If not me, who? If not now, when?" - Ak nie ja, kto? Ak nie teraz, kedy?