Denník N

Putin forever – doživotný prezident

Ruská Duma v utorok prijala návrh, ktorý umožní Putinovi sa stať doživotným prezidentom. Má to upokojiť narastajúcu nervozitu v ruskej „verchuške“ a zamedziť ďalším rozbrojom.

V návale znepokojivých a nesporne pre nás všetkých veľmi vážnych správ o koronavíruse úplne zanikla jedna veľmi dôležitá udalosť: v utorok, hneď po oslavách Medzinárodného dňa žien, deň po kolapse cien ropy a v deň, keď sa v dôsledku toho zrútili ceny akcií kľúčových ruských ropných spoločností, ruská Duma schválila pre Vladimira Putina možnosť, ako si udržať doživotný prezidentský mandát. Ruský prezident tak dosiahne čoskoro to, čo sa už pred pár rokmi podarilo jeho čínskemu kolegovi Si-Ťin pchingovi. V Moskve a aj Pekingu tak rušia prodemokratické rozhodnutia svojich reformných predchodcov, ktorí poučení predchádzajúcimi tragédiami časovo ohraničili moc hlavy štátu a vracajú sa k stavu, aký vládol v oboch ríšach za tvrdých komunistov alebo predtým za cisárskych a cárskych čias.

Putin hľadá riešenie ako ostať pri moci

Celá udalosť mala v Štátnej Dume aj typický boľševický priebeh. Pri rokovaní o pripravovaných zmenách ústavy, ktoré má pospolitý ruský ľud akože schváliť na všeľudovom hlasovaní 22.apríla, na prvý pohľad znenazdajky prvá žena vo vesmíre, kozmonautka Valentina Tereškovová, ktorá už pár rokov je poslankyňou za vládnu stranu Jednotné Rusko, predložila pozmeňujúci návrh. Ten má umožniť znovuzvolenie Putina aj vo voľbách v roku 2024.

Vtedy by sa mu, podľa terajšieho znenia ústavy, mal ukončiť druhý volebný mandát za sebou a už by nemal mať právo kandidovať. V minulosti toto ustanovenie Putin obišiel tým, že na jedno volebné obdobie bol zvolený jeho „podržtaška“ Dmitrij Medvedev. Obaja si len vymenili pro-forma kreslá prezidenta a premiéra, aby sa potom zase Putin vrátil do Kremľa s akože novým volebným obdobím.

Opakovať tento cirkus už v Moskve zjavne nechcú z rôznych dôvodov. Preto na prelome rokov Putin prišiel s návrhom na zásadné zmeny v ústave, ktoré mali vytvoriť prakticky nový nevolený orgán Štátnu radu, ktorá mala dostať niektoré mocensky kľúčové právomoci na úkor tých terajších prezidentských. A predpokladalo sa, že do čela tohto orgánu sa po roku 2024 postaví práve Putin. Scenár, ktorý len prednedávnom prebehol v susednom Kazachstane, kde si takto v pokoji vyriešil svoju pozíciu dnes už dlhoročný exprezident Nursultan Nazarbajev.

Kozmická groteska v ruskej Dume

Takže kozmonautka Tereškovová odrazu prichádza s iným riešením, ktoré je založené ústavným „vynulovaním“ doterajších prezidentských mandátov, a teda od 2024 by Putin išiel akože opäť do nového dvojvolebného obdobia. Ako v dobre zinscenovanej boľševickej osvedčenej fraške, kamoš nášho končiaceho predsedu parlamentu Andreja Danka, šéf Dumy Vjačeslav Volodin, akože prekvapene prerušuje rokovanie parlamentu a ide za Vladimirom Vladimirovičom, aby ho akože oboznámil s týmto novým návrhom a vypočul si jeho mienku. Putin promptne prichádza sám do Dumy a poslancom vysvetľuje, že to síce nie je úplne fajn návrh, že post prezidenta by sa nemal personifikovať, Tereškovovej zablahoželá k nedávnym narodkám a nakoniec však pristane na jej návrh. Len s tým, že nestačí rozhodnutie Dumy, ale ho musia najprv schváliť ruskí občania v chystanom referende, a ešte ho musí odobriť ako ústavné riešenie aj ruský ústavný súd. Duma hneď po vystúpení Putina návrh schvaľuje a otvára tak cestu k splneniu Putinových podmienok. Teraz budeme svedkami veľkého politicko-ústavného nerváku, či to prejde…

Samozrejme, že nie. Všetko je už vopred pripravené a aprílové referendum bude rovnakým propagandistickým cvičením, ako boli všetky podobné referendá za čias Sovietskeho zväzu, alebo v roku 2014 na Kryme.

Napriek grotesknému priebehu je zvláštne, že sa mení celý scenár pre obdobie po roku 2024. Doteraz pripravované, či už cez „znovuzjednotenie“ s Bieloruskom, ktoré zatiaľ naráža na tvrdý a nekompromisný odpor Lukašenka, alebo cez spomínaný nový štátny superorgán, sa náhle menia na síce navonok najjednoduchší, ale predsa pre vonkajší svet, ale aj nemalú časť ruskej spoločnosti, najkomickejší a najnedôveryhodnejší variant – Putin prezident až do smrti.

Za všetkým hľadaj ropu

Môžeme špekulovať, prečo sa tak deje. Asi to súvisí s nepredvídateľným vývojom vo svete. Možno to súvisí práve s búrlivým vývojom na svetových trhoch, a osobitne tých s ropou a inými komoditami, kde prebehol prudký pád cien. Rovnaké pády cien ropy v druhej polovici 80-tych rokov a 90-tych rokov minulého storočia viedli najprv k totálnemu hospodárskemu rozvratu a nakoniec aj rozpadu  Sovietskeho zväzu, a potom k bankrotu už nezávislého Ruska. Putin mal šťastie, že keď nastúpil po Borisovi Jeľcinovi do Kremľa koncom 90-tych rokov, tak nastal svetový ekonomický boom ťahaný Čínou, vďaka čomu sa ceny ropy naopak vyšplhali do dovtedy nevídaných rekordných výšok. Z úrovní 10 – 15 dolárov na konci Jeľcinovho vládnutia až na takmer 150 dolárov za barel v lete 2008, v predvečer celosvetovej finančnej krízy. Potom sa síce krátkodobo zrútili až na 40 dolárov, ale potom sa väčšinu času držali pre ruský rozpočet na vcelku solídnej úrovni 50 až 60 dolárov. Dokonca posledné obdobie sa začali tlačiť nad túto hranicu, a to vďaka pozoruhodnej niekoľkoročne trvajúcej dohode Ruska s OPEC o koordinovane zníženej ťažbe ropy.

Lenže prvý marcový týždeň sa Rusi so Saudmi, ktorí kontrolujú OPEC, tvrdo pohádali a odmietli sa dohodnúť na ďalšom znížení ťažby kvôli ekonomickým svetovým problémom v dôsledku šíriaceho sa koronavírusu. Saudi hneď po neúspešných rokovaniach svetu oznámili, že od 1.apríla nebudú dodržovať vôbec žiadne obmedzenia na ťažbu, a naopak, že ju zvýšia na maximum. Súčasne poslali svojim odberateľom, vrátane tých európskych, lukratívne návrhy na špeciálne zľavy na nové dodávky,  ktoré majú dosahovať  šesť až osem dolárov na barel! Skrátka Saudi vyhlásili Rusom ropnú obchodnú vojnu.

Narastajúca nervozita a súboje v ruskej „verchuške“

Na celom príbehu, ktorý nás vracia k moskovskej mocenskej šachovnici je zaujímavé to, že negatívny postoj Ruska k dohode s OPEC si vydupal šéf najväčšieho ropného koncernu Rosnefť Igor Sečin, bývalý kolega Putina z rozviedky sovietskej KGB. Ten sa stal extrémne silnou figúrou po tom, čo bol mocenským zásahom Kremľa zlikvidovaný kedysi najväčší  súkromný ropný koncern Jukos a jeho najlukratívnejšie aktíva boli prevedené práve pod štátnu Rosnefť. Sečin po celý čas otvorene dohodu s OPEC kritizoval, čím sa zásadne jeho postoj líšil od pozície iných ruských ropných spoločností. Hlavne tých, čo ostali v súkromných rukách. Až teraz sa podarilo Sečinovi v Kremli a následne na rokovaniach s OPECom presadiť svoje a akúkoľvek dohodu o znížení ťažby zhodiť zo stola.

Dá sa predpokladať, aj na základe niektorých verejných vyhlásení, napríklad Leonida Feduna, spoluvlastníka druhej najväčšej ropnej spoločnosti Lukoil, že Sečin ide už nemalej časti moskovskej top-verchušky poriadne na nervy. Z nedávnej minulosti sú známe jeho ostré konflikty či už s Gazpromom, kvôli snahe získať na jeho úkor práva na export plynu, či otvorená nenávisť s hlavou štátneho ropovodného koncernu Transnefť, tiež exkolegom z KGB Nikolajom Tokarevom. Ten sa vyhrotil v minulom roku, keď došlo v apríli ku kontaminácii ruskej exportnej ropy, a následne úplnému niekoľkotýždňovému zastaveniu exportu cez ropovod Družba, čo spôsobilo ruským koncernom nielen reputačné, ale hlavne niekoľkomiliardové dolárové straty, vrátane straty časti trhov. Sečin vtedy obviňoval Tokareva a Transnefť, a chcel získať nad ňou kontrolu, aby tam „urobil poriadok“. To vydesilo iné ruské koncerny, a cez vládu a Kremeľ podržali Tokareva a nezávislosť Trasnefti, ktorá navyše otvorene hovorila o tom, že kontaminovanú ropu do potrubia dodávali aj niektoré ťažobné závody Rosnefti.

V lete to postihne aj bežných Rusov

Terajšie finančné straty, ktoré budú ruské koncerny a štátny rozpočet pociťovať v dôsledku pádu cien ropy, budú mnohonásobne vyššie, ako minulý rok. Spomínaný šéf Lukoilu Fedun povedal, že pri poklese ceny na 40 dolárov, ruský ťažiari strácajú denne 100 až 150 miliónov dolárov. A ceny poklesli zatiaľ ešte nižšie. Ak takýto stav pretrvá aspoň niekoľko mesiacov je zrejmé, že to v druhej polovici roka tvrdo pocíti aj ruská štátna kasa a aj bežní občania.

Toto všetko, ako aj ďalšie udalosti vo svete, či nezávislými sociálnymi prieskumami koncom minulého roka potvrdený prudký prepad dôvery Putina u ruských voličov, a ich narastajúca nespokojnosť so svojim sociálnym postavením, ako aj celkovou situáciou v Rusku, nemôže nepôsobiť na mocenské procesy v Moskve a samotnom Kremli. Putin potrebuje „utekať dopredu“, a preto pripravuje už v tomto roku pre seba riešenie po roku 2024, keď sa mu má ukončiť aktuálny mandát. Riešenie musí byť prijaté už tento rok, lebo inak by sa nejasná mocenská situácia čoraz viac vyhrocovala. A jeho vplyv a moc by sa automaticky s blížiacim sa ukončením volebného obdobia znižovali so všetkými možnými hrozbami nielen pre jeho osobnú bezpečnosť, ale aj stabilitu v Rusku.

Navyše tento rok, presnejšie jarné obdobie, sú na vykonanie takejto citlivej operácie ideálne, lebo ruské obyvateľstvo je a bude zaplavené slávnostnou vlasteneckou propagandou a bombastickými oslavami  75.výročia víťazstva v 2.svetovej vojne. A ako sme už spomínali, dôsledky prepadu cien ropy sa naplno negatívne prejavia na peňaženkách bežných Rusov asi až v lete.

 

 

 

 

Teraz najčítanejšie

Karel Hirman

  • Vyštudoval ťažbu ropy a plynu.
  • Pôsobil ako manažér a člen riadiacich orgánov niekoľkých slovenských energetických spoločností a v Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre.
  • Riadil projektový tím projektu energetickej efektívnosti ELENA financovaného EIB na VÚC v Prešove.
  • Bol externým poradcom pre energetiku ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka a premiérky Ivety Radičovej a ako expert pre energetiku členom tímu poradcov ukrajinského premiéra Volodymyra Hrojsmana.
  • Pôsobil v týždenníku Trend a pravidelne publikuje o energetike a otázkach medzinárodnej bezpečnosti.
  • Je členom Správnej rady SFPA.
  • Podniká v oblasti energetiky a medzinárodného obchodu.
  • Bol ministrom hospodárstva po odstúpení SaS z koaličnej vlády Eduarda Hegera a neskôr kandidoval za stranu Demokrati v predčasných parlamentných voľbách v roku 2023.