Ten, čo už nechodí zadným vchodom

Zničený, spustnutý Fico v parlamentnej opozícii objavil aj hlavný vstup do vlastnej straníckej centrály na Súmračnej. Už prvé dni dona Fica zdrogovaného dlhoročným vládnutím prinášajú v opozícii prvé detoxikačné liečebné úspechy. Krátkodobá opozičná kúra šmahom pomohla donovi Ficovi k tomu, aby po rokoch prestal využívať zadný vstup do straníckej budovy. Zrazu má čas aj na otázky redaktorov, novinárov. Už pred nimi neuteká. Napodiv im ani nenadáva. Aspoň zatiaľ. Zrazu ich potrebuje. Náhle ich aj sám vyhľadáva. Dokonca ochotne a relatívne v pohode odpovedá i na otázky redaktorky z denníka N. Z denníka, ktorému dlhé roky nevedel prísť na meno. Len jeho typický zlostný, chmúravý pohľad prezrádza, že je to stále ten starý, „dobrý“ Fico. Ten Róbertko, ktorý  si už v r. 2012 podľa zistení talianskej prokuratúry telefonoval  s právoplatne odsúdeným  mafiánom Mr.Vadalom. Tento jeho  telefonát s mafiánom bol podľa investigatívnej novinárky p. Pavly Holcovej vedený vo veľmi priateľskom tóne.

Telefonát, či rozhovor v priateľskom tóne vedú zvyčajne medzi sebou len priatelia. Takže tento priateľ, kamarát mafiána si stále neodpustí svoje verejné kontraproduktívne odkazy pre novovznikajúcu vládnu koalíciu. Hlavne k prípadnému obsadenie postu riaditeľa SIS nominantom hnutia  SME RODINA  Borisa Kollára. A čo tak si najprv skromne počkať na skutočne objektívne a dôkladné prešetrenie svojho vlastného priateľského  telefonátu s mafiánom? A až potom, ak ešte bude mať Judr. Fico vôbec nejaké morálne právo čokoľvek komentovať, sa kajúcne vyjadriť prípadne aj k obsadzovanému postu riaditeľa SIS? Najmä potom, čo na vlastnej tlačovke v nie tak dávnej minulosti, ten istý don Fico de la Súmračná demagogicky mával akýmsi iluzórnym papierom, ktorým sa mal márne pokúšať vyvrátiť vyššie uvedené skutočnosti. Bielym papierom, ktorý nikomu na tlačovke, ani po tlačovke nikdy neukázal, ktorý jakživ nezverejnil. A ani do súdneho dňa nezverejní. Lebo prosto taký oficiálny dokument vydaný relevantnými orgánmi talianskej resp. kalábrijskej prokuratúry, ktorým by mohol vyvrátiť svoje priateľské telefonáty s mafiánom neexistuje. Slovenská verejnosť márne a naivne očakáva, že sa „predceda“  raz za toto svoje klamstvo oficiálne ospravedlní.

Pre šťastnú budúcnosť Slovenska je paradoxne priam živelne nevyhnutné, aby politický avanturista Fico s tichým požehnaním svojich úslužných „vybavovačov“ na pozícii straníckych podpredsedov, naďalej pokračoval vo funkcii predsedu strany SMER-SD, či predsedu poslaneckého klubu SMER-SD v NR. Lebo iba z týchto funkcií, z vnútra strany bude výdatne a nezadržateľne naďalej požierať jej vlastné preferencie. Stvoriteľ priestoru, korupčného systému, nesmrteľný obhajca predražených štátnych tendrov je tým najlepším reprezentantom straníckeho kanibalizmu. Likvidácie vlastných preferencií, devastácie zostatkovej voličskej základne. Otec sociálneho štátu „pre našich ľudí“. Len smelo do toho. S diskreditovaným „predcedom“ na čele nemá totiž SMER-SD žiadnu budúcnosť.  Dlhodobo nemôže pomôcť ani narýchlo a provizórne osadený stranícky figový list reprezentovaný usmievavým a submisívnym Pellegriným, so strojeným úsmevom na tvári. Nikto nemôže predsa škodiť preferenciám strany SMER-SD s.r.o.  viac ako jej zakladateľ a konateľ v jednej osobe. Koniec koncov to nebude ani prvá, ani posledná  „eseročka“ na Slovensku, ktorá skončí krachom. Otázka je len, ako dlho bude táto agónia trvať. S Fickom na čele to isto nebude večne. Skutočne si RF zaslúži, aby si koniec svojej partaje, koniec straníckych aparátnikov zo Súmračnej plne užil, vychutnal.  Rovnako ako jeho „učiteľ“ a predchodca Mr. Mečiar. Našincom ostáva len dúfať, že nám na záver zaspieva niečo nové a nie to chronicky na Slovensku tak sprofanované „S pánom Bohom, idem od Vás“.