Vesmírny smiech

Vesmírny smiech je zbierka humoristických, ale aj napínavých a chladnokrvno-cynických sci-fi poviedok od slovenského spisovateľa Ondreja Kruga z roku 1991. Poviedky sú sčasti anekdotické s pointou, ktorá ma byť vtipná a zároveň varovná. Väčšinou to vyjde.

Sú to však poviedky, ktoré vybočujú z radu anekdoty, prekračujú svoj tieň, v ktorých Krug dokazuje svoje miesto na ťažkopádnej časovej osi slovenskej science fiction literatúry. V takýchto poviedkach nechá čitateľa skutočne pocítiť svoj zápal a talent pre klasickú vedeckú fantastiku.

Vesmírny smiech patrí k vlne prvých novorepublikových SF publikácii a s kvalitou to je viac-menej uspokojivé. Aj tých pár skôr aforistických mikropoviedok nie je zlých, čo však vyniká sú vážnejšie témy ako: komunikácia s inou civilizáciou, problematika ľudského vedomia, riziká pokroku, chladnokrvný obchodný boj, etické problémy výskumu a napokon jadrová vojna.

V Stratených deťoch novinára kontaktuje vedec z psychiatrickej liečebne. Strasslund bol vynikajúci fyzik, ktorý nečakane odišiel z univerzity so svojim spolupracovníkom Frankom Innesom a kupujú ostrov v Karibskom mori. Na ostrove mali zriadené špičkové laboratórium. Novinár sa rozhodne odletieť do Švajčiarska a spraviť so Strasslundom v sanatóriu rozhovor. Tam sa dozvie o neuveriteľnom, neetickom a tragickom experimente a zisťuje, čo sa stalo s Innesom, po ktorom sa zľahla zem.

Som nevinný je zrejme najlepšia poviedka z celej zbierky. Dej tu ide naplno dopredu do želaného dejového zvratu. Príbeh o korporátnej špionáži, umelej inteligencii, robotike a prenose vedomia s celou osobnosťou, myšlienkami a spomienkami.

Musí preniknúť do Pacifického združenia na výrobu robotov a ukradnúť ich najnovší model mozgu. Prenos vedomia a vytvorenie dokonalého dvojníka. Ten mozog môže mať ďalekosiahle dôsledky, zničiť konkurenciu a vytvoriť na trhu monopol. Musia sa ho zmocniť, alebo ho zničiť za každú cenu. A uniesť, alebo zabiť vedca.

Zabijak je o odvekom probléme: Čo s potkanmi? V poslednej dobe sú v mestách nejaké premnožené. Výskumníci sa rozhodnú vytvoriť modifikované biele potkany a naučiť ich zabíjať potkany v meste. Príbeh o nepremyslenom a ľahkovážnom zahrávaní sa s prírodou.

Učiteľ je o zasahovaní do vývoja rozvíjajúcej sa civilizácie. Vyššie galaktické vedomie technologicky absurdne rozvinutej civilizácie, ktorá sa snaží nadväzovať kontakty so svojim okolím. Zatiaľ to dopadlo vždy fatálne. Buď si časom na nich zvykli, až napokon proti nim povstali a oni odišli, alebo sa stali predmetom zbožňovania a oni znova odišli.

A tak prišli so zákonom o nenápadnom zasahovaní. Na Tretej planéte vyslanec a učiteľ rád experimentoval. Nechcel byť len pasívnym pozorovateľom.

„Zasahoval do vývoja, a nie vždy sa mu to podarilo. Pomocníci, ktorých si vybral a ovplyvňoval, skončili zväčša ako bohovia alebo mučeníci. Nebolo to šťastné obdobie. Stále veril, že motor pokroku ešte nenabral maximálnu rýchlosť, a keď sa tak stane, začne sa rozdiel vo vývoji vyrovnávať.“

Nuda je o neznesiteľnej ľahkosti bytia, ktorú si uvedomuje umelá inteligencia, ktorá v evolučnom boji získala prevahu.

Strom je o experimente, ktorým postupne začnú byť priam až posadnutí dvaja vedci a priatelia. Začalo to polemikou, či v strome nie je ukrytých viacej informácii ako v počítači.

„Odrezali sme nový kus stromu. Celý postup výsledkov z počítača sa mi podarilo premietnuť do grafickej podoby a zobrazovať na obrazovke. Už nás prestala zaujímať teplota, bolo nám ľahostajné množstvo nečistôt vo vzduchu, nechceli sme poznať vlhkosť atmosféry. Chceli sme jediné: vidieť jeho tvár…“