Denník N

Koronavírus v detských hlavách

Tento mail bude o emóciách. Bude o tom ako sa postaviť zoči voči detským otázkam ohľadom koronavírusu, najmä ak sú mladšie a cítia strach.

Je večer a ukladáme sa na spánok. Zakašlem. Emka na mňa pozrie a ustráchane povie: „Maminka a nezomrieš?“. Pohladkám ju:“ Bojíš sa o mňa.“ Odpoveďou sú mi oči, ktoré sa plnia slzami. „Prečo by som mala zomrieť?“, pýtam sa. „No, nemáš ten koronavírus?“… Objímeme sa.

Deti sa môžu o koronavíruse dozvedieť rôzne. Či už v škole ako súčasť opatrení, či z TV a rádia, ktoré nám bežne ide ako podmaz, z počúvania dospeláckych rozhovorov alebo od kamošov – rovesníkov.  Nemusia prežívať obavy. Ale môžu. To, čo môže byť náročné v tejto situácii, je skutočnosť, že detské strachy oslovujú aj strachy rodičov. Veľmi často sú to také prepojené nádoby.

Ak vy samotní cítite strach, nepotlačujte ho. Skúste ho spoznať.  Je málo pravdepodobné, že vystrašený rodič, dokáže upokojiť svoje dieťa. Úzkostné správanie zároveň dokáže dieťa odpozorovať. Aj preto váš pokoj je vlastne prvým krokom k upokojeniu dieťaťa. Určite je zmysluplné, ak máte situáciu vo vlastných rukách. Upokojujúce fakty ako napríklad, že deti väčšinou infekciu zvládajú dobre, môžu napomôcť. Je vhodné vyvarovať sa neovereným správam a emočným bulvárnym informáciám. Ak vás to rozrušuje, zamerajte sa na relevantné zdroje alebo na informácie od ľudí, ktorým odborne dôverujete. Dobrou cestou ako poraziť vlastný strach je mať plán. Mať odpovede na svoje obavy. Ako zabezpečím, aby som minimalizoval/a prenos? Ako sa pripravím na karanténu? Čo môžem urobiť?

Druhou emóciou, ktorá sa môže objaviť je hnev. Áno, aj keď to často nechceme, aj tak nás môže  hnev ovládnuť. Môže sa to diať ako dôsledok nášho preťaženia z neustále opakujúcich sa otázok (najmä deti predškolského veku sú schopné sa dookola pýtať to isté. Hnev môže rovnako spôsobiť pocit frustrácie, že nevieme detský strach zastaviť. Rovnako ako pri strachu, je vhodné venovať svojmu hnevu pozornosť. A myslieť aj na seba. Pokúste sa nahliadnuť, čo vás vlastne hnevá a prineste si úľavu.

Práca s vlastnými emóciami je prvý krok.

Ktoré deti sú náchylnejšie k obavám?

Menšie deti sú náchylnejšie k prežívaniu strachu, pretože majú tendenciu si udalosti vzťahovať viac k sebe. Hovoríme tomu aj detský egoizmus. Je to dôvod prečo menšie deti nereagujú na racionálne vysvetlenia.

Druhou skupinkou detí, ktoré sa môžu viacej báť sú deti, ktoré cítia tzv. emočnú blízkosť. Deti, ktorých rodičia cestujú do oblastí s výskytom koronavírusu,  deti rodičov, ktorí pracujú v zdravotníckom zariadení, deti, ktorých kamaráti sú v karanténe, pretože boli na lyžovačke v Taliansku a pod.

Deti, ktoré majú genetickú a biologickú predispozíciu k úzkostlivému správaniu.

Ako si pomôcť?

Komunikujte

Počúvajte svoje dieťa a venujte tej téme pozornosť. Nespoliehajte sa na to, že to deti nezaujíma alebo, že o tom nič nevedia. Môže nám to pomôcť minimálne z dvoch pohľadov.

  • deti, ktoré sa o tému nezaujímajú, môžu mať nižšiu motiváciu dodržiavať odporúčania. Pretože umývať si ruky podľa odporúčaní je otrava. Úprimne si myslím, že pre väčšinu je to úplná novinka.  Pomôcť si môžete nalepením postupu umývania rúk na zrkadlo v kúpeľni. Ak plagátik vyrobí dieťa, vyfarbí ho či dozdobí podľa svojich predstáv, podporíte jeho angažovanosť. Pomôcť si môžete aj zábavou – odmerajte si 20sekúnd za pomoci pesničky, ktorú musíte dospievať. Kým nedospievate, nemôžete prestať s umývaním rúk.
  • deti, ktoré sa prehnane boja, potrebujete upokojiť. Potrebujete vedieť, čo si myslia a aké majú predstavy. Mali by ste viacej počúvať ako hovoriť a vysvetľovať.

Odpovedajte, ale nezahlcujte

Ak je vaše dieťa vystrašené, mali by ste odpovedať vecne. Odpovedať na to, na čo sa dieťa pýta. Zbytočne informácie nedoplňujte. Nevystavujte ho novým informáciám a podeľte sa s ním o opatrenia, ktoré súvisia s ich obavami. Pokiaľ sa bojí nákazy, hovorte len o prenose. Hovorte o tom, čo robíme preto, aby sme sa nenakazili. Uistite dieťa, že preto sa dejú zmeny (napr.: zatvárajú sa krúžky, školy, nechodíme na návštevy), pretože takto spolu bojujeme proti vírusu. Ak sa dieťa bojí o vás alebo starých rodičov, uistite ho, že robíte všetko preto, aby ostali v bezpečí. Vysvetlite mu, že práve preto teraz nechodíte k starým rodičom na návštevu. Povedzte, že im pomáhate s nákupom, aby nemuseli ísť von a tak ich chránite.

Buďte jeden tím

Zdôraznite aj tie opatrenia, ktoré môžu plniť deti samotné. Zvýšte ich vlastnú kompetenciu. Poukážte na to, že všetci spoločne dokážeme vírus poraziť. Že každý z nás je dôležitou súčasťou riešenia.

Môžete využiť aj obľúbené postavy vašich detí… záchranná misia podľa Tlapkovej Patroly, s pomocou spidermanna či Máši a Medveďa. Využite obľúbené postavičky vašich detí.

Minimalizujte informácie

Ak je vaše dieťa vystrašené, minimalizujte prísun informácií. Snažte sa vypínať rádio a televízor. Nepozerajte si pred ním správy, minimalizujte pred ním telefonické a osobné rozhovory.

Nemusíte len rozprávať

Doprajte si objatia a dotyky. Malé deti nie sú verbálne a častokrát je pre ne objatie a fyzická prítomnosť viac ako slová.

Priestor na odreagovanie

Vytvorte deťom počas dňa priestor na odreagovanie. Odrazte sa od toho, čo má vaše dieťa rado. Doprajte mu spoločnú hru, spoločné čítanie, spoločné tvorenie. Zvlášť kladiem dôraz na slovo spoločné. Buďte s deťmi prítomní a venujte im plnú pozornosť.

Samostatnou kapitolou sú tzv. sensory boxy. Tu je vhodné veľmi deťom do hry nezasahovať, aby sme nebrzdili svojimi návrhmi dieťa a najmä jeho emočné potreby. Pokiaľ máte za sebou kurz Filiálnej terapie, tak môžete pri sensory boxoch využiť všetky jej zásady. Ak nie, radšej do hry nezasahujte a využite tento čas pre seba. Väčšinou je to hra z prírodných materiálov, farebnej ryže, hry s vodou či kinetickým pieskom. Všetky tieto materiály podporujú vyjadrenie detských emócií. Väčšinou k tomu potrebujete väčšiu nádobu (napr.: plech na pečenie, umelohmotný box), náplň (kamene, ryžu, strukoviny, pena vytvorená z vody a mydla) a drobné hračky (napr.: autíčka, malé postavičky). Nechajte dieťa, aby sa voľne hralo. Ak nemáte nič podobné po ruke, určite odporúčam kúpanie vo vani s nejakými hračkami. Funguje to rovnako.

Verím, že zanedlho budeme všetci opäť v bezpečí. Dovtedy sa riaďme rozumom a nič nepodceňujme. Pokiaľ si neviete rady, hľadajte na fb rôzne skupiny, ktoré sa venujú deťom. Ja rovnako ako mnohé moje kolegyne denne vytvárajú hodnotné obsahy, ktoré vám vedia pomôcť ako deti zabaviť a ako im v týchto chvíľach poskytnúť emočnú podporu.

Teraz najčítanejšie

Soňa Pekarovičová

Som mama, mama dvojičiek. Žijem v Novom Meste nad Váhom. Výchova mojich detí je pre mňa zmysluplnou činnosťou, ktorá ma veľa učí o sebe, o vzťahoch i o svete. Som špeciálna pedagogička so súkromnou praxou. Dlho som pracovala a stále pracujem na vlastnom koncepte pomoci pre detí s ADHD/ADD a poruchami učenia. Baví ma objavovanie nových možností. Baví ma pomáhať riešiť emočné problémy detí a problémy v správaní.